Yoel Har-Even začínal ako bojový zdravotník v prvej línii izraelskej armády a po 28 rokoch z nej odchádzal ako podplukovník a asistent hlavného lekára armády. Potom viedol globálnu divíziu nemocnice Sheba, dnes je spoluzakladateľom a šéfom Health Tech Medical Group. Za sebou má misie v Kosove, Turecku, Nepále aj na Ukrajine, kam po vypuknutí vojny priviezol poľnú nemocnicu: „Ošetrili sme vyše šesťtisíc Ukrajincov.“ Vojenskú kariéru neopisuje ako obeť: „Bolo to privilégium slúžiť a chrániť.“

{{suvisiace}}

Menej lekárov, lepšie výsledky

Slovensko má na tisíc obyvateľov 3,8 lekára, Izrael 3,4. Podľa ukazovateľov, ktoré sleduje Svetová zdravotnícka organizácia — dožitie, úmrtnosť rodičiek a novorodencov, zaočkovanosť — je pritom Izrael v prvej päťke sveta, hneď za Singapurom a Švajčiarskom. A robí to za menej peňazí. „Sme medzi siedmimi a 7,8 percenta HDP. Je to trochu málo, mali by sme byť okolo jedenástich,“ hovorí Har-Even. Ako protipól uvádza Spojené štáty: „Takmer 20 percent. A predpokladá sa, že veľmi skoro prekročia 25.“ Ich výsledky pritom radí medzi najhoršie z vyspelých krajín.

Štyri poisťovne, ktoré sú zároveň nemocnicami

Poistné sa v Izraeli vyberá percentom zo mzdy a rozdeľuje medzi štyri organizácie typu HMO. „Sme stále socialistická krajina. Tí, čo pracujú, platia za tých, čo nepracujú,“ opisuje Har-Even logiku systému, v ktorom je poistený každý občan bez výnimky. Poisťovne sú zároveň poskytovateľmi: „Majú dvojakú úlohu. Sú poisťovňou, ale v mnohých prípadoch aj poskytovateľom starostlivosti.“ Na otázku o paralele s vertikálnou integráciou Penty upozorňuje na dva rozdiely — izraelské HMO sú neziskové a ceny určuje štát. „Nemôžete povedať, že ja robím výmenu bedrového kĺbu za päťtisíc eur a iná poisťovňa si za ňu účtuje dvadsaťtisíc.“ Súkromný trh tvoria dve percentá.

{{gift}}

Kedy prestane snímky čítať človek

Riešením nedostatku ľudí je podľa neho technológia, no nie ako náhrada lekára. „Nepredpokladáme a neplánujeme, že technológia nahradí lekárov. Niet spôsobu, ako by sa to dalo.“ Nahradiť sa dajú úkony, nie vzťah k pacientovi: „Ľudia stále potrebujú súcit.“ Prvá na rade je rádiológia a patológia. „Keď príde na pixel po pixeli, počítač nás vždy porazí. Lebo je to matematika,“ hovorí Har-Even a dodáva termín: „Ak sa ma pýtate, v najbližších piatich rokoch bude malpractice, aby röntgen, CT alebo magnetickú rezonanciu čítal človek.“ Patológovia podľa neho nezmiznú, ale presunú sa: „Budú si musieť nájsť inú oblasť, lebo strojové učenie bude rýchlejšie, bezpečnejšie a lacnejšie než oni.“

Nemocnica, ktorá počíta s tým, že sestra nepríde

Vybavenie na krízu sa dá kúpiť dopredu. Ľudia nie. „Ak predpokladáte, že personál nemocnice bude v čase vojny fungovať tak ako v bežnom čase, úplne sa mýlite. Zdravotníci sú ľudské bytosti, majú rodiny ako vy a ja.“ Preto Sheba otvorila priamo v areáli chránenú škôlku a školu, aby sestra na nočnej nemusela nechať deti doma. „Nie je samozrejmé, že prídu všetci,“ hovorí a pripomína aj to, čo sa nedá naplánovať: útočník najskôr zasiahne mosty a cesty. Zvyknúť si na ohrozenie sa podľa neho dá, ale je to nebezpečné: „Po troch rokoch vidíte čoraz viac ľudí, ktorí na to kašlú a idú ďalej, lebo mne sa to predsa nestane.“

{{odporucane}}

Čo príde po rádiológii

Zaniknuté profesie treba niečím nahradiť a Har-Even už vie čím: „Nikto dnes neučí orgánové inžinierstvo. To je predmet, ktorý musíme začať učiť.“ Druhým je starostlivosť na konci života ako samostatný odbor, širšie chápaný než dnešná paliatívna medicína. Tlak na systém pritom rastie z demografie: v Izraeli sa každý rok šanca na dlhší život predlžuje o štyri mesiace. „Posledný rok života každého človeka sa rovná celému zvyšku jeho života,“ hovorí o nákladoch. Pri obavách z umelej inteligencie ostáva pokojný: „Nebojte sa zmien, lebo tadiaľ svet ide.“