Asociácia lekárskych fakúlt verejných vysokých škôl víta a podporuje zámer transformovať Rooseveltovu nemocnicu v Banskej Bystrici na univerzitnú. Zástupcovia dvoch lekárskych fakúlt Univerzity Komenského a lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, ktorí sú združení v tejto asociácii, si však nemyslia, že transformácia Fakulty zdravotníctva Slovenskej zdravotnej univerzity v Banskej Bystrici na lekársku fakultu je dobrý nápad.

„Nemocnica má všetky predpoklady na transformáciu – patrí medzi významné zdravotnícke zariadenia na Slovensku, pôsobia v nej uznávaní odborníci, disponuje moderným prístrojovým vybavením, poskytuje vysokošpecializovanú zdravotnú starostlivosť a realizuje špičkové výkony. Vzhľadom na význam nemocnice, rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti, odborné kapacity a postavenie v slovenskom zdravotníctve preto považujeme tento zámer za správny. Vytvorenie univerzitnej nemocnice však automaticky neznamená potrebu vzniku ďalšej lekárskej fakulty,“ zdôraznila Asociácia lekárskych fakúlt verejných vysokých škôl SR. Podľa nej treba realisticky posúdiť najmä dostupné kapacity vysokoškolských učiteľov, teoretických a klinických pracovísk, možnosti zabezpečenia kvalitnej praktickej výučby, výučbové priestory, akreditačné podmienky a vplyv, ktorý by mala nová lekárska fakulta na existujúce lekárske fakulty na Slovensku.

{{gift}}

Koľko fakúlt vlastne potrebujeme?

Reagovali tak na informáciu, ktorú sme priniesli sme v tomto článku, že ministerstvo zdravotníctva predložilo na rokovanie vlády iniciatívny materiál, ktorý navrhuje transformáciu Fakultnej nemocnice F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici na univerzitnú nemocnicu, a zároveň vybudovať lekársku fakultu na strednom Slovensku. Jej vybudovaním sa má podľa vlády znížiť regionálna nerovnosť počtu lekárov a zubných lekárov na jedného pacienta, čo môže priamo zvýšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na demografický vývoj a dáta totiž bude v budúcnosti generácia mladších lekárov chýbať najmä v Banskobystrickom a Trenčianskom kraji. 

{{suvisiace}}

„Naplnenie zámeru je možné efektívne vykonať transformáciou Fakulty zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave so sídlom v Banskej Bystrici na Lekársku fakultu Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave so sídlom v Banskej Bystrici,“ uviedla vláda. Bez ďalších podrobností, konkrétnych termínov či toho, ako to chcú zabezpečiť.

Na Slovensku v súčasnosti zabezpečujú vzdelávanie medikov a lekárov štyri lekárske fakulty. Tri z nich patria verejným vysokým školám – Lekárska fakulta Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta UK v Martine, Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach – a štátna Lekárska fakulta Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave (LF SZU) v gescii Ministerstva zdravotníctva SR. Verejné lekárske fakulty pripravujú 95 % absolventov medicíny, zatiaľ čo štátna LF SZU približne 5 %.

V minulom akademickom roku na Slovensku ukončilo štúdium medicíny 675 študentov. Pri úvahe o ďalšej fakulte by sme si podľa Asociácie lekárskych fakúlt verejných vysokých škôl mali najskôr odpovedať na otázku – Koľko lekárov bude slovenské zdravotníctvo v nasledujúcich rokoch skutočne potrebovať?

Podľa údajov Eurostatu pripadá na Slovensku na stotisíc obyvateľov 19 absolventov medicíny, pričom európsky priemer predstavuje 15,5 absolventa. Kým v Európe priemerne jedna fakulta pripadá na 1,8 milióna obyvateľov, na Slovensku je jedna fakulta na 1,35 milióna obyvateľov. Zároveň univerzitné a fakultné nemocnice na Slovensku zamestnali v roku 2026 len veľmi malú časť absolventov lekárskych fakúlt. Tieto údaje je podľa lekárskych fakúlt verených škôl potrebné zohľadniť pri posudzovaní opodstatnenosti vzniku ďalšej lekárskej fakulty na Slovensku.  

Rezort zdravotníctva však argumentuje najmä regionálnymi nerovnosťami. Ako uviedol, v krajoch s lekárskou fakultou je od 141 do 246 pacientov na lekára, pričom v krajoch bez lekárskej fakulty má podľa ministerstva jeden lekár zhruba 300 a viac pacientov. U zubárov sú rozdiely ešte priepastnejšie.

A ako to chcú zaplatiť?

Rovnako podstatné je, kto a v akom rozsahu bude schopný novú fakultu personálne zabezpečiť. Príprava lekárov si vyžaduje dostatok kvalifikovaných vysokoškolských pedagógov, ale aj primerané priestory, laboratóriá a technické vybavenie. Rozhodujúce je, či budú mať študenti reálny prístup ku kvalitnej praktickej aj teoretickej výučbe.

Pokiaľ ide o vedecko-pedagogické a postgraduálne zázemie jednotlivých fakúlt, Lekárska fakulta UK má 19 odborov habilitačného a inauguračného konania a 23 študijných programov doktorandského štúdia, Jesseniova lekárska fakulta UK má 14 odborov habilitačného a inauguračného konania a 17 študijných programov doktorandského štúdia, Lekárska fakulta UPJŠ má 9 odborov habilitačného a inauguračného konania a 14 študijných programov doktorandského štúdia. LF SZU má v súčasnosti 2 odbory habilitačného a inauguračného konania a 3 programy doktorandského štúdia. Tieto údaje podľa ostatných fakúlt ilustrujú rozdiel v potenciáli, ktorý je pre rozvoj každej lekárskej fakulty nevyhnutný.

Štúdium medicíny patrí k finančne najnáročnejším odborom. Namieste je preto aj otázka – ako budú v budúcnosti zabezpečené finančné zdroje pre celý systém medicínskeho vzdelávania? Lekárske fakulty dlhodobo upozorňujú, že špecializačné a certifikačné štúdium na verejných lekárskych fakultách nie je prakticky vôbec financované ministerstvom zdravotníctva, ktoré navyše bude musieť teraz financovať dve štátne lekárske fakulty.

V zmysle zákona o vysokých školách na zabezpečenie hlavnej činnosti musí vysoká škola zostaviť vyrovnaný rozpočet. To je hlavný predpoklad na možnosť čerpania grantov a zapojenia sa do medzinárodných vedeckých projektov. Na základe verejne dostupných informácií to Slovenská zdravotnícka univerzita nespĺňa.

Modernizačný dlh v univerzitných nemocniciach

Lekárske fakulty v Bratislave a v Košiciach stále čakajú na vybudovanie sľubovaných nových univerzitných nemocníc, no aj v optimistickom scenári to nebude skôr ako o 8 rokov. V susednom Česku pritom v nedávnych rokoch vykonali rozsiahlu modernizáciu školských i zdravotníckych priestrov. Vznikli nové kampusy, nové budovy pre teoretickú a predklinickú výučbu, pre translačnú medicínu a biomedicínsky výskum. Na Slovensku sa do existujúcej infraštruktúry neinvestuje v takom rozsahu. Aj to napokon môže byť dôvodom, prečo sa tak veľa slovenských maturantov rozhodne odísť študovať medicínu do zahraničia.

Slovensko potrebuje dostatočný počet kvalitne pripravených lekárov, no zároveň podľa lekárskych fakúlt UK a UPJŠ musí chrániť kvalitu ich vzdelávania a efektívne využívať obmedzené odborné a personálne kapacity. „Rozhodnutiu o zriadení ďalšej lekárskej fakulty by preto mala predchádzať dôkladná odborná diskusia so všetkými lekárskymi fakultami, rezortmi zdravotníctva a školstva, ak do ešte nedostavanej nemocnice, bez garancie predklinickej prípravy,“ uviedla asociácia v reakcii na premiérove slová, že prvých študentov možno fakulta privíta už budúci rok.

{{odporucane}}

Región potrebuje lekárov

Slovenská zdravotnícka univerzita a Fakultná nemocnica s poliklinikou F.D. Roosevelta na to zareagovali, že vznik lekárskej fakulty v Banskej Bystrici je  prirodzenou reakciou na reálne potreby regiónu. Podľa analýzy Svetovej banky je počet lekárov v Banskobystrickom kraji približne o 16% nižší než slovenský priemer a viac ako 30% ambulantných lekárov v kraji má 65 a viac rokov. Bez systematickej prípravy novej generácie lekárov sa bude dostupnosť zdravotnej starostlivosti v regióne ďalej zhoršovať.

Tiež zdôraznili, že SZU je v Banskej Bystrici plne zastabilizovaná. Fakulta zdravotníctva tam pôsobí od roku 2005 a má vybudované personálne, pedagogické aj odborné zázemie a dlhoročné vzťahy s regionálnymi zdravotníckymi zariadeniami. „Od akademického roka 2023/2024 prebieha v Rooseveltovej nemocnici pregraduálne vzdelávanie medikov SZU. Reprofilizovanie Fakulty zdravotníctva SZU na lekársku fakultu s rozšírenými teoretickými ústavmi zastrešujúcimi doposiaľ etablované odborné zdravotnícke vzdelávanie, preto môže nadviazať na existujúcu infraštruktúru a  dve desaťročia skúseností SZU v regióne,“ uviedli SZU a nemocnica.

Význam fakulty podľa nich nemožno posudzovať iba podľa podielu absolventov pregraduálneho štúdia všeobecného lekárstva a zubného lekárstva. Poukázali na to, že SZU má nezastupiteľné postavenie v postgraduálnom, špecializačnom a ďalšom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov. V roku 2025 bolo na univerzite do ďalšieho vzdelávania zaradených 13 259 zdravotníckych pracovníkov. Univerzita realizuje špecializačné a certifikačné programy.

Niektoré závery zverejneného stanoviska podľa SZU vychádzajú z metodicky neporovnateľných údajov. „Údaj o 675 absolventoch za jeden akademický rok nemožno bez vysvetlenia spájať s údajom Eurostatu o počte absolventov na 100-tisíc obyvateľov, ktorý sa vzťahuje na iné obdobie a metodiku,“ tvrdí zdravotnícka univerzita.

SZU a Rooseveltova nemocnica deklarujú, že budú projekt novej fakulty pripravovať transparentne, v súlade s akreditačnými požiadavkami a s dôrazom na kvalitu výučby. „Banská Bystrica má nemocnicu, univerzitné zázemie aj naliehavú regionálnu potrebu. Úlohou zodpovedných inštitúcií je tieto predpoklady spojiť a vytvoriť podmienky na výchovu lekárov, ktorí budú v regióne aj reálne pôsobiť,“ uzavreli.