V pondelok sa skončilo pripomienkovanie programovej vyhlášky pre rok 2026. Prvý krát bola zverejnená načas podľa požiadaviek zákona, hoci niektorí si pamätajú, že pôvodný sľub ministerstva znel už na november.

Nejdem sa tu opäť rozpisovať, prečo považujem centrálne plánovanie v podobe programovej vyhlášky za systémový krok späť pre slovenské zdravotníctvo. Kto si chce zopakovať učivo, môže tak učiniť pomocou komentára z roku 2025, či z roku 2024.

Tentokrát som sa bližšie pozrel na pripomienky k materiálu, ktorých bolo vznesených úctyhodných 175 kusov. Je to zaujímavé čítanie.

Strop na výnimkové lieky: prvá kolízia

Hneď medzi prvými je zaujímavá kolízia. Programová vyhláška totiž stanovuje strop na výnimkové lieky na 34 miliónov. Minulý rok to bolo 48 miliónov. Ako každý rok, ministerstvo poisťovniam síce nakáže strop, ale potom ich nechá vyžrať si všetkých novinárov, ktorí za nimi behajú s reportážami o chorých deťoch, ktorým „poisťovňa nechce preplatiť liek“.

Pacientom teraz prichádza na pomoc Úrad pre dohľad, ktorý v pripomienke tento limit napadol. ÚDZS argumentuje, že po legislatívnych zmenách je stanovenie tohto limitu nad rámec zákona, ktorý definuje povinnosti vyhlášky. Úrad naviac upozorňuje, že vzhľadom k očakávanej novele zákona o liekoch budú tieto ustanovenia programovej vyhlášky nevykonateľné. Pekný príklad toho, ako vyhláška nestíha (ani nemá ako) dynamické zmeny, ktoré sa v sektore dejú alebo budú diať.

Kollárova novela a 47 miliónov v hmle

Ďalšia zaujímavá pripomienka sa takisto týka liekov. Vyhláška spomína „príležitosť zmeny limitu spoluúčasti, tak ako bolo pred novelou 2022.“ Jedná sa pravdepodobne o zvrátenie takzvanej „Kollárovej novely“, kedy bola de facto zrušená spoluúčasť detí a dôchodcov na doplatkoch za lieky. Vyhláška pracuje s nie malou úsporou 47 miliónov eur.

Návrh dobrý, verejný systém by nemal plošne dotovať doplatky za lieky do posledného centu ani všetkým dôchodcom a všetkým rodičom detí, ak chce ostať efektívny. Ale čo to znamená „príležitosť“? Bude to, či nebude? Aj náhodnému okoloidúcemu musí byť jasné, že znovuzavedenie finančnej spoluúčasti detí a dôchodcov je politicky výbušná téma. Chápem tomu správne, že programová vyhláška si vymyslela opatrenie za 47 miliónov, o ktorom ani omylom nie je jasné, že bude?

{{odporucane}}

Na návrh zareagovali organizovaní pacienti (AOPP) s protinávrhom novej povinnosti poisťovní sledovať a kompenzovať doplatky chronických pacientov. Rozumiem. Ale nemali by sa takéto veci vyriešiť PRED návrhom programovej vyhlášky?

Stabilizačný príspevok pre sestry: polovica zmizne v odvodoch

Pripomienkovali aj sestry. Vyhláška totiž počíta s tým, že ich sľúbený stabilizačný príspevok bude vyplatený ako superhrubá mzda. To v slovenskom daňovom systéme znamená, že na účte sestrám cinkne sotva polovica predmetnej sumy. Preto prišli s protinávrhom, aby stabilizačný príspevok bol kompletne bez daní a odvodov. Aj tu sa musím opäť spýtať – nemal sa tak zásadný detail vyriešiť skôr?

Ministerstvo financií: 19 pripomienok a žiadne milosrdenstvo

Čo ma však najviac prekvapilo, že až 19 pripomienok dalo Ministerstvo financií. A zďaleka sa nejedná len o formality typu „tuto si opravte nesprávne číslo paragrafu“. Niektoré doslova zaštípali. Citujem:

„V sprievodných dokumentoch k návrhu vyhlášky sa na základe výsledkov auditov počíta s úsporami vo výške 62,5 mil. eur. Danú úsporu nevieme overiť, keďže Ministerstvo zdravotníctva SR zatiaľ nepublikovalo výsledky týchto auditov.“

„Žiadame objasniť zámer poskytovania stabilizačných príspevkov pre sestry v kontexte auditov v štátnych nemocniciach.“

„Predložené finančné plány nemocníc na rok 2026 deklarujú výrazne vyššie výdavky ako sú uvedené minimálne sumy pre ich kategóriu. Požadujeme preto vysvetlenie týchto rozdielov, keďže považujeme za neprípustné plánovať straty a nové zadlžovanie.“

Na ministerstve financií si správne všimli, že ten slávny audit akosi stále nebol zverejnený. A pýtajú sa, ako je zosúladená logika plošných stabilizačných príspevkov s logikou potenciálneho prepúšťania na základe auditu. Nepáčia sa im viaceré nejasné úspory a na pokoji nenechali ani nemcnice: „...mnohé nemocnice zazmluvnený casemix neplnia. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné spresniť tvrdenie o limitácii produkcie nemocníc kvôli neuhradeným výkonom...“

{{suvisiace}}

A pustili sa aj do samotného jadra programovej vyhlášky: „... z dôvodovej správy nie je zrejmé, aký je vzťah medzi minimálnymi sumami na rok 2026 a očakávanou skutočnosťou roka 2025 alebo očakávanými výdavkami na rok 2026.“ Aj vy to chápete tak, že ministerstvo financií sa pýta ministerstva zdravotníctva, ako vlastne prišli k najdôležitejším číslam roka? Podobne zásadných pripomienok je v materiály ešte niekoľko.

Aj vy to chápete tak, že ministerstvo financií sa pýta ministerstva zdravotníctva, ako vlastne prišli k najdôležitejším číslam roka?

Elegantný nástroj, ktorý sa rozpadá pod rukami

Ak ani toto neotrasie vašou vierou v programovú vyhlášku, tak už asi nič. Vnadili nás na elegantný nástroj, ktorý „správne“ rozdelí zdroje v zdravotníctve s cieľom maximálnej efektivity. Miesto toho máme materiál plný otáznikov, kde sa pýta ešte aj štát štátu. Alebo sa Smer pýta Hlasu...?

Pozor, neviním z toho autorov tohto materiálu. Verím, že im jeho príprava ukradla niekoľko sviatočných dní a dali do nej maximum svojich nemalých schopností. Programová vyhláška nie je dobrá, pretože taká ani nikdy byť nemôže. „Správne“ rozdeliť 8 miliárd eur do niekoľkých excelových tabuliek vo svetle, kde je 5 miliónov zákazníkov a tisíce poskytovateľov,  sa jednoducho nedá.

Alternatíva: jasný obsah poistenia a autonómne poisťovne

Aká je alternatíva? Definovať obsah zdravotného poistenia – na čo, kde, kedy, za akých podmienok má poistenec nárok – kontrolovať ho a vymáhať, ale jeho samotné napĺňanie nechať na dohode poisťovní a poskytovateľov.

Nerozlúčim sa mojimi slovami, ale slovami bývalého riaditeľa nemocnice Motol Pavla Vepřeka: „v našej krajine [v Česku] sme nad všetko ostatné postavili úhradovú vyhlášku, ktorá mala pôvodne slúžiť len na právne zakotvenie výsledkov zmierovacieho konania. Tým sa však zmaril jej účel, pretože nahráva tým, ktorí majú zastúpenie na ministerstve, ktoré rozhoduje o rozdelení peňazí poistencov. A je vo vážnom konflikte záujmov vzhľadom na to, že je zodpovedné aj za chod nemocníc, ktoré priamo riadi. […] Chýbajú nám autonómne zdravotné poisťovne, ktoré by súťažili o priazeň poistencov.“