Šaško to stihol. Programová vyhláška premiérovo nemešká, zatiaľ je medzirezortnom pripomienkovom konaní
Ešte minulý rok sme sa dočkali zverejnenia prvej verzie programovej vyhlášky. Ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi sa tak podarilo ako prvému ministrovi splniť zákonom stanovený termín, ktorý určuje, kedy najneskôr má byť programová vyhláška zverejnená.
Programová vyhláška má byť zverejnená vždy najneskôr prvého februára. Kamil Šaško sa zverejnením programovej vyhlášky stal prvým ministrom, ktorý dodržal platnú legislatívu. Aj jemu sa to však podarilo až na druhý pokus. Aktuálne je programová vyhláška v medzirezortnom pripomienkovom konaní, čo znamená, že jej podoba sa ešte bude meniť.
Termín publikovania programovej vyhlášky, ktorá definuje, koľko zdrojov má smerovať do jednotlivých položiek zdravotníctva, napríklad ambulantná starostlivosť, lieky, nemocničná starostlivosť, atď., nedodržalo ministerstvo ani počas Zuzany Dolinkovej, či Michala Palkoviča.
Samotná existencia programovej vyhlášky vzbudzuje kontroverzie. Zdravotné poisťovne UNION a Dôvera sú dlhodobo proti, kým štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa jej existenciu minimálne verejne nerozporuje, čo nie je prekvapivé, keďže priamym nadriadeným Matúša Jurovýcha je minister Kamil Šaško. Navyše generálnym riaditeľom VšZP sa veľmi nevypláca otvorene artikulovať vlastné názory, o čom by mohol hovoriť nejeden ex-generálny riaditeľ.
Kumulácia moci štátnych byrokratov
Programová vyhláška - ako autor tohto článku uviedol už minulý rok - je etatistickým nástrojom centrálne plánovaného riadenia zdravotníctva, ktoré nefungovalo nikdy. Byrokrat na ministerstve, ktorý zväčša plní úlohy zadané politickým nadriadeným, nikdy nebude poznať tri poistné kmene natoľko dobre, aby vedel predikovať to, akú zdravotnú starostlivosť budú tieto poistné kmene potrebovať. Presne na to máme zdravotné poisťovne, ktoré pre spotrebiteľov zdravotnej starostlivosti nakupujú medicínske služby.
Každá regulácia by mala prejsť skúškou správnosti, predstavme si teda, že by tento byrokratický paškvil, ktorý priamo a cielene potláča rolu zdravotných poisťovní, kreovali ľudia, ako je Peter Kotlár a nedohliadal by nad jej tvorbou štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko. Alebo by v budúcnosti tvorili programovú vyhlášku ľudia, ktorí už v minulosti na ministerstve zdravotníctva pôsobili a dnes sú tieňovými ministrami zdravotníctva. Títo ľudia otvorene volajú po štátnom protekcionizme vybraných subjektov a naopak, po otvorenej diskriminácii tých neštátnych, ktoré nemajú v láske.
{{odporucane}}
Koncentrovať moc na Limbovej nie je nikdy dobrý nápad a mať reguláciu len preto, aby mal niekto možnosť vykazovať činnosť a obhajovať existenciu svojho pracovného miesta, je pramálo.
Nárast zdrojov od roku 2019 o 61%, v nemocniciach o 92%
Zdroje v zdravotníctve kontinuálne rastú, no kľúčové je, čo sme sa za dodatočné miliardy „kúpili“.
Ako sa uvádza v programovej vyhláške:
- od roku 2019 do roku 2024 sa zdroje na financovanie celej zdravotnej starostlivosti zvýšili z 4,91 mld. eur na 7,91 mld. eur (teda o 61%),
- financovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti sa od roku 2019 do roku 2024 zvýšilo z 1,45 mld. eur na 2,78 mld. eur (teda o 92%),
- financovanie liekov a dietetických potravín sa od roku 2019 do roku 2024 zvýšilo z 1,09 mld. eur na 1,67 mld. eur (teda o 53%),
- financovanie špecializovanej ambulantnej starostlivosti sa od roku 2019 do roku 2024 zvýšilo z 997 mil. eur na 1,43 mld. eur (teda o 43%), a
- financovanie všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa od roku 2019 do roku 2024 zvýšilo z 290 mil. eur na 469 mil. eur (teda o 62%).
Jednoznačne najvyšší nárast bol teda zaznamenaný v ústavnej zdravotnej starostlivosti (čiže nemocničná starostlivosť), kde sa objem peňazí od roku 2019 do roku 2024 zdvojnásobil. Legitímna otázka teda je, kde skončili tieto finančné prostriedky, odpoveď je, že primárne v platoch. Za takmer dvojnásobné náklady však pacient dostal menej zdravotnej starostlivosti.
Ambulantný sektor môže len ticho závidieť svojim nemocničným kolegom, ktorí sú primárne odmeňovaní za to, že sú a za to, kedy sa narodili.
Štát platí menej, pracujúcich vyžmýkame ešte viac
V princípe všetky zdroje, ktoré sú vo verejnom zdravotnom poistení, sú zdroje, ktoré zaplatia ekonomicky aktívni obyvatelia. V roku 2026 sa však mení pomer toho, koľko zaplatia EOA priamo cez odvody a koľko zaplatí štát za svojich poistencov.
{{suvisiace}}
V roku 2026 ráta rezort zdravotníctva s rozpočtom pre verejné zdravotné poistenie na úrovni 9,25 miliardy €. 7,05 miliardy € majú tvoriť príjmy od EAO a štát za svojich poistencov zaplatí 2,1 miliardy € + 95 miliónov € majú tvoriť nedaňové príjmy.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Tieto dáta sú však len odhadmi príjmov do verejného zdravotného poistenia od EOA. Reálne čísla však môžu byť aj nižšie, s čím do istej miery programová vyhláška ráta. „Ak sa v priebehu kalendárneho roka príjmy verejného zdravotného poistenia od ekonomicky aktívneho obyvateľstva podľa prognózy Výboru pre daňové prognózy zverejnenej v septembri kalendárneho roka zmenia oproti prognózovaným príjmom o viac ako 1,5%, celková platba štátu podľa odseku 1 sa upraví priamo úmerne tejto zmene nariadením vlády Slovenskej republiky“.
V praxi to však znamená, že ak príjmy od EOA klesnú o menej ako 1,5%, ergo napríklad o 1,499%, tak štát dodatočné finančné prostriedky do verejného zdravotného poistenia nepridá, čím sa vytvorí potenciálna sekera vo výške viac ako 100 miliónov €.
Strop pre lieky na výnimku a stanovenie minimálnych výdavkov na prevenciu
V programovej vyhláške Limbová zdravotným poisťovniam určí, koľko minimálne majú zaplatiť nemocniciam v Asociácii štátnych nemocníc (AŠN) a v Asociácii nemocníc Slovenska (ANS).
Tak ako po minulé roky pôjde práve na ústavnú zdravotnú starostlivosť najväčšia časť finančných prostriedkov. Kým v roku 2025 šlo na ústavnú zdravotnú starostlivosť 3,267 miliardy €, v roku 2026 na ňu musia zdravotné poisťovne vynaložiť minimálne 3,412 miliardy €, čo predstavuje nárast o 4,43% (takmer 145 miliónov €).
V rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti však narastie rozpočet pre jednodňovú zdravotnú starostlivosť, ktorá môže rátať s najväčším nárastom disponibilných zdrojov. Tie v prípade jednodňovej zdravotnej starostlivosti narastú o 13,31%.
Druhá najväčšia položka v rozpočte sú Lieky, dietetické potraviny a zdravotnícke pomôcky, na ktoré majú zdravotné poisťovne vynaložiť minimálne 2,070 miliardy €.
Ambulantná sféra môže rátať s minimálny rozpočtom 1,938 miliardy €. Na celkový chod celého ambulantného sektoru, tak vynaložíme menej finančných prostriedkov ako na lieky, dietetické potraviny a zdravotnícke pomôcky.
Jediný segment zdravotnej starostlivosti, pri ktorom dôjde k poklesu rozpočtu pre rok 2026, sú spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, ktorým rozpočet klesne o 1,15%.
Koniec Kollárových detí a dôchodcov?
Programová vyhláška však má aj náznak odvahy a to konkrétne medzi úspornými opatreniami. V roku 2026 plánuje rezort zdravotníctva ušetriť celkovo 280,28 milióna €.
Audit v štátnych nemocniciach má ušetriť 31,25 milióna €, od centrálneho obstarávania liekov si ministerstvo zdravotníctva sľubuje identickú úsporu, ergo 31,25 milióna €. Ďalšie úspory plánuje ministerstvo realizovať vďaka viacúväzkovým lekárom v štátnych nemocniciach, ktorým zrejme nebude rásť plat.
Ministerstvo plánuje už tradične ušetriť na liekoch a to až 152 miliónov €. Položka v tabuľke úspor, ktorá môže vyvolať opatrnú nádej, je úspora na základe limitov spoluúčasti vo výške takmer 47 miliónov € .
„Príležitosť zmeny limitu spoluúčasti, tak ako bolo pred novelou 2022, by mohla nastať úspora vo výške 46,7 mil. eur,“ uvádza sa v aktuálnej verzii programovej vyhlášky. I keď to nie je explicitne uvedené, tak tento riadok naznačuje, že by sa mohla zrušiť výnimka pre Kollárove deti a dôchodcov, ktorí po tejto novele viac nemuseli doplácať na lieky.
