Štát ohrozuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti a otvorene to priznáva
Programová vyhláška. Tretí rok po sebe ju ministerstvo zdravotníctva publikuje neskoro, avšak existujú aj pozitíva.
Ministerstvo zdravotníctva v návrhu vyhlášky o rozdelení výdavkov verejného zdravotného poistenia podľa jednotlivých typov zdravotnej starostlivosti na rok 2025 explicitne uvádza, „že včasným nevydaním tejto vyhlášky hrozí najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd – ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ak poskytovatelia zdravotnej starostlivosti neuzatvoria zmluvy o úhrade zdravotnej starostlivosti so zdravotnými poisťovňami“.
Regulácia pre reguláciu
Štát nám teda otvorene hovorí, že svojím (ne)konaním a neskorým vydaním (zatiaľ len návrhu) vyhlášky ohrozuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Priznanie a verejné pomenovanie vlastnej chyby – áno, zapríčinenej aj kovbojkou s LOZ z konca minulého roka – môže, dokonca by malo byť prvým krokom k tomu, aby sa programová vyhláška zrušila.
{{odporucane}}
Ešte vo februári sme publikovali článok, v ktorom ministerstvo zdravotníctva meškanie zverejnenia programovej vyhlášky vysvetľovalo tým, že tvorba tzv. programovej vyhlášky je závislá od rôznych okolností a dopadov. „Zatiaľ ju nebolo možné vydať z dôvodu, že nebolo jasné ako dopadnú rokovania s LOZ. Zároveň jej vytvorenie závisí aj od zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a s nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve. Dopady z tohto zákona je potrebné premietnuť do tejto programovej vyhlášky,“ vysvetlil rezort meškanie.
Programovú vyhlášku kritizujú a požadujú jej zrušenie zdravotné poisťovne UNION a Dôvera, čo otvorene artikulovali generálni riaditelia Michal Špaňár a Martin Kultan. Zdržanlivá bola Všeobecná zdravotná poisťovňa pod vedením generálneho riaditeľa Matúša Jurovýcha. V tomto prípade to však nie je prekvapivé, keďže priamym nadriadeným Jurovýcha je minister Kamil Šaško. Navyše generálnym riaditeľom VšZP sa veľmi nevypláca otvorene artikulovať vlastné názory, o čom by mohol hovoriť nejeden ex-generálny riaditeľ.
Ministerstvo zdravotníctva publikuje draft programovej vyhlášky vždy s oneskorením a v otáznej kvalite. Vďaka Michalovi Štofkovi, štátny tajomník MZ, nie sú programové vyhlášky úplnou katastrofou, no Štofko nebude vo svojej funkcii navždy. Spravme si skúšku správnosti, chceli by sme, aby o programovej vyhláške rozhodoval minister či štátny tajomník, ktorý bude napríklad z radov SNS na čele s ich dvorným ortopédom Kotlárom? Ak ste sa pri pomyslení na niečo také striasli, tak by to malo byť signálom toho, že programovú vyhlášku nechceme zveriť do rúk ľudí pochybných odborných kvalít.
{{suvisiace}}
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Centrálne plánovanie pod rúško programovej vyhlášky
Programová vyhláška je etatistickým nástrojom centrálne plánovaného riadenia zdravotníctva, ktoré nefungovalo nikdy. Byrokrat na ministerstve, ktorý zväčša plní úlohy zadané politickým nadriadeným, nikdy nebude poznať tri poistné kmene natoľko dobre, aby vedel predikovať to, akú zdravotnú starostlivosť budú tieto poistné kmene potrebovať. Presne na to máme zdravotné poisťovne, ktoré pre spotrebiteľov zdravotnej starostlivosti nakupujú medicínske služby.
Regulácia by mala mať za cieľ niečo dosiahnuť, programová vyhláška nedosiahla de facto vôbec nič a sektor sa vďaka nej rozhodne nezlepšil a jediné k čomu došlo, je koncentrácia ešte väčšej moci na Limbovej. Ak chce štát dosahovať nejaké zlepšenie sektora (zvýšenie zaočkovanosti, lepšia prevencia, zníženie odvrátiteľných úmrtí v horizonte rokov), má tak urobiť cez objednávku od sektora, v tomto prípade od zdravotných poisťovní (všetkých troch) alebo cez zadanie úloh pre odborné spoločnosti. Tým má zadať objednávku a nastaviť správne motivácie. Áno, aj tie finančné v podobe zisku zdravotných poisťovní, ktorý rovnako nemá byť regulovaný. Avšak zisk má byť podmienený konkrétnym plnením zadanej objednávky.
Programová vyhláška si od poisťovní ako i od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti neobjednáva nič. Nuž a keď si nič neobjednáme, nemôžeme sa sťažovať na to, že sme vďaka programovej vyhláške ani nič nedostali.
Navyše, právny štát je i o tom, že rešpektuje vlastné pravidlá, regulácie a zákony. A ak má ministerstvo zdravotníctva povinnosť zverejniť programovú vyhlášku prvého februára, má tak urobiť. Alebo si priznať, že programová vyhláška neplní svoj účel. Jedine ak by bolo účelom regulácie samotná regulácia.
