Podľa zdravotnej poisťovne Union „centrálne plánovanie nikdy nebolo a nikdy nebude dobrý prístup“. V Union zdravotnej poisťovni nevnímajú programové rozpočtovanie ako vhodné riešenie z viacerých dôvodov. „Dlhodobo upozorňujeme na to, že takýto nástroj riadenia je neflexibilný, analyticky náročný, čo znemožňuje jeho prípravu v zákonnej lehote, a takto detailné plánovanie ročného horizontu bude vždy v určitej oblasti konfrontované s realitou,“ uvádza poisťovňa.

Union vníma doterajšie uplatňovanie vyhlášky o tzv. programovom rozpočtovaní negatívne. „Používanie vyhlášky znevýhodňuje niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, najmä tých ambulantných. Rovnako tak znevýhodňuje aj našu zdravotnú poisťovňu,“ upozorňuje Union a dodáva. „V neposlednom rade návrh vyhlášky nezohľadňuje potreby nášho poistného kmeňa a neprirodzene nám určuje, do akých druhov zdravotnej starostlivosti máme smerovať naše zdroje“.

Podľa poisťovne takýto prístup môže viesť k deformáciám v systéme zdravotnej starostlivosti s negatívnymi dopadmi na dostupnosť niektorých druhov zdravotnej starostlivosti ako i na hospodárenie samotnej poisťovne. „Za zmienku stojí aj to, že odkedy bola programová vyhláška zavedená, vždy bola vydaná v rozpore s pravidlami definovanými zákonom a vždy mala výrazne negatívny vplyv na celé fungovanie zdravotníctva,“ zdôrazňuje poisťovňa Union.

Zdravotná poisťovňa Dôvera v skratke skonštatovala, „čím neskôr bude zverejnená, tým máme menej času, aby sme sa dohodli s poskytovateľmi“.

„Rozumieme, že Ministerstvo zdravotníctva SR ešte pracuje na programovej vyhláške, keďže pravdepodobne musí zohľadniť legislatívne zmeny vyplývajúce z dohody s Lekárskym odborovým združením, ktoré ešte neboli schválené Národnou radou SR (pozn. red. v čase odpovede ešte neboli schválené). V tejto súvislosti s ministerstvom priebežne komunikujeme,“ uviedla Všeobecná zdravotná poisťovňa.

Prehlbovanie neistoty v sektore

V súčasnosti nemá informácie o dátume vydania vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR, ani o tom, či bude predložená do medzirezortného pripomienkového konania, Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZ ZaSS). Ako pripomenul Anton Szalay, predseda SOZ ZaSS, „až po tomto kroku by mala byť oficiálne zverejnená v Zbierke zákonov“.

Nezverejnenie vyhlášky spôsobuje podľa jeho slov nemalé problémy poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorí nepoznajú objemy financií, s ktorými môžu rátať. „To znemožňuje efektívne kolektívne vyjednávanie, ktoré máme aktuálne otvorené s Asociáciou nemocníc Slovenska (ANS),“ uviedol Szalay.

Práve kvôli tejto neistote bolo odložené aj plánované stretnutie SOZ ZaSS s ANS, ktoré sa malo konať 12. februára. Nový termín zatiaľ nebol stanovený. „V celom systéme vládne chaos, chýba systémovosť, financie aj personál. Napriek tomu sa pod tlakom jednej skupiny zamestnancov prijímajú rozhodnutia, ktoré sú z dlhodobého hľadiska neudržateľné a môžu situáciu ešte zhoršiť,“ zdôraznil Szalay.

Informáciami o zverejnení vyhlášky nedisponuje ani Asociácia nemocníc Slovenska. „Ale veríme, že je to otázka najbližších dní,“ dodal Igor Pramuk, viceprezident ANS.

Podľa jeho slov absencia programovej vyhlášky prehlbuje neistotu v celom sektore, keďže nikto nevie, s akými prostriedkami má v roku 2025 rátať. „Niektoré nemocnice už teraz nie sú schopné zabezpečiť zamestnancom platy v celom rozsahu s odvodmi,“ uviedol Pramuk.

Podobne je na tom i Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP), ktorý nemá presnú informáciu o tom, kedy má byť vyhláška zverejnená v MPK a následne zverejnená v Zbierke zákonov. „Nateraz evidujeme jej meškanie, čo sa však už stalo každoročným štandardom. Skutočne nás udivuje, že napriek opakovaným každoročným urgenciám nie je ministerstvo schopné zabezpečiť, aby bola vydaná včas. Toto konanie malo už v minulosti za následok to, že sme boli nútení posúvať platnosť zmlúv ku koncu prvého kvartálu daného roka. Napriek tomu sa však vydanie vyhlášky neustále posúva a vydáva sa čoraz neskôr a tak napriek našej snahe rokujeme so zdravotnými poisťovňami na poslednú chvíľu a v zbytočnom strese,“ reaguje ZAP.

Takisto, ako podotkol Szalay z odborového zväzu, že nezverejnenie vyhlášky spôsobuje nemalé problémy poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, komplikácie potvrdzuje i Zväz ambulantných poskytovateľov.

ZAP pripomína, že bez tejto vyhlášky nie je možné otvoriť rokovania so zdravotnými poisťovňami, „resp. otvoriť ich môžeme, no bez tohto podkladu budú len čisto orientačné a nepovedú ku konkrétnemu výsledku. Nehovoriac o skutočnosti, že následkom tohto posunu dostávajú naše ambulancie stále minuloročné nenavýšené ceny zdravotných výkonov, hoci musia platiť všetky zvýšené novoročné náklady, o ktorých rast sa postaral aj prijatý konsolidačný balíček. Nezriedka sa tiež stáva, že na samotné rokovania zostáva príliš málo času a nie sme schopní dospieť k dohode, podpísať nové zmluvy pod tlakom nie sme ochotní, čo predstavuje zase značnú neistotu pre pacientov, keďže môže dôjsť až k vypršaniu zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom a zdravotnou poisťovňou“.

Programovú vyhlášku aj z tohto dôvodu považuje ZAP za neefektívny a nesystémový nástroj určovania priorít a deľby zdrojov v zdravotníctve. „Máme za to, že kriví trh a nedovoľuje zdravotným poisťovniam reagovať pružne na aktuálne potreby jej poistencov a našich pacientov,“ dodáva ZAP.

Na spomínanú vyhlášku vníma v praxi – teréne rôzne uhly pohľadu i Fakultná nemocnica s poliklinikou FDR Banská Bystrica, a to z hľadiska jej štruktúry, podrobnosti ako aj samotnej opodstatnenosti.

„Za FNsP FDR vnímame je opodstatnenosť a aj účelnosť. Optimálnym riešením by podľa nás bolo keby bola prílohou zákona roka – Štátneho rozpočtu, tak aby všetci zúčastnení vedeli podmienky vopred a vedeli sa v predstihu pripraviť. Ide o pomerne nezažitý mechanizmus a preto je potrebné ho ešte precizovať a pracovať o jeho načasovaní,“ uviedla pre ozdravme riaditeľka nemocnice Miriam Lapuníková.

Vyhláška zmieňovaná aj v parlamente

Počas mimoriadnej schôdze, kedy sa hlasovalo o zdravotníckych zákonoch v súvislosti s dohodou medzi vládou a Lekárskym odborovým združením, sa v parlamente diskutovalo aj o programovej vyhláške.

„Programová vyhláška má byť vydaná podľa zákona do 1. februára. Koľkého februára máme dnes, pán minister? Piateho. Kde je programová vyhláška?“ pýtal sa Tomáš Szalay (SaS) ministra zdravotníctva Kamila Šaška.

Szalay tiež pripomenul, že ani jedna z programových vyhlášok doteraz nebola dodržaná. „Zdravotné poisťovne ani v jednom roku nedodržali to, čo je napísané v programovej vyhláške, ani štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa“.

Ako následne dodal, „pretože sa to nedá, vy neviete od zeleného stola na ministerstve na začiatku roka nakresliť do posledného centu, čo majú poisťovne v priebehu roka minúť na jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti. Tá budúcnosť sa vyvíja, vy nemáte vešteckú guľu na ministerstve, z ktorej by sa dalo povedať, koľko presne eur bude potrebných, na ktorý konkrétny typ zdravotnej starostlivosti“.

Na Szalaya zareagoval Oskar Dvořák (PS), „programovú vyhlášku hodnotíme na Slovensku podľa toho, aká je forma a proces prijímania“. Podľa neho ide ale o dobrý nástroj. „Keď sa pozrieme napríklad na ostatné krajiny najbližšie na Čechov, oni ju využívajú tak, ako sa má.“

Podľa Dvořáka je problém u nás celkovo v rozpočtovaní zdravotníctva. „Rozpočtová vyhláška vychádza na ten rok v tom roku, nie vopred, väčšinou je závislá a vychádza z rozpočtu. A ako sa rozpočtuje zdravotníctvo? Máme niekedy aj 10 dofinancovaní počas roka. Programová vyhláška v tomto trošku stráca zmysel. Rozpočty sú dosť nereálne, máme tam nereálne úspory. A keď máme rozpočet zlý, máme aj proces prijímania rozpočtovej vyhlášky zlý a neskorý a neplánujeme pomocou neho vopred, tak rozpočtová vyhláška samozrejme nebude dobre vyzerať,“ zhrnul Dvořák.

Následne dodal, „ja si myslím, keby toto všetko fungovalo, tak rozpočtová vyhláška je veľmi dobrý nástroj na to, aby sme vedeli kontrolovať lepšie sektor, aby sme vedeli určovať priority v sektore, čo nám tu dlhodobo chýba a čo väčšinou ide v zdravotníctve cez financie“.

„Ty stále do toho búšiš,“ zareagoval na Szalaya i poslanec a bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO).

„Pán minister, nechajte si efektívny nástroj na reguláciu tokov financií v zdravotníctve,“ adresoval ministrovi. „Programová vyhláška sa má robiť v spolupráci s poisťovňami, máte na to široký vyjednávací stôl, má sa pripravovať celý rok s ministerstvom financií a tam, kde to poisťovne nezvládajú, a oni to reálne nezvládali, preto som tú programovú vyhlášku zaviedol, tam ministerstvo má nástroj ako môže pomôcť, pomôcť zdravotníctvu, pomôcť systému,“ dodal Krajčí.

Medzi českou a slovenskou vyhláškou je zásadný rozdiel

Na poslancov z PS a OĽaNO reagoval Szalay, podľa ktorého je programová vyhláška, tak ako je teraz formulovaná, škodlivá. „Nemáme sa sústrediť na reguláciu nástrojov, ale na reguláciu cieľov. To, že určíme, kam idú aké toky peňazí, nijakým spôsobom neovplyvňujeme kvalitu dostupnosť a nič iné. My si len myslíme, že existuje korelácia medzi objemom peňazí pre nejaký typ starostlivosti a nejakými dosiahnutými výsledkami. Ale to je nástroj, nie cieľ,“ povedal.

Podľa neho programová vyhláška má formulovať, čo chceme dosiahnuť, čo majú byť priority pre zdravotné poisťovne, pre poskytovateľov, pre pacientov. „Predpisovanie konkrétneho objemu peňazí to nie je,“ dodal.

Zároveň zdôraznil, že Česká republika nemá programovú vyhlášku. „Často to aj odborári používajú ako argument, že pozrite sa, Česi majú programovú vyhlášku. Nie, Česi nemajú programovú vyhlášku, oni majú úhradovú vyhlášku. Úhradová vyhláška hovorí o tom, koľko bude a ako budú odmeňované konkrétne výkony. Je to výkonovo založená odmeňovacia vyhláška. Programová vyhláška u nás hovorí, aký objem peňazí ide na starostlivosť bez ohľadu na to, koľko tej a akej starostlivosti je poskytnutej. To znamená, naša vyhláška odmeňuje existenciu, česká vyhláška odmeňuje produktivitu. A to je zásadný rozdiel,“ vysvetlil Szalay.