Szalay pritom z pochopiteľných dôvodov píše o „štáte“, akoby išlo o anonymnú entitu. Ale, parafrázujúc jeho samého, tento stav nespôsobili Marťania. Ten „štát“ mal mená, tváre a menovacie dekréty a niektoré z nich dnes sedia v opozičných laviciach vedľa SaS. Problém je, že časť tohto konzília pacienta vlastnoručne prikrmovala presne tým jedom, ktorý Szalay vo svojej diagnóze popisuje.

{{suvisiace}}

Konkrétne. Marek Krajčí ako minister zdravotníctva v roku 2020 verejne sníval, koľko desiatok miliónov by v systéme zostalo, keby na trhu bola len jedna štátna poisťovňa. Od Ficovho unitárneho sna sa táto úvaha nelíši obsahom, iba dresom. Jeho vtedajší štátny tajomník Peter Stachura, dnes líder KDH pre zdravotníctvo, v rozhovore pre ozdravme povedal doslova, že je proti zisku zo zdravotného poistenia. V ozdravme podcaste zas opísal, ako VšZP selektívne dofinancovali, aby si súkromné poisťovne nevyplatili zisk. A KDH vlani vyzývalo poslancov, aby zmietli zo stola novelu o zdravotných poisťovniach z dielne SaS.

Nuž a SaS? Krivenie trhu priamo nepodporila a proti Krajčího krokom nahlas vystupovala, čo sa dnes už exčlenke SaS Jane Bittó Cigánikovej rozhodne uprieť nedá. Tým najhorším krokom však strana nezabránila, hoci sedela v tej istej vláde. Krajčí totiž o jednej štátnej poisťovni sníval v čase, keď bola SaS súčasťou koalície.

A Progresívne Slovensko? Oskar Dvořák pri fúzii Dôvery a Unionu síce hovoril o monopole a žiadal zásah Protimonopolného úradu, no práve on je spoluarchitektom optimalizácie siete nemocníc (ktorú náš stabilný hosť exminister zdravotníctva Rudolf Zajac označil za paškvil). Teda reformy, ktorá oslabila rolu zdravotných poisťovní v systéme.

Rozhodovať o tom, s ktorou nemocnicou alebo akýmkoľvek iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti poisťovne uzavrú zmluvu a za akú cenu u nich nakúpia starostlivosť pre svojich poistencov, majú v pluralitnom rozhodovať zdravotné posiťovne, nie byrokrati na Limbovej.

Dvořák sa iste môže brániť, že kategorizáciu nemocníc formálne robí ministerstvo vyhláškou a zmluvnú povinnosť poisťovní zaviedol zákon 540/2021, nie on osobne. No dizajn, ktorý kategorizáciu so zmluvnou povinnosťou zviazal, pripravoval jeho „reformný“ tím, takže alibi „to zákon, nie ja“ neobstojí.

Kompetencie poisťovní sme roky kúsok po kúsku redukovali a toto je výsledok. Konkurenčné prostredie sme dusili, ako sa len dalo. Pochopiteľne, karpatskí junáci z opozície nie sú jediní, ktorí Union pomohli vyhnať. Tento proces započal - možno paradoxne - príchodom zdravotnej poisťovne Union na trh. Voľby v roku 2006 totiž vyhral Fico, ktorý svoju predvolebnú kampaň založil aj na antireforme. Ihneď po nástupe do premiérskeho kresla začal deštrukčné ťaženie voči pluralite v zdravotnom poistení a snahami o zákaz zisku poisťovní. Na Ústavnom súde však prehral. Opakovane.

Preto má zmysel položiť Szalayovi jedinú otázku: s kým? Liečiť otráveného, chorého pacienta ďalšou dávkou jedu sa nikomu nepodarí a to ani v prípade, ak jed podá niekto iný. Kým Szalay nepovie, ako chce presvedčiť ľudí, ktorí celé svoje politické pôsobenie verili presnému opaku, bude to len zavýjanie na mesiac a inzerát: hľadá sa koalícia pre pluralitné zdravotníctvo. Značka: súrne.