Nadávky, fyzické útoky na zdravotníkov aj vyhrážky smrťou: Niektorí pacienti a ich príbuzní sú ako odtrhnutí z reťaze
Agresívne prejavy sú najčastejšie na urgentných príjmoch a psychiatrických oddeleniach.
.jpg)
Zdravotníkov čoraz častejšie napádajú pacienti alebo ich blízki, a to nielen slovne, ale aj fyzicky. V ostatných rokoch média občas informujú o konkrétnych prípadoch agresívneho správania ľudí v zdravotníckych zariadeniach. Na urgentných príjmoch sa však takéto situácie stávajú doslova každý deň.
Zástupcovia veľkých i menších nemocníc v rôznych častiach Slovenska pre ozdravme potvrdili, že zdravotníci sa čoraz častejšie stretávajú s nevhodným či agresívnym správaním pacientov a ich sprevádzajúcich osôb – od verbálnych útokov a zastrašovania, až po fyzické napadnutia a poškodzovanie majetku nemocníc.
V článku o tom, čo všetko ľudia robia nesprávne, keď vidia dopravnú nehodu alebo inú nešťastnú udalosť, sme sa dotkli témy agresivity voči záchranárom. „Zdravotníci majú štatút chránenej osoby, čo znamená prísnejšie trestné sadzby za útoky na nich, no v teréne to emócie často nebrzdí,“ podotkla pre ozdravme vedúca úseku komunikácie Záchrannej zdravotnej služby Bratislava Darina Schreková. Preto je kľúčová spolupráca s Policajným zborom SR. „Políciu voláme k zásahom v rizikovom prostredí, pri napadnutiach alebo ak agresívni prizerajúci sa priamo bránia v poskytovaní pomoci,“ hovorí Schreková. Za dlhodobé riešenie považuje jedine osvetu a prísne postihovanie fyzických aj verbálnych útokov.
Takéto veci sa však nestávajú len v teréne, ale aj priamo v nemocniciach. „Najčastejšie ich zaznamenávame na oddeleniach, kde sa poskytuje urgentná alebo akútna zdravotná starostlivosť a kde pacienti často prichádzajú v bolestiach, strese alebo dezorientovaní. Najvýraznejšie agresívne ataky evidujeme v rámci nášho psychiatrického oddelenia, kde zasa zohráva významnú úlohu aj vplyv návykových látok, najmä alkoholu, ktorý môže výrazne ovplyvniť správanie pacientov,“ povedala pre ozdravme Daniela Troligová z oddelenia komunikácie a marketingu vo Fakultnej nemocnici J.A. Reimana v Prešove.
Vo veľkých aj malých, štátnych aj súkromných nemocniciach
Podobne sa vyjadrila hovorkyňa Univerzitnej nemocnice L. Pasteura (UNLP) v Košiciach Ladislava Šustová. Nadávky a vyhrážky, adresované personálu urgentného príjmu, sú podľanej na dennom poriadku. „Evidujeme aj násilné aktivity voči zamestnancom, pre ktoré bola privolaná polícia. Dochádza k ujme na zdraví personálu aj ku škodám na majetku. Za mesiac ošetríme desiatky opitých pacientov s agresívnymi slovnými i fyzickými prejavmi,“ uviedla Šustová. „Deštruktívne správanie sa pacientov voči personálu sa prejavuje aj na našich psychiatrických pracoviskách. Zdravotníci v takých situáciách pracujú s obavami a pod stresom. Agresívny pacient, najmä pod vplyvom alkoholu a omamných látok, je schopný zaútočiť na kohokoľvek, či je to lekár, sestra, sanitár alebo aj iný zamestnanec v službe,“ doplnila.
Hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) Eva Kliská hovorí, že agresia pacientov sa stupňuje a pracoviská urgentu sa menia na „bojové arény“, kde sú napádaní zamestnanci nemocnice. „Personál, ktorý zachraňuje životy a lieči chorých, si denne vypočuje nadávky, vyhrážky, pľuvance aj fyzické útoky a to iba preto, že chce pomôcť pacientom,“ vyhlásila Kliská. Bežné je podľa nej aj vyhrážanie sa personálu smrťou. Pacienti neraz prichádzajú agresívni, pod vplyvom alkoholu a drog. „V takomto prostredí sa dlhodobo nedá pracovať, je to veľmi stresujúce a únavné. Nikto z nás by v takejto atmosfére nechcel pracovať,“ načrtla dôvod veľkej fluktuácie personálu.
{{suvisiace}}
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Agresívne správanie pacientov a ich príbuzných nie je ničím výnimočným ani v Nemocnici Poprad. „Navyše sme zaznamenali obťažujúce telefonáty voči zamestnancom a telefonáty, ktoré blokujú telefonické linky s cieľom volajúceho zviditeľniť sa v online priestore. Evidujeme aj prípady poškodzovania dobrého mena a ohovárania vo verejnom online priestore,“ tvrdí komunikačná a PR manažérka Nemocnice Poprad Sylvia Galajda. „Konkrétne prípady verbálnej a fyzickej agresivity voči zdravotníkom alebo iným pacientom sme riešili podaním trestného oznámenia na konkrétnu osobu zamestnávateľom. Trestné oznámenie podali aj súkromné osoby,“ doplnila Galajda.
Čo by mal robiť štát?
Agresívnych ľudí na urgentných príjmoch alebo v iných častiach nemocníc evidujú aj nemocničné siete Agel a Penta Hospitals. Prečo sa však takéto incidenty stávajú a najmä, ako je možné ich riešiť alebo im predchádzať? Hovorca Penta Hospitals Slovensko Tomáš Kráľ tvrdí, že riziko konfliktov je najviac prítomné na urgentných príjmoch. Je tam dusná atmosféra najmä ak ľudia majú pocit, že čakajú príliš dlho. V nemocniciach evidujú niekoľko fyzických útokov, keď pacient napadol zdravotníka. Môže k nim dôjsť aj mimo budovy nemocnice, tak ako sa to stalo v júni 2024 v Rimavskej Sobote. Tri ženy, údajne príbuzné hospitalizovaného pacienta, napadli primára interného oddelenia. Mali mu nadávať, hádzať po ňom topánky a pľuť. Privolaná polícia ich na mieste zadržala a následne bolo proti nim vznesené obvinenie. Incident bol nasnímaný priemyselnou kamerou nemocnice a tá ho polícii poskytla ako dôkazový materiál.
„Všetky útoky na zdravotníkov považujeme za neakceptovateľné. Je potrebné zvažovať legislatívnu zmenu na zvýšenie právnej ochrany zdravotníkov nie len počas samotného výkonu ale aj v súvislosti s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou. Čoraz viac sa agresivita v spoločnosti prenáša na pôdu nemocníc a polikliník a zdravotníci sa stávajú terčom útokov dokonca aj mimo samotných zariadení,“ povedal nám hovorca nemocničnej siete. „Bez pocitu základného bezpečia lekári, sestry a sanitári svoju prácu a poslanie pomáhať druhým jednoducho vykonávať nedokážu," doplnil.
Manažérka komunikácie nemocničnej siete Agel Jarmila Ševčíková rovnako potvrdila, že zdravotníci sa vo svojej praxi stretávajú s rôznymi formami konfliktného či agresívneho správania zo strany pacientov alebo ich príbuzných. „Ide o jav, ktorý vnímame ako širší celospoločenský problém a ktorý súvisí najmä so stresom, obavami o zdravie, ale aj s celkovým napätím v systéme zdravotnej starostlivosti,“ skonštatovala. Takéto konflikty podľa nej majú najčastejšie verbálny charakter, no môžu prerásť aj do fyzickej agresie. Zdravotníci sa ich snažia riešiť predovšetkým profesionálnou komunikáciou, snahou o upokojenie situácie a dôrazom na bezpečnosť všetkých zúčastnených.
Čo môžu robiť nemocnice?
Ochrana zdravotníckeho personálu z veľkej časti zostáva na samotných nemocniciach. Daniela Troligová z prešovskej fakultnej nemocnice povedala, že priebežne zabezpečujú pre zamestnancov vzdelávanie zamerané na zvládanie konfliktných situácií a bezpečný postup pri práci s pacientom. „Školenia sú orientované najmä na komunikáciu v záťažových situáciách, deeskalačné techniky a praktické zvládanie rizikového správania pacientov,“ tvrdí. V hraničných situáciách podľa jej slov kontaktujú aj SBS službu nemocnice, ktorá je súčinná pri riešení konfliktov. „Zásahy externých zložiek sa realizujú podľa potreby, v závislosti od konkrétnej situácie, najmä v prípadoch, keď je potrebné zabezpečiť ochranu zdravotníkov, ale aj pacientov,“ dodala.
Univerzitná nemocnica v Košiciach má v nemocničných areáloch dlhodobo zavedený kamerový systém. „Pre opakované incidenty s agresívnymi pacientmi, prípadne ich sprevádzajúcimi osobami, aj neprispôsobivými občanmi, ktorí sa bez obmedzenia zdržiavajú v našich areáloch, sme v rámci bezpečnosti zamestnancov a ochrany majetku nemocnice zriadili Referát vlastnej ochrany. Títo zamestnanci dohliadajú na bezpečnosť v oboch areáloch nemocnice 24 hodín, 7 dní v týždni,“ povedala hovorkyňa UNLP Ladislava Šustová. Na urgentných príjmoch a psychiatrických pracoviskách inštalovali aj tiesňové tlačidlá „Ak zdravotník vyhodnotí situáciu ako nebezpečnú, tlačidlom privolá políciu. Zároveň školíme zamestnancov v komunikácii, ktorá zahŕňa nielen zásady slušného správania, ale aj komunikáciu s agresívnym pacientom,“ dodala.
{{odporucane}}
Sylvia Galajda z Nemocnice Poprad hovorí, že v spolupráci s kolegami z ich psychologických ambulancií vytvorili pre zamestnancov príručku na základe konkrétnych opakujúcich sa situácií, ako postupovať pri útokoch, vyhrážaniach a obťažovaní. „Zároveň sme všetkých zamestnancov informovali o situáciách, ktoré sa udiali alebo dejú. Ďalej sme zabezpečili vzdelávanie zdravotníkov v súvislosti s vyhláškou o obmedzovacích prostriedkoch. Po celý čas spolupracujú naši kolegovia zdravotníci s kolegami z Oddelenia vlastnej ochrany. Okrem toho intenzívne spolupracujeme s policajnými zložkami,“ uviedla. „Kolegom, ktorých pacienti alebo ich príbuzní ohovárali vo verejnom priestore, sme vyjadrili podporu a postavili sme sa za nich a ich prácu,“ doplnila Galajda.
Hovorkyňa UNB Eva Kliská vraví, že bezpečnosť je pre vedenie nemocnice prioritou a preto riaditeľ Alexander Mayer od svojho nástupu kládol dôraz na ochranu personálu aj zabezpečením SBS služby. „Dnes sú to takmer dva roky, čo SBS máme. Za posledný rok riešila v Univerzitnej nemocnici Bratislava 350 incidentov, z toho 212 fyzických útokov na personál,“ priblížila hrozivú štatistiku Kliská.
Tomáš Kráľ z Penta Hospitals tiež hovorí, že museli posilniť zabezpečenie priestorov urgentných príjmov o prítomnosť súkromnej bezpečnostnej služby a vo viacerých areáloch boli inštalované priemyselné kamery. Podotkol, že problém sa nedá jednoducho vyriešiť. „Nemôžete mať na každom mieste v nemocnici SBS-kára alebo kamerový systém. Nehovoriac o tom, že takéto riešenia sú drahé a nemocnice si ich nemôžu dovoliť,“ tvrdí. Štát by však podľa neho mal chrániť zdravotníkov aj sprísnením legislatívy.
Jarmila Ševčíková povedala, že skupina Agel dlhodobo investuje do vzdelávania zdravotníckeho personálu aj v tejto oblasti. „Zorganizovali sme školenia zamerané nazvládanie agresívneho správania a konfliktných situácií v zdravotníckej praxi. Tieto školenia prebiehali v prezenčnej aj e-learningovej forme a prostredníctvom nich boli preškolení všetci pracovníci našich zdravotníckych zariadení v rámci siete Agel na Slovensku. Cieľom je zvýšiť pripravenosť personálu na náročné situácie, posilniť ich komunikačné a deeskalačné zručnosti a prispieť k väčšej bezpečnosti na pracoviskách aj k pokojnejšiemu priebehu komunikácie s pacientmi a ich blízkymi,“ vysvetlila.









.jpg)