Štátne vs. súkromné? Potrebujeme kompromisy, nie ďalšie hádky

ANS zastupuje vyše 40 % nemocničného sektora na Slovensku s viac ako 27 tisíc zamestnancami. Predstavitelia nemocníc aj ďalší hostia sa na zhromaždení zhodli, že zdravotníctvo má za sebou viacero turbulencií, organizačných a iných zmien aj náročných diskusií, v ktorých išlo o férové úhrady podľa DRG, optimalizáciu siete nemocníc a podobne. Ďalšie ich ešte len čakajú, napríklad v súvislosti s novým katalógom zdravotných výkonov. Ten sa bude uplatňovať v ambulanciách, ale aj nemocnice prevádzkujú veľa ambulancií. Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko, predseda parlamentného zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer-SSD), ale aj riaditelia zdravotných poisťovní označili ANS za konštruktívneho partnera pri tvorbe zdravotníckych politík. Hoci komunikácia sa nezaobíde bez treníc, zatiaľ vždy sa podarilo nájsť kompromis. Predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Igor Gedaj tiež ocenil konštruktívnu spoluprácu a vyzval k ďalšiemu dialógu, aby dokázali dosiahnuť spoločné ciele.

Michal Štofko sľúbil, že na ministerstve budú diskutovať, počúvať zástupcov ANS a snažiť sa ich podporiť. Vladimír Baláž zas povedal, že zástupcovia nemocníc majú vždy otvorené dvere do parlamentu a do zdravotníckeho výboru. „Keď budete mať hocijaký problém, príďte, aby sme to prerokovali. Musíme aktívne pristupovať k budúcnosti,“ myslí si Baláž.

Riaditelia poisťovní popri ocenení konštruktívnej spolupráce nezabudli pripomenúť aj konkrétne problémy. Martin Kultan z Dôvery v súvislosti s lôžkovou starostlivosťou poukázal na to, že na Slovensku máme priveľa hospitalizácií. Vhodnejšie by bolo liečiť pacienta včas a ambulantne. Jozef Koma z Unionu zase povedal, že veľkou témou na najbližšie roky bude efektivita. Optimalizácia siete nemocníc sa podľa jeho slov veľmi nepodarila. „Klesá nám počet pôrodov, no pôrodnice sa nezatvárajú. Bude sa musieť meniť štruktúra zdravotnej starostlivosti a poskytovateľov a sústrediť sa na následnú a dlhodobú starostlivosť,“ reaguje Koma na demografický vývoj. Finančných zdrojov, ktoré idú do zdravotníctva, na Slovensku nie je toľko ako v okolitých krajinách, preto treba viac dbať na efektivitu. Udržateľnosti zdravotníctva podľa Komu nepomáha platový automat, ale ani niektoré veci týkajúce sa liekovej politiky, či centrálne riadenie bez zohľadnenia regionálnych špecifík. A už vôbec mu nepomáha nekonečná diskusia o štátnom verzus súkromnom. To najdôležitejšie – pacient – sa akosi stráca.

Bude ministerstvo radšej počúvať odborárov ako nemocnice?

Viceprezident ANS Igor Pramuk svojim kolegom z nemocníc prezentoval činnosť asociácie počas uplynulých dvoch rokov a to, aké aktivity vykonávajú. Pripomenul, že sú zúčastňujú odvetvovej tripartity a niekoľkokrát mesačne majú stretnutia so štátnym tajomníkom Michalom Štofkom aj s ministrom Kamilom Šaškom (Hlas-SD). Prostredníctvom AZZZ je asociácia povinne pripomienkujúcim subjektom k legislatívnym návrhom. Podáva pripomienky a zúčastňuje sa rozporových konaní. Nie je to bez problémov. „Na našich pripomienkach k návrhu jednotných zmlúv s poisťovňami sme pracovali dva týždne. Z ministerstva nám prišla reakcia, že ďakujú za pripomienky, ale pre nich je komfortnejšie, keď prijmú pripomienky LOZ,“ hovorí Pramuk o koordinácii ministerstva zdravotníctva a Lekárskeho odborového združenia.

Ján Černák z Nemocnice s poliklinikou Štefana Kukuru v Michalovciach pôsobí ako člen Riadiaceho výboru pre úhradové mechanizmy a klasifikačný systém. V tomto orgáne zastupuje záujmy ANS. Podotkol, že efektívna základná sadzba pre regionálne nemocnice je momentálne približne 3400 eur, pričom veľké štátne a univerzitné nemocnice majú základné sadzby nastavené vyššie. „Naše rozpočtové požiadavky sú jasne pomenované a obhájené, ale ich naplnenie je iba čiastočné. Úhradová vyhláška nám tento rok priznala necelých 32 miliónov, pritom sme požadovali 137 miliónov. Je to obrovský rozdiel, následne musí asociácia vyvinúť veľkú snahu, aby dokázala vyrokovať ďalšie zdroje,“ zhrnul Černák. Na tento rok sa podarilo vyrokovať zdroje 115 miliónov, čo je stále menej ako suma, ktorú žiadali. „Nikdy sa úplne nepodarí naplniť požiadavky, ale je dôležité dostať sa aspoň na takú úroveň, ktorá umožní nemocniciam fungovať a rozvíjať sa,“ poznamenal zástupca michalovskej nemocnice.

{{odporucane}}

DRG systém podľa neho zatiaľ nepriniesol spravodlivosť vo financovaní. „Gro nemocníc ANS sú menšie. Veľké štátne nemocnice majú príplatky kvôli ich veľkým nákladom a tak klesla základná sadzba menších nemocníc. Tento rok bol väčší nárast základnej sadzby, ale stále to nie je úplne spravodlivé,“ tvrdí Černák.

Memorandum o nastolení spravodlivosti vo financovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktoré takmer pred rokom podpísali ministerstvo, poisťovne a asociácie štátnych i neštátnych nemocníc pritom deklaruje, že sa majú nastoliť jednotné pravidlá, odstrániť neodôvodniteľné rozdiely vo financovaní nemocníc a dosiahnuť spravodlivosť práve vyrovnaním efektívnej základnej sadzby medzi skupinami nemocníc

Výkonnosť podľa Černáka nemôže byť jediný parameter zohľadnený v úhrade, lebo nie každý región si dokáže výkonmi zarobiť na udržanie nemocnice. „Štát nastavil adekvátne financovanie cez paušálne úhrady napríklad pre urgentné príjmy. Niečo z toho analogicky vieme aplikovať aj na nemocnice – to by mal byť dlhodobý cieľ,“ načrtol.

Kde rezort urobil chyby?

Riaditeľka úseku zdravotných poisťovní a klientskych služieb spoločnosti AGEL Beata Havelková pripomenula, že v rámci optimalizácie siete nemocníc mala ANS silné zastúpenie v komisiách a prinášala pripomienky. „Vyhláška ku kategorizácii nemocníc má vyše 2000 strán a boli v nej napríklad nezmyselné kombinácie výkonov. Najskôr bol problém, že veľa nemocníc nemohlo robiť výkony, ktoré dovtedy robili. Podarilo sa nám, aby frekventované výkony boli robené v regiónoch a pacient nemusel cestovať. Vyriešili sme viaceré sporné veci v tom, ktoré výkony ktorá nemocnica môže vykonávať,“ hovorí, že celkovo bolo akceptovaných vyše 90 percent požiadaviek ANS o zaradení nemocníc do kategórií.

Pokiaľ ide o legislatívu ku skríningom, v návrhu pripravovanej vyhlášky podľa Havelkovej bolo množstvo nezmyslov a nevykonateľných vecí. „Napríklad že ministerstvo delegovalo skríning krčka maternice na všeobecných lekárov. Tí majú robiť stery z krčka s tým, že sa to tak robí v Dánsku. Vysvetliť, že u nás na to všeobecný lekár nie je spôsobilý, bolo nad ľudské sily,“ poukázala Havelková.

Ďalšia „legislatávna smršť“ podľa nej bude optimalizácia ambulantnej siete. Od júla Slovensko tiež čakajú zmeny v ezdraví a to, čo doň lekár nenapíše, poisťovňa neuhradí. „Stále tam nie každý zdravotnú dokumentáciu ukladá. U nás to bola tak polovica lekárov. Teraz keď na to upozorňujeme, zvyšuje sa to,“ porozprávala zástupkyňa AGELu.

Zmluvu s LOZ, na ktorej majú nemocnice spolupracovať, označila za paškvil. „Bolo to nekonzistentne urobené so starými paragrafmi a právnymi nedostatkami. Na skontrolovanie 80 strán nám dali 2 dni. Nemá cenu sa tu tým zaoberať,“ nešetrí Beata Havelková kritikou.

Pokiaľ ide o rokovania so zdravotnými poisťovňami, poukázala na to, že v nemocničných ambulanciách sú iné problémy ako v klasických regionálnych ambulanciách. Zároveň dodala, že zatiaľ nikto nenacenil nový katalóg výkonov. „Vychádzalo sa z toho, čo bolo v minulosti a tak logicky ambulancia nebude nákladovo krytá,“ uzavrela.