Ministerstvo nemá jasný plán s Rázsochami, no pozemkov sa nemieni vzdať
Hoci má rezort zdravotníctva o budúcnosti Rázsoch len hmlistú predstavu, o svojich úvahách nateraz odhodlane mlčí. Z vyjadrení starostu mestskej časti Lamač je možné usúdiť, že o osude Rázsoch rozhodne až nasledujúca vláda.
V nedávnom článku Slovenská legenda: Rázsochy ako Bermudský trojuholník sme informovali, že ministerstvo zdravotníctva ponovom počíta s detskou nemocnicou vo Vajnoroch. Ide o zásadný obrat – ešte v roku 2024 vláda počas pôsobenia ministerky Zuzany Dolinkovej schválila plán, podľa ktorého mala detská nemocnica stáť na Rázsochách (a nová univerzitná nemocnica v Ružinove). Súčasný šéf rezortu Kamil Šaško však prišiel s odlišným variantom. Národná univerzitná nemocnica má spolu s tou detskou byť v lokalite Vajnory.
Zmienka o presune detskej nemocnice vyvolala vlnu prekvapenia. Do januárového zasadnutia zdravotníckeho výboru totiž o zámere vybudovať tento spoločný komplex vo Vajnoroch tušil len málokto.
Kým Národný ústav detských chorôb pre ozdravme uviedol, že tento krok víta, otázniky nad nevyužitým areálom v Lamači sa množia. A ministerstvo otázky o ďalšom využití Rázsoch opäť ignoruje.
{{suvisiace}}
Ako reagujú politici na presun detskej nemocnice?
Do spomínaného konania zdravotníckeho výboru nebolo známe, že vo Vajnoroch by mal vyrásť zdravotnícky komplex spájajúci univerzitnú nemocnicu s tou detskou.
Oslovili sme 5 zástupcov politických strán s otázkou, ako tento zámer hodnotia. Oskar Dvořák (PS) a Monika Kolejáková (KDH) nám neodpovedali.
Tomáš Szalay (SaS) uviedol, že o pláne stavať detskú nemocnicu vo Vajnoroch nemá vedomosť. „Politici kde-tu utrúsia nejaké teoretické úvahy, ale beriem to ako bzučanie múch. Veď ani tomu nápadu s detskou nemocnicou na Rázsochách nemohol nikto súdny uveriť. A to tam mali aspoň vizualizácie. Budeme radi, keď sa vo Vajnoroch postaví aspoň „dospelá“ nemocnica. Obávam sa totiž, že na toľko rozostavaných nemocničných projektov nebude mať štát zdroje,“ okomentoval pre ozdravme.
Marek Krajčí (OĽaNO – dnešné Slovensko) zdôraznil, že minister Šaško doteraz nepredstavil žiadne konkrétne informácie o tomto zámere. „Opakuje sa tak už známy vzorec jeho pôsobenia – minister ohlasuje veľké investície, no bez základných údajov o ich obsahu, harmonograme či financovaní,“ konštatuje. Podľa neho je situácia identická aj pri plánovaní univerzitnej nemocnici: „Napriek opakovaným sľubom doteraz nezverejnil medicínsky plán, teda kľúčový dokument pre projektovanie nemocnice, ani spôsob jej financovania, hoci náklady na výstavbu sa odhadujú na 1,3 miliardy eur. V prípade novej detskej nemocnice postupuje minister identicky.“
Ako ďalej uviedol Marek Krajčí, nedostatok informácií posilňuje podozrenie, že v tejto chvíli neexistuje žiadny konkrétny plán – „ani predstava o podobe nemocnice, ani o celkových nákladoch, ani o zdrojoch financovania, hoci ide o projekt v hodnote stoviek miliónov eur.“
Podľa Krajčího sú plány ministra Šaška ďalším dôkazom nekoncepčného a chaotického prístupu k rozvoju zdravotnej starostlivosti v Bratislave i na celom Slovensku.
Poslanec pripomenul, že za posledné dva roky ide už o tretiu lokalitu, v ktorej má podľa ministerstva vyrásť nová detská nemocnica. „Na začiatku funkčného obdobia súčasnej vlády rezort zdravotníctva počítal s rozvojom existujúceho Národného ústavu detských chorôb na Kramároch. Tento zámer bol podložený odbornou analýzou z roku 2022. Na jar 2024 však ministerka Dolinková, v rozpore s uznesením vlády, rozhodla o zámere vybudovať novú detskú nemocnicu v lokalite Rázsochy. Zdravotnícka implementačná agentúra si následne za takmer 125-tisíc eur objednala analytické posúdenie realizovateľnosti tohto projektu. Dnes minister zdravotníctva hovorí o ďalšej zmene – o Vajnoroch. Bez vysvetlenia, bez dát, alokovaných financií a bez mandátu vlády,“ zhrnul Krajčí. (Celý komentár si môžete prečítať tu).
{{odporucane}}
Kritický je aj Viliam Novotný (Demokrati). Rozhodnutie ministerstva obrany a ministerstva zdravotníctva o výstavbe Národnej univerzitnej nemocnice vo Vajnoroch, ktorá má slúžiť aj ako vojenská nemocnica, vníma ako výrazne určujúci faktor ovplyvňujúci budúci rozvoj zdravotníctva v Bratislave v najbližších 10-tich rokoch.
„Hrubá stavba do volieb 2027, spustenie v 2030 sú síce ambiciózne ciele, ale ich splnenie podlieha toľkým faktorom – konsolidácia, čerpanie eurofondov, výsledok volieb, nedostatok personálu, zatváranie a reštrukturalizácia existujúcich nemocníc v Bratislave atď. - že dnes sú skôr v rovine želaní ako plánov,“ podotkol.
Ako ďalej uviedol, „ak teda má byť nová vojensko/univerzitná nemocnica vo Vajnoroch, výstavba novej detskej nemocnice vedľa nej má svoju logiku. Znovu sme ale v rovnakej rovine skôr želaní ako plánov. Nezabudnime na to, že štát za viac ako 30 rokov od vzniku samostatnosti nepostavil jedinú novú všeobecnú nemocnicu pre dospelých či deti „na zelenej lúke“. Príbeh výstavby nemocnice na Rázsochách skončil ako nočná mora.“
Práve v súvislosti s Rázsochami Novotný tiež otvára otázku pozemkov, z ktorých bola chátrajúca hrubá stavba nemocnice nakoniec odstránená ešte za Pellegriniho vlády. „Štát tieto pozemky vyvlastnil ešte v 80-tych rokoch minulého storočia za účelom výstavby zdravotníckeho zariadenia a ich využitie je teda výrazne obmedzené,“ uzavrel.
Výzva mestskej časti Lamač
Celú situáciu okolo Rázsoch mohol ovplyvniť krok lamačskej samosprávy. Aspoň sa tak na prvý pohľad môže zdať. Lamačská samospráva 9. mája 2025 oznámila, že žiada o vrátenie pozemkov na Rázsochách pôvodným vlastníkom.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Mestská časť tak reagovala na vládny zámer vybudovať novú Univerzitnú nemocnicu Bratislava. Podľa neho sa projekt novej nemocnice nemal realizovať na Rázsochách ani v Ružinove, ale na pozemkoch v mestskej časti Bratislava-Vajnory.
Starosta Lamača Igor Polakovič upozornil na chronický problém úplnej absencie dialógu medzi štátom a samosprávou. „Tak ako v prípade presunu projektu UNB do Ružinova, ani teraz neprebehla s našou mestskou časťou žiadna konzultácia. Samospráva sa o novej lokalite dozvedela z tlačovej konferencie. Naďalej nevieme, aký zámer má štát s Rázsochami,“ konštatoval Igor Polakovič v správe o vrátení pozemkov na Rázsochách pôvodným vlastníkom.
Samospráva v texte pripomína, že „pozemky v lokalite Rázsochy boli v minulosti štátom vyvlastnené alebo vykúpené práve za účelom výstavby univerzitnej nemocnice. Rozhodnutím vlády SR presunúť výstavbu UNB z Rázsoch najskôr do Ružinova a aktuálne do Vajnor však zanikol pôvodne deklarovaný verejný záujem, ktorý legitimizoval zásah do vlastníckych práv pôvodných majiteľov pozemkov. V nadväznosti na toto rozhodnutie schválilo Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava-Lamač uznesenie, ktorým poverilo starostu, aby doručil Úradu vlády SR a Ministerstvu zdravotníctva SR výzvu navrátenie vyvlastnených a vykúpených pozemkov ich pôvodným vlastníkom a zároveň inicioval rokovania s týmito inštitúciami o ďalšom postupe.“
Otázne zostáva, nakoľko uvedená výzva ovplyvnila zmenu zámeru s výstavbou detskej nemocnice. Hoci sme od Úradu vlády SR ani odministerstva zdravotníctva nedostali odpoveď na otázku, či výzvu na vrátanie pozemkov obdržali, starosta Lamača Igor Polakovič pre ozdravme potvrdil, že výzva bola zaslaná ako na Úrad vlády SR, tak aj na Ministerstvo zdravotníctva SR.
Igor Polakovič: Ministerstvo sa nemieni pozemkov vzdať a plánuje tam v budúcnosti výstavbu zdravotníckeho zariadenia pod hlavičkou UNB. Účel však nemajú a nasledujúci rok a pol mať ani nebudú.
Čo nasledovalo? Polakovič uviedol, že v novembri 2025 mali stretnutie s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom a jeho poradcom Gabrielom Galgócim. „Na stretnutí zaznelo, že ministerstvo sa nemieni pozemkov vzdať a plánuje tam v budúcnosti výstavbu zdravotníckeho zariadenia pod hlavičkou UNB. Účel však nemajú a nasledujúci rok a pol mať ani nebudú,“ podotkol. Podľa jeho slov rezort teoreticky uvažuje o geriatrii alebodoliečovacom ústave. Pozemky však neplánuje predávať.
„Vyjadrili sme obavy, že s týmto brownfieldom tak budeme žiť ešte dlhé roky. Sme presvedčení, že ak ministerstvo zjavne nemá potrebu stavby UNB v Lamači, pozemky by malo vrátiť. V minulosti (po nežnej revolúcii) sa tak už v danej lokalite udialo v prípade zrušeného plánu zo čias socializmu (sídlisko Zelená hora - Zečák),“ dodal Polakovič.
Starosta následne doplnil: „Aktuálne pracujeme na návrhu zmeny územného plánu pre časť lokality, ktorá je dnes vo vlastníctve obyvateľov, ale je s ňou počítané ako s „rezervou“ pre zdravotnícku infraštruktúru. Túto oblasť by sme na základe žiadostí vlastníkov pričlenili k regulácii umožňujúcej stavbu rodinných domov. Tento proces je však na dlhé roky.“
Budúcnosť lokality Rázsochy nateraz uviazla medzi teoretickými úvahami ministerstva o geriatrii alebo doliečovacom ústave a snahou Lamača vrátiť územie pôvodným majiteľom. Rozuzlenie tohto bratislavského „Bermudského trojuholníka“ zrejme prinesie až ďalšia vláda a ďalšie alokované financie.
