PwC identifikovalo v piatich štátnych nemocniciach ročné úspory za 91 miliónov eur. V prepočte na celú sieť štátnych nemocníc, teda hovoríme o možnej celkovej úspore 255 miliónov — čo by takmer pokrylo ich ročnú stratu. Problém nie je v tom, že sme to nevedeli. Problém je, že s tým dvadsať rokov nikto nič nerobí.

Dvadsať rokov v kruhu: od Veriteľa po PwC

V roku 2001 docent Peter Pažitný a doktor Rudolf Zajac napísali v Modrej knihe — Stratégii reformy zdravotníctva — že dlh nemocníc je takzvaný locus minoris resistentiae systému: miesto najmenšieho odporu. Len čo niekde vznikne ekonomický tlak, všetok sa prenesie do dlhu. Nuž a prax ukázala, že locus minoris resistentiae je po dvadsiatich piatich rokoch to identické. Dlh štátnych nemocníc v roku 2025 presiahol miliardu eur (tých v gescii ministerstiev obrany, vnútra, zdravotníctva a nemocníc Trenčianskeho samosprávneho kraja).

Za posledné dve desaťročia pritom prešli štátne nemocnice šiestimi vlnami oddlženia v celkovej hodnote takmer dvoch miliárd eur. V roku 2004 boli v rámci Zajacovej reformy oddlžené na nulu všetky nemocnice cez spoločnosť Veriteľ a.s. Začínali s čistým štítom. Platí však to, že dlh robí ten, kto dlh robiť môže a nič mu za to nehrozí. Trest v podobe krachu neprichádzal. Naopak, súčasný systém odmeňoval tých riaditeľov, ktorí vytvorili čo najväčší dlh a naopak trestal tých, ktorí sa správali aspoň do istej miery zodpovedne. Ako opakovane hovorí Rudolf Zajac, čisté Kocúrkovo.

Od Veriteľa sa oddlžovalo v rokoch 2011, 2015, 2018, 2019, 2023 a posledné dva roky cez programovú vyhlášku. A výsledok? Dlh je opäť nad miliardou. Straty a dlhy štátnych nemocníc za celé obdobie presahujú 3,5 miliardy eur.

Najvyšší kontrolný úrad vo svojej správe z roku 2024 konštatoval, že ministerstvo zdravotníctva od roku 2018 zlyháva vo svojej základnej funkcii — tvorbe verejnej zdravotníckej politiky. Za kontrolované obdobie bol štatutár ministerstva zmenený deväťkrát a organizačné zmeny sa uskutočnili 36-krát (v skutočnosti ešte viac, keďže len za túto vládu prebehlo na ministerstve minimálne päť zmien organizačnej štruktúry a to volebné obdobie ešte neskočilo). Dlh nie je jediný problém, masívnym problémom sú aj faktúry po lehote splatnosti. Priemerné oneskorenie platieb príspevkových organizácií dosahovalo 397 dní. Odporúčania predošlých kontrol NKÚ neboli realizované. Nedostatky pretrvávajú.

Kolobeh je vždy rovnaký: vláda oddlží nemocnice, NKÚ skonštatuje zlyhanie, ministerstvo sľúbi nápravu, zmení sa minister, nový minister vymení ľudí a začne odznova. Medzitým nemocnice generujú nové dlhy a cyklus sa opakuje.

Kolobeh je vždy rovnaký: vláda oddlží nemocnice, NKÚ skonštatuje zlyhanie, ministerstvo sľúbi nápravu, zmení sa minister, nový minister vymení ľudí a začne odznova. Medzitým nemocnice generujú nové dlhy a cyklus sa opakuje.

Priemerná životnosť ministra zdravotníctva je na Slovensku 537 dní — jeden a pol roka. Podľa štúdie Pažitného a Zajaca z marca 2026 mali krajiny s najlepšie pripravenými zdravotníckymi systémami v EÚ priemerne takmer trojročné pôsobenie ministra. Slovensko je na opačnom konci rebríčka. Za tento čas sa nedá ani napísať stratégia, nieto ešte implementovať reformu. Riaditelia nemocníc sa menia ešte častejšie. Ani jeden predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za 20 rokov nedokončil svoj mandát — traja boli odvolaní, štyria rezignovali a raz zostala pozícia neobsadená 553 dní.

Čo audit PwC zistil

Ministerstvo zdravotníctva na 9. apríla 2026 zvolalo celonárodnú konferenciu Zdravé nemocnice — silné zdravotníctvo v bratislavskom hoteli Bôrik, kde má predstaviť výsledky hĺbkového auditu piatich štátnych nemocníc: Univerzitnej nemocnice Bratislava, FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica, FN Nitra, FNsP Žilina a Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb. Audit realizovala spoločnosť PwC. Redakcia ozdravme má k dispozícii kľúčové zistenia.

PwC identifikovalo v piatich auditovaných nemocniciach potenciálne úspory v objeme 91,3 milióna eur ročne v siedmich kategóriách:

• nadčasy (38,9 mil.), nadstav personálu voči normatívu (14,2 mil.),
• benefity nad rámec zákona a kolektívnych zmlúv (11,6 mil.),
• odmeny (11,2 mil.),
• mzdy nad rámec platového automatu (11,1 mil.),
• ceny liekov (2,3 mil.)
• a ceny špeciálneho zdravotníckeho materiálu (2,1 mil.).

Keď tieto čísla prepočítame na všetkých 21 štátnych nemocníc, dostaneme sa k úsporám až 255 miliónov eur ročne. Očakávaná strata za rok 2026 je 228 miliónov. Už pri naplnení 90 percent úspor by teda nemocnice prestali generovať straty. Toto číslo stojí za zamyslenie — dvadsať rokov si systém nahovára, že problém je v nedostatočnom financovaní a zbor demagógov má ešte tú drzosť verejne klamať a hovoriť o tom, že štátne nemocnice doplácajú na tie súkromné. Nuž a ministerstvo si jedného takého rovno pozvalo ako jedného zo speakrov na svoju konferenciu. Audit ukazuje, že problém je predovšetkým v tom, ako sa s existujúcimi peniazmi nakladá.

{{suvisiace}}

Štátne nemocnice pritom nie sú platené horšie ako súkromné. Podľa dát ÚDZS mali aj v roku 2025 vyššie efektívne základné sadzby ako napríklad nemocnice Penta Hospitals, a to v priemere o 12 percent. Do príjmov auditovaných nemocníc boli v rokoch 2024 a 2025 započítané dodatočné zdroje vo výške 191 miliónov eur ročne z programovej vyhlášky — dokopy 382 miliónov za dva roky. Ani po tejto injekcii sa straty nezastavili. Pamätníci si zrejme spomenú na to, že Limbová sľubovala, že vďaka týmto peniazom sa štátne nemocnice prestanú zadlžovať. Nuž, neprestali.

Do nemocníc lejeme čoraz viac peňazí, no napriek tomu celonárodná výkonnosť nemocníc medziročne klesá. Podľa ÚDZS v roku 2024 smerovalo do štátnych a verejných nemocníc 2,25 miliardy eur, do súkromných necelá miliarda. Štátne nemocnice teda dostávajú viac ako dvojnásobok a napriek tomu sú chronicky v strate. V roku 2025 skončilo 13 štátnych nemocníc s prevádzkovou stratou odhadovanou na 230 miliónov eur. Rok predtým to bolo vyše 200 miliónov. Až 19 najväčších dlžníkov voči Sociálnej poisťovni sú verejné nemocnice. Nuž a ak by sa niekto pýtal, kde tie dodatočné zdroje, ktoré do nemocníc lejeme, končia, tak odpoveď je v platoch.

Nadčasy: 82-percentný nárast, sedempercentný pokles výkonov

Najväčšou položkou potenciálnych úspor podľa auditu PwC sú nadčasy — 38,9 milióna eur v piatich nemocniciach.

V UNB náklady na nadčasy za päť rokov vzrástli o 82 percent — z 14,2 milióna v roku 2020 na takmer 26 miliónov v 2024. Za rovnaké obdobie ambulantné výkony vzrástli len o 13 percent, počet lôžkodní klesol o 11 percent a počet hospitalizácií o 7 percent. Keby nadčasy v UNB rástli rovnako ako výkony, boli by o 9,8 milióna nižšie.

Podľa dát ÚDZS za prvé tri kvartály 2025 ošetrili nemocnice v gescii štátu medziročne o 8 600 pacientov menej. Produkcia klesla v univerzitných nemocniciach o 4,5 percenta. Naopak, nemocnice siete Penta zvýšili výkonnosť o 1,4 percenta. Ako konštatuje štúdia Pažitného a Zajaca: stúpajú náklady na mzdy a klesajú výkony.

341 lekárov navyše, 425 sestier chýba

Analýza troch nemocníc (UNB, FNsP BB, FN Nitra) potvrdila nadstav lekárov o 341 úväzkov a podstav sestier o 425 úväzkov voči normatívu. Priemerná obložnosť lôžok je 58 percent — skutočná potreba personálu je teda ešte nižšia. Podľa štúdie Pažitného a Zajaca Slovensku oproti Česku chýba približne 40 percent sestier, kým v počte lekárov sme na tom porovnateľne. Priemerný plat slovenského lekára je dnes nominálne vyšší ako českého a dosahuje 3,2-násobok priemernej mzdy v ekonomike oproti 2,4-násobku v Česku.

Operačné sály na 40 percent

Operačné sály sú počas ranných zmien využívané v priemere na 40 percent. Po 15:00 takmer vôbec. V UNB — s 50 operačnými sálami — je priemerný operovaný čas na jednu sálu 2 hodiny denne pri dostupnej kapacite 15 hodín. Najvyššiu vyťaženosť má FNsP BB (67 % ráno), najnižšiu UNB (26 %). PwC zároveň upozornilo, že dáta o operáciách sú neúplné a museli sa manuálne prepisovať zo záznamov.

Peter Pažitný v rozhovore pre ozdravme použil metaforu: Nie je jedno, či operačná sála je o štrnástej voľná, alebo o osemnástej ešte pracuje. Audit ukázal, že sála je voľná nielen drvivú väčšinu dňa. Ak máme 50 operačných sál a využívame ich na štvrtinu, problém nie je v infraštruktúre. Problém je v organizácii práce a takmer s istotou aj v tom, že o 14:00 sú Mendel, Jány a ďalší víťazi z LOZ už dávno v súkromnej záhumienke.

Peter Pažitný v rozhovore pre ozdravme použil metaforu: Nie je jedno, či operačná sála je o štrnástej voľná, alebo o osemnástej ešte pracuje. Audit ukázal, že sála je voľná nielen drvivú väčšinu dňa.

V neštátnych nemocniciach je nemysliteľné, aby operačné sály stáli prázdne polovicu dňa. Súkromný vlastník by okamžite reorganizoval zmeny, optimalizoval plánovanie a zvýšil vyťaženie. V štátnych nemocniciach nie je nikto, kto by za nevyužitú kapacitu niesol osobnú zodpovednosť. Riaditelia sú primárne politickí nominanti, nie manažéri s jasnými KPI. Podľa NKÚ prevláda administratívny prístup k riadeniu pred manažérskym. V akciovke by takýto stav viedol k okamžitému zásahu akcionára. A presne to je to, čoho sa desí Visolajský & comp.

Papierová dochádzka v miliardovej nemocnici

Dve z piatich auditovaných nemocníc — UNB a FN Nitra — nemajú elektronický dochádzkový systém. V UNB sa dochádzka eviduje v troch papierových dokumentoch. Ešte raz, v papierovej podobe v roku 2026. Údaje si podľa PwC zamestnanci vypĺňajú aj spätne a vopred. V FN Nitra boli pri kontrolnej návšteve identifikované problémy s nezapisovaním odchodov a príchodov.

UNB je organizácia s tisíckami zamestnancov a obratom v stovkách miliónov eur. Eviduje dochádzku na papieri. V roku 2026. Off the record by vám riaditelia nemocníc - aj tých bratislavských - povedali, že zaviesť elektronickú dochádzku problém nie je, ale sabotujú to odborári.

42 miliónov na pokutách versus 0,2 milióna u akciovky

Priemerná hrubá mzda 15 najlepšie platených zamestnancov presahuje 13-tisíc eur mesačne. Trinásť z nich pochádza z UNB, VÚSCH a FN Nitra. Celkový objem príplatkov v UNB dosiahol 30,4 milióna eur za rok 2024.

Priemerná hrubá mzda 15 najlepšie platených zamestnancov presahuje 13-tisíc eur mesačne. Trinásť z nich pochádza z UNB, VÚSCH a FN Nitra. Celkový objem príplatkov v UNB dosiahol 30,4 milióna eur za rok 2024.

Nemocnice s právnou formou príspevkovej organizácie zaplatili na pokutách, penále a úrokoch z omeškania 42 miliónov eur za rok 2024. UNB takmer 29 miliónov len voči Sociálnej poisťovni. VÚSCH — jediná auditovaná akciovka — vykázala nákladové úroky 0,2 milióna.

Rozdiel 42 miliónov versus 0,2 milióna je najsilnejší argument za transformáciu právnej formy. PwC to formulovalo diplomaticky: Do budúcna je odporúčané analyzovať dopady právnej formy na hospodárenie nemocníc. Pažitný a Zajac sú priamejší: akciová spoločnosť je nutný, nevyhnutný predpoklad. Základ, bez ktorého sa dom nedá postaviť. Tvrdé rozpočtové obmedzenie je jediný mechanizmus, ktorý funguje — každá štátna akciovka hospodári bez miliardových dlhov, každá príspevkovka ich generuje.

Platový automat: železná guľa na nohe nemocníc

PwC identifikovalo úsporu 11,2 milióna eur z dodržiavania limitov platového automatu, 70 percent na pozícii lekár. Ďalších 11,6 milióna z optimalizácie kolektívnych zmlúv a 11,2 milióna z odmien. PwC odporúča zahrnúť do platového automatu výkonové ukazovatele.

Ešte v lete 2025 sme sa pýtali Dávida Mézesa, koho je zodpovednosť za to, aby sa nemocnice nezadlžovali. Odpovedal: Moja. Na otázku o vývoji dlhu: Bude sa blížiť k miliarde. Splnilo sa. Mézes odmietol tézu, že sa nemocnice zadlžujú, lebo môžu. Audit mu čiastočne dal za pravdu — procesy sú zlé. Ale práve právna forma umožňuje ignorovať zlé procesy desaťročia bez následkov.

LOZ a Visolajský: hrobári slovenského zdravotníctva

Rudolf Zajac, otec reformy slovenského zdravotníctva z rokov 2002–2006, to v podcaste ozdravme pomenoval bez diplomatických fráz: Peter Visolajský sa stal — čiastočne nechtiac, ale určite vediac — hrobárom slovenského zdravotníctva. Výsledky sú merateľné: narástol počet lekárov, klesol počet výkonov. Riaditelia najväčších nemocníc otvorene hovoria, že nemajú na výplaty ani na bežnú prevádzku.

Zajacova diagnóza je brutálne jednoduchá: pridali sme lekárom na výplatách a ubrali sme im pracovný čas. To nemôže fungovať. V masovom meradle to znamená, že máme viac lekárov ako kedykoľvek predtým a menej vyriešených prípadov. Menšiu dostupnosť starostlivosti. Čakacie lehoty sa predlžujú. Audit PwC to kvantifikoval: nadčasy v UNB rástli o 82 percent, výkony o 13. Nadstav lekárov 341 úväzkov, podstav sestier 425. Operačné sály prázdne po tretej.

Zajacova diagnóza je brutálne jednoduchá: pridali sme lekárom na výplatách a ubrali sme im pracovný čas.

Platový automat je mechanizmus, ktorý automaticky zvyšuje mzdy podľa priemernej mzdy spred dvoch rokov, kvalifikácie a rokov praxe. Riaditeľ nemocnice nemôže ovplyvniť cenu práce — svoju najväčšiu nákladovú položku. Podľa Pažitného je riaditeľ spútaný piatimi reguláciami, ktoré idú proti sebe: platový automat, personálny normatív, programová vyhláška, sieť nemocníc a sadzby od poisťovní. Slovenský lekár zarába nominálne viac ako český a jeho plat v pomere k priemernej mzde v ekonomike predstavuje 3,2-násobok priemeru oproti 2,4-násobku v Česku.

Menej práce, dramaticky viac nadčasov. To nie je dysfunkcia. To je systém, ktorý funguje presne tak, ako bol nastavený. Skrátenie pracovného času zo 40 na 37,5 hodiny, ktoré si LOZ „vypálilo“ v Memorande 2.0, tento problém ešte prehĺbi — lekári sú v práci rovnako dlho, no budú mať o 2,5 hodiny nadčasov viac, a tie sú výhodnejšie platené. Opäť jedna pripomienka pre pamätníkov, ministerstvo sa po podpísaní memoranda z LOZ dušovalo, že ďalšie zvýšenie platov a skrátenie pracovnej doby bude rozpočtovo neutrálne.

Dohoda s LOZ z decembra 2024 mala pre nemocnice aj ďalšie dôsledky. Vláda sa zaviazala prijať späť en bloc všetkých 3 300 lekárov, ktorí podali výpovede — vrátane tých, ktorých riaditelia nemocníc nechceli. Nemocnice tak prišli o šancu na optimalizáciu personálneho stavu. Riaditeľom bol doručený explicitný príkaz ministerstva: prijať každého späť, vrátiť na pôvodnú pozíciu a nevyvodzovať žiadne dôsledky. Výpovede mohli byť príležitosťou, stali sa premárnenou šancou. LOZ zároveň presadilo, že nemocnice sa na akciovky transformovať nebudú.

V mediálnom éteri sa v poslednej dobe rozhorela debata o lobistických skupinách, no nie o tom najvplyvnejšom združení, ktoré má hrôzu naháňajúcu moc: Lekárskom odborovom združení.

Blahoželáme LOZ: lekárom pribudli platy, skrátil sa pracovný čas, zakázala sa transformácia na akciovky, riaditelia dostali príkaz prijať späť všetkých 3 300 lekárov a vrátiť ich na pôvodné pozície bez akýchkoľvek dôsledkov. LOZ sa stalo faktickým spolurozhodovateľom o tom, kde bude stáť nová bratislavská nemocnica. Ako povedal Zajac: všetky tri krízy s LOZ dopadli rovnako — vláda povedala: dáme vám viac a neodchádzajte.

Memorandum explicitne stanovuje, že audit nemocníc sa uskutoční za priamej účasti LOZ, čo je samo o sebe šialené. Audit ukázal nadstav 341 lekárov. Logickým krokom by bola optimalizácia. LOZ to nepripustí. Visolajského argument bude vždy rovnaký: nemocnice sú podfinancované, lekárov je málo, platy musia rásť.

PwC ukázalo opak: nemocnice dostávajú dosť, lekárov je nadnormatívne, platy rastú rýchlejšie ako výkony. Ako si kapor nevypustí rybník, tak ani LOZ nepripustí prepúšťanie vlastných členov. A ak sa vláda opäť skloní, audit zostane len prezentáciou v hoteli Bôrik.

A ak sa vláda opäť skloní, audit zostane len prezentáciou v hoteli Bôrik.

Divná postupnosť

Poslanec František Majerský (KDH) na to upozorňoval ešte vo februári 2025 pri schvaľovaní zdravotníckeho zákona: problém slovenského zdravotníctva nie sú lekári, ale zdravotné sestry. Tomáš Szalay (SaS) sa vtedy pýtal, prečo dávame personálne normatívy z roku 2008 do zákona bez predchádzajúceho auditu. Najprv sa mal urobiť audit a až potom legislatíva. Vláda to ignorovala a normatívy dala do zákona v pôvodnej podobe — aby splnila podmienky LOZ. Minister Šaško totiž minimálne podľa zdrojov verejne dostupných, no i kuloárnych Visolajskému ustupuje vo všetkom, len aby bol „pokoj v rodine“.

V decembri 2024 sme v komentári LOZ vs. vláda 2,5:0,5 predpovedali, že audit odhalí nadstav lekárov a nedostatok sestier — a že LOZ takýto výsledok odmietne. PwC náš odhad potvrdilo do bodky, to, že LOZ výsledky auditu odmietne a bude ho interpretovať hocijako inak, je takmer isté.

{{odporucane}}

Viceprezident ANS Igor Pramuk už pred niekoľkými dňami uviedol, že takýto výsledok auditu, aký má k dispozícii redakcia ozdravme, tak nebudeme ďaleko od toho, čo už všetci dávno vieme. A dodal, že proti bude najsilnejšia lobistická skupina — LOZ.

Dodávatelia: tri roky nezaplatené faktúry

Podľa najnovších dát SK+MED ku koncu roka 2025 dlžia štátne nemocnice dodávateľom zdravotníckych pomôcok 109 miliónov eur, z toho 81 miliónov po splatnosti. UNB dlží vyše 21 miliónov, Martin takmer 21 miliónov a Košice 18 miliónov — tri nemocnice tvoria 80 percent pohľadávok. Niektoré faktúry nie sú zaplatené ani tri roky po splatnosti. Priemerná doba úhrady je 170 dní.

Katarína Danková z SK+MED varuje, že dodávatelia budú nútení obmedziť alebo ukončiť dodávky. Niektoré firmy sú na hranici existencie. V rokoch 2024 a 2025 dostali nemocnice 382 miliónov navyše, no dlh voči SK+MED sa znížil len o 14 miliónov. Pre rok 2026 žiadny extra balík nie je. Podľa Dankovej ministerstvo nedoručilo žiadne systémové opatrenia.

Bývalý generálny tajomník služobného úradu na ministerstve zdravotníctva Peter Ferjančík pre Medicínu upozornil na ďalší znepokojivý jav: pri vybraných spoločnostiach zaznamenal simulované právne úkony, takzvané novácie záväzkov, pri ktorých sa z dlhu spraví znovu splatný záväzok a vybrané výdavky sa dostanú mimo poradia veriteľov. Podľa Ferjančíka štát likviduje nemocnice sám a nepotrebuje k tomu žiadne temné sily zvonka.

Päť otázok, na ktoré audit musí odpovedať

Audit PwC dal na stôl čísla. Čo chýba, sú odpovedena päť otázok:

1. Aká časť strát súvisí s podfinancovaním a aká s neefektivitou? Audit naznačuje, že neefektivita je dominantný faktor — 255 miliónov úspor verzus 228 miliónov straty.
2. Kto ponesie zodpovednosť? Za 20 rokov nebol odvolaný jediný riaditeľ za zlé hospodárenie — len za politickú nelojalitu.
3. Čo urobí LOZ? Audit potvrdil nadstav 341 lekárov. V dohode s vládou sa mal audit robiť za priamej účasti LOZ. Kapor a rybník.
4. Bude sa diskutovať o právnej forme? 42 miliónov na pokutách u príspevkoviek verzus 0,2 milióna u akciovky. Vláda sa v dohode s LOZ zaviazala, že na akciovky transformovať nebude.
5. Ako sa zabezpečí implementácia? Dvadsať rokov máme správy NKÚ, ÚDZS aj ÚHP. Všetky hovoria to isté. Ak audit zostane prezentáciou v hoteli Bôrik, bude to siedma vlna slov bez činov.

Dlh ako Bug alebo feature?

Peter Pažitný v rozhovore pre ozdravme položil otázku, či je miliardový dlh bug alebo feature. Náhodná chyba, alebo charakteristika systému. Jeho odpoveď: feature. Systém funguje tak, ako je nastavený. Vyhovuje všetkým zúčastneným — okrem pacienta a daňového poplatníka.

Pažitný a Zajac vo svojej nedávno publikovanej štúdii identifikovali 30 externých faktorov ovplyvňujúcich udržateľnosť nemocníc. Od politickej nestability cez ekonomické podfinancovanie po demografické tlaky. Ale jadro problému je jednoduché: nemocnice fungujú v režime mäkkých rozpočtových obmedzení. Keď dôjdu peniaze, príde rodičovská organizácia — štát — a zaplatí toľko, koľko treba. Vyzerá to identicky ako študent, ktorý sa vráti domov za rodičmi po ďalšie dotácie. Akciová spoločnosť túto možnosť nemá. Musí vyjsť z toho, čo má. A preto akciovky dlhy nerobia a príspevkovky áno. Nie je to ideológia. Je to ekonómia.

Lekári majú platy vo výške 3,2-násobku priemeru. LOZ má právo veta nad reformami. Riaditelia sa menia s ministrami. Sociálna poisťovňa nemôže, alebo lepšie povedané, nemá dovolené exekvovať stovky miliónov od štátnych špitálov. Štát vlastní poisťovňu, nemocnice, tvorí legislatívu, dozoruje sám seba a oddlžuje len svoje nemocnice z peňazí všetkých daňovníkov. A NKÚ konštatuje, že ministerstvo pri riadení nemocníc zlyháva.

Lekári majú platy vo výške 3,2-násobku priemeru. LOZ má právo veta nad reformami. Riaditelia sa menia s ministrami. Sociálna poisťovňa nemôže, alebo lepšie povedané, nemá dovolené exekvovať stovky miliónov od štátnych špitálov. Štát vlastní poisťovňu, nemocnice, tvorí legislatívu, dozoruje sám seba a oddlžuje len svoje nemocnice z peňazí všetkých daňovníkov. A NKÚ konštatuje, že ministerstvo pri riadení nemocníc zlyháva.

Audit PwC je dobrý krok — prvýkrát máme nezávislé auditované dáta. Ale dáta nezmenia nič. Zmenili by situáciu tvrdé rozpočtové obmedzenia, transformácia právnej formy, reforma platového automatu a osobná zodpovednosť manažmentu. Nič z toho nie je v predvolebnom roku politicky priechodné.

Nemocnice sa zadlžujú, lebo môžu. Dvadsať rokov dát to potvrdzuje. Pažitný a Zajac to napísali v roku 2001. PwC to kvantifikovalo v roku 2026. Otázka nie je, či máme problém. Otázka je, či máme odvahu ho riešiť.

Pažitný a Zajac to napísali v roku 2001. PwC to kvantifikovalo v roku 2026. Otázka nie je, či máme problém. Otázka je, či máme odvahu ho riešiť.