20.11.2025 sa v Kafe Scherz konala druhá verejná diskusia ozdravme, ktorá sa venovala tzv. spravodlivému financovaniu nemocníc. Memorandum medzi LOZ a štátom totiž nebolo jediným, ktoré sme za posledný rok podpísali. Počas končiaceho roku 2025 mala verejnosť možnosť vypočuť si viacero analýz z dielne Útvaru hodnoty za peniaze, Najvyššieho kontrolného úradu a na kvartálnej báze zverejňuje dáta o platbách od zdravotných poisťovní do nemocníc aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Najaktívnejšie o svojich zisteniach hovorí Ľubomír Andrassy z NKÚ, no samotná analýza a dáta z nej vyplývajúce, majú pramálo spoločné s tým, čo Andrassy vo svojich mediálnych výstupoch prezentuje. Andrassy bol do tejto diskusie pozvaný, no na pozvánku nereflektoval. Pozvánku mali aj zástupcovia Útvaru hodnoty za peniaze, no ani tí sa diskusie nezúčastnili.

Na diskusii o stave slovenského zdravotníctva sa stretli zástupcovia štátu, poisťovní aj nemocníc:

• Michal Štofko – prvý štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR
• Jozef Koma – generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Union
• Peter Lednický – zástupca Penta Hospitals International
• Beáta Havelková – zástupkyňa spoločnosti AGE
• Mongi Msolly – riaditeľ Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) a prezident Asociácie štátnych nemocníc

Memorandový paradox

Diskusia sa začala otázkou memoránd medzi štátom, odbormi a nemocnicami. „Rozpočty sú kryté, ale úspory musíme generovať,“ upozornil štátny tajomník Michal Štofko. Podľa neho mzdový automat stabilizuje personál, no je neudržateľný. Riaditelia nemocníc dodali, že systém krátkodobo funguje, ale „o dva-tri roky už nebude možné rozpočtovo udržať tak radikálne skoky.“ Memorandá tak vytvárajú tlak na štátny rozpočet aj nemocnice, ktoré sa zadlžujú.

Viac lekárov, menej výkonov

Paradox slovenského zdravotníctva vystihol Peter Lednický: „za 12 % lepšie platených lekárov robíme o 7 % menej výkonov – to je Kocúrkovo.“ Účastníci porovnali situáciu s Českom, kde neexistuje automatické zvyšovanie miezd, ale lekári sú motivovaní bonusmi. „Na Slovensku prevládol princíp ako nerobiť a zarobiť,“ dodal Lednický. Tento systém odmeňuje prácu bez ohľadu na produktivitu, čo vedie k poklesu hospitalizácií a efektivity.

Peter Lednický „…kým v Česku je normálny princíp ako robiť a zarobiť, tak na Slovensku prevládol princíp ako nerobiť a zarobiť…“

Konflikt názorov sa ukázal najmä medzi Petrom Lednickým a Mongim Msollym. Lednický kritizoval platový automat, ktorý podľa neho demotivuje lekárov: „na Slovensku prevládol princíp ako nerobiť a zarobiť. Manažment nemocníc nemá žiadne nástroje, ako lekárov motivovať k výkonu.“ Msolly však reagoval odlišne a zdôraznil, že automat je už súčasťou pracovných zmlúv: „lekári majú tieto koeficienty priamo v zmluvách. Nemocnica ich musí rešpektovať, inak by sme riskovali odchod personálu.“ Zatiaľ čo Lednický volal po väčšej flexibilite a bonusovom systéme, Msolly upozornil, že realita štátnych nemocníc je viazaná na legislatívne dohody a kolektívne zmluvy.

{{odporucane}}

Súčasný platový mechanizmus je neudržateľný. Celá krajina si uťahuje opasok pod vplyvom daňovej vládnej smršti, platy v zdravotníctve rastú. „Ten mechanizmus je nastavený tak radikálne, že ešte pár rokov vydrží, ale potom nie,“ varoval Štofko. Riaditelia nemocníc dodali, že „osobné náklady rastú v desiatkach percent, zatiaľ čo produkcia len o pár percent.“ Podľa nich je nutné zaviesť motivačné prvky a zefektívniť hospodárenie. Bez transformácie hrozí, že systém skolabuje pod ťarchou dlhov a neefektivity.

Michal Štofko: „ten (platový pozn. red.) mechanizmus je nastavený tak radikálne, že ešte pár rokov vydrží, ale potom nie.“

Odbory a ich vplyv

Lekárske odborové združenie sa snaží presadiť väčší vplyv, dokonca aj na menovanie riaditeľov nemocníc. „Nemyslím si, že LOZ má akékoľvek právo definovať, kto bude riaditeľ nemocnice,“ zdôraznil Štofko. Podľa neho majú odbory legitímne právo požadovať plnenie memoránd, ale nie zasahovať do riadenia. Diskutujúci upozornili, že „odborári zasahujú do zmluvných vzťahov medzi poisťovňami a poskytovateľmi,“ čo podľa Jozefa Komu z Unionu narúša rovnováhu systému.

Jozef Koma (UNION): „Nemám rád, keď odborári zasahujú do zmluvných vzťahov medzi poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. A to sa nejakým spôsobom deje…“

Financovanie a spravodlivosť

Veľká časť debaty sa venovala otázke spravodlivého financovania nemocníc. „Nemocnice dávajú 70 až 90 % príjmov na mzdy,“ pripomenula Beáta Havelková. Podľa nej základná sadzba DRG nezohľadňuje všetky náklady, ktoré nemocnice musia pokryť. Diskutujúci sa zhodli, že systém musí prejsť transformáciou, aby odmeňoval výkon a kvalitu, nie len existenciu pracovného pomeru.

{{suvisiace}}

Beáta Havelková „my dávame okolo 60 % nášho rozpočtu… No vieme, že sú aj nemocnice, ktoré dávajú okolo 92 %. To sú dve čísla. Deväťdesiat percent je správne číslo, ale treba povedať za čo. Deväťdesiat percent z príjmov a je to okolo 75 až 80 percent z nákladov.“

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

‍