Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším priemerným počtom návštev u lekára. All you can eat bufet je totiž otvorený a obyvateľstvo má tendenciu konzumovať zdravotnícke služby bez rozmyslu a v prvom rade bez reálnej potreby alebo nutnosti navštíviť ambulanciu alebo rovno nemocnicu. Snahy o to, aby sa all you can eat bufet transformoval, sú marginálne. Dôsledkom je značný nápor na ambulancie, pričom stúpajú unmet medical needs, keďže zohnať termín u nedostatkových špecialistov býva fuška, čo potvrdzuje aj najnovšia analýza INESS s názvom Lekáreň za rohom? Prieskum dostupnosti lekárenských služieb.

Práve lekárne sú entitou, ku ktorej majú pacienti najbližšie, a to doslova. Trvalo niekoľko rokov, kým sa schválila všetka potrebná legislatíva na to, aby mohli konečne aj slovenské lekárne očkovať proti chrípke. Tým však možnosti lekárne nekončia, naopak očkovanie proti chrípke by mal byť len začiatkom postupného posilňovania kompetencií lekární.

Dostupnosť lekární a realita pacientov

Prieskum INESS ukázal, že väčšina ľudí považuje lekárne za dobre dostupné, no problémom sú otváracie hodiny. Až pätina respondentov potrebovala lekáreň mimo prevádzkových hodín. Nonstop lekárne sú však na Slovensku len raritou. Ako hovorí Martin Vlachynský: „len 4 % ľudí musia za lekárňou cestovať a je to pre nich problém.“ Lekárne tak ostávajú najdostupnejším bodom zdravotnej starostlivosti, no ich potenciál nie je využitý naplno.

{{suvisiace}}

Preťažené ambulancie a nevyužitý potenciál lekární

Ambulancie sú zahltené pacientmi, ktorí tam vôbec nemusia byť. Prieskum ukázal, že 43% respondentov malo problém získať termín u lekára behom jedného roka a 11 % ľudí nedokázalo získať termín u lekára vôbec. Vlachynský upozorňuje, že sú to práve lekárne, ktoré by mohli s týmto vážnym problémom pomôcť, „pointa je odsať ambulanciám časť ľudí, ktorí tam idú s nakazeným palcom.“ Model Pharmacy First, ktorý funguje v Británii, by mohol odľahčiť systém aj na Slovensku.

Vo verejnej diskusii často zaznieva, že lekárne sú síce dostupné, no existujú aj „lekárnické púšte“. Avšak dáta z prieskumu INESS ukazujú oveľa miernejší obraz. Aj v najroztrúsenejších regiónoch, ako je Banskobystrický kraj, dochádza len k minimálnemu úbytku lekární. Martin Vlachynský to pomenúva presne: „zatiaľ neprichádza k masovému úbytku lekární na vidieku.“ Riziko však existuje – najmä pre starnúcich lekárnikov a malé obce, kde je prevádzka ekonomicky náročná. Preto je dôležité sledovať trendy a pripraviť systém, ktorý udrží dostupnosť aj mimo miest.

Lekárne ako stabilný pilier zdravotníctva

Na rozdiel od nemocníc lekárne fungujú stabilne, efektívne a s vysokou dostupnosťou. Sú pripravené poskytovať viac služieb, no legislatíva ich brzdí. Ako hovorí Vlachynský: „treba využívať infraštruktúru, ktorú máme – lekárnikov a siete lekární.“ Rozšírenie kompetencií by mohlo byť najrýchlejším a najlacnejším spôsobom, ako zlepšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

{{odporucane}}

Zadlžovanie nemocníc ako systémová vlastnosť

Na našich stránkach sme včera uverejnili článok, v ktorom hovoríme o pokračujúcom sa fenoméne zadĺženosti štátnych nemocníc. Ako sme informovali, záväzky po lehote splatnosti už prekročili magickú hranicu jednej miliardy €. Nestalo sa tak prvý a s vysokou pravdepodobnosťou ani poslednýkrát.

Slovenské nemocnice sa zadlžujú kontinuálne a bez následkov. Dlh po lehote splatnosti presiahol 1,1 miliardy eur. Vlachynský spoločne s moderátorom kladie rečnícku otázku: „prečo by sa nemali zadlžovať? Z hľadiska manažéra to nedáva zmysel.“ Bez hrozby bankrotu a reálneho dozoru sa motivácie nemenia a systém zostáva neudržateľný.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach: