Preto pred rokmi vznikol najskôr prvý plán, ktorým je programové rozpočtovanie. Lenže podobne ako v časoch päťročníc, papier si žil vo svojom svete a realita zase v inom. Preto k papieru pribudla prednedávnom aj palica – programová vyhláška. Tá ma biť poisťovne po hlave v prípade, že financie nepotečú tak, ako si to v exceli vyrátalo ministerstvo.

Dajme teraz bokom tému konfliktu centrálny plán verzus decentralizované vyjednávanie. Nejeden ekonóm strávil hádkami na túto tému celý život. Ironické totiž je, že aj ten slávny plán sa ocitol v „plánovom chaose“.

{{suvisiace}}

Pozrite sa do kalendára. Aký je tam dátum? Správne, koniec januára, ak nie ešte neskôr. Ako vyzerá programová vyhláška na rok 2024? Že ju neviete nájsť? Správne, žiadna totiž ešte nie je! A keď sa pozriete na rozpočet, tak v prípade zdravotníctva má jednu stranu a jednu tabuľku, v ktorej je na výdavkovej strane podstatný len jeden riadok.

Poskytovatelia a najmä poisťovne sú tak v situácii, že na jednej strane majú rokovať napríklad s nemocnicami o zvýšení zdrojov na rok 2024, na druhej strane nevedia, aké rozdelenie zdrojov im nariadi vyhláška. Sú teda v bizarnej situácii, že fungujú naraz aj v decentralizovanom systéme vzájomného vyjednávania, aj v Schrödingerovom pláne, ktorý naraz je aj nie je. Gratulujem, chaos bol odvrátený.