Zn: O dlh štátnych nemocníc sa už nemusíme starať, veď je dostatočne veľký na to, aby sa o seba staral sám
Chceli riadiť centrálne, chceli riadiť holdingovo. Aj konferenciu k výsledkom auditu spravili. I pán premiér sa na nej čertili.

Na konferencii v hoteli Bôrik bolo všetko, čo je potrebné na nedôstojné divadlo. Ministerstvo a nemocnice si objednali audit, aby aj na papieri zistili to, čo zrejme všetci tušili roky. Perličkou samou o sebe je, že na konferencii odprezentovali audit, ktorý až na dátum neobsahoval žiadne čísla.
Od konferencie uplynulo niekoľko mesiacov. Keďže minister zdravotníctva Kamil Šaško víťazoslávne oznámil, že osem bodov pre zlepšenie hospodárenia a manažmentu nemocníc platí odo dňa konania konferencie, tak by sme po niekoľkých mesiacoch azda aj mohli očakávať prvé známky zlepšenia situácie.
Ak má niekto kumulatívny dlh vo výške 1,1 miliardy eur, bolo by očakávané, že sa pracuje dňom i nocou na zlepšení situácie. Ak už ideme niečo holdingovo riadiť, očakávali by sme, že ministerstvo zdravotníctva vie o tom, koľko zamestnancov majú jeho nemocnice, koľko financií ide na platy alebo – čo je taká maličkosť – aké sú kolektívne zmluvy nemocníc. To je mimoriadne dôležité, keďže práve kolektívne zmluvy obsahujú okrem iného klauzuly, ktoré zvyšujú platy nad rámec zákona, ergo ešte viac, ako to robí platový automat. V kolektívnych zmluvách sú zakotvené aj dovolenky navyše, študijné voľná či zvýšený príspevok na stravu alebo kadečo iné.
{{odporucane}}
No a v neposlednom rade by sme asi čakali, že ministerstvo vie na mesačnej, ale ideálne týždennej báze o vývoji dlhu vo svojich nemocniciach.
Nevie. Netuší. Prečo?
„Ministerstvo nedisponuje“
Keď redakcia ozdravme cez infozákon požiadala ministerstvo zdravotníctva o kolektívne zmluvy jeho vlastných nemocníc, odpoveď prišla v jednej vete: „Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nedisponuje Vami požadovanými kolektívnymi zmluvami.“ Toto nie je prvý apríl, ale oficiálna odpoveď ministerstva zdravotníctva. Čo chce teda ministerstvo riadiť holdingovo, keď ani len netuší a nedisponuje zmluvami, ktoré ovplyvňujú hospodársky výsledok jeho vlastných nemocníc? Kolektívne zmluvy v štátnych nemocniciach sú totiž ešte štedrejšie ako platový automat — zamestnanci si v nich dokážu vyjednať vyššie platy, ako automat stanovuje, a nezriedka aj viac dovolenky a ďalšie výhody, čo priamo zvyšuje náklady na jedného zamestnanca a nepriamo prispieva k tomu, že sa nemocnice prepadávajú do ešte väčších dlhov. Napriek tomu ministerstvo údajne týmito zmluvami nedisponuje. Chucpe.
Pýtali sme sa aj na stav dlhov jeho nemocníc. Odpoveď na oficiálnu infožiadosť bola ešte žalostnejšia: „Aktuálne informácie, vo Vami požadovanej štruktúre, nemáme momentálne k dispozícii, keďže sa v predmetných nemocniciach implementuje informačný systém CES“.
Čo teda ministerstvo holdingovo riadi, ak nevie odpovedať ani na tú najzákladnejšiu otázku, aký dlh majú jeho nemocnice? Ako chce riadiť čo i len rampu pri vchode do vlastnej budovy, keď nedisponuje ani kolektívnymi zmluvami?
Fake it till you make it?
Žiadosť podľa infozákona mala tri body: platné kolektívne zmluvy príspevkových nemocníc, ich zoznam a vývoj záväzkov po lehote splatnosti k piatim dátumom od konca roka 2025 po apríl 2026. Ministerstvo vecne nevybavilo ani jeden. Zoznam odbilo odkazom na vlastné webové sídlo. Z piatich dlhových dátumov poskytlo jediný, a to stav k 31. decembru 2025, aj ten len odkazom na vládny materiál, ktorý si vie vyhľadať ktokoľvek. Ten materiál pritom rozpis po jednotlivých nemocniciach vôbec neobsahuje, uvádza len súčty za kategórie. Ani jediný poskytnutý údaj teda nedáva to, čo žiadosť pýtala. Štyri dátumy z roku 2026 rezort odmietol a zmluvy vraj nemá.
Výhovorka o informačnom systéme neobstojí. Ten istý rezort dlh svojich nemocníc sleduje priebežne a každoročne o ňom predkladá vláde správu, na ktorú v odpovedi sám odkazuje. Ministerstvo teda dokáže zostaviť materiál o dlhu za celý rok pre vládu, ale nevie povedať novinárovi, koľko jeho nemocnice dlžia v marci.
Ostávajú dve možnosti. Buď ministerstvo naozaj nevie, koľko jeho nemocnice dlžia, a potom ho zavedenie účtovného softvéru oslepilo voči vlastným financiám. Alebo to vie a povedať nechce, čo je alibizmus. Osobné náklady pritom tvorili podľa jeho vlastného materiálu v najväčších nemocniciach 81 percent výnosov od poisťovní. Zriaďovateľ bez kolektívnych zmlúv teda nemá ako overiť, čo mu nemocnica o mzdových nákladoch nahlási, a musí jej veriť na slovo. Holding, ktorý verí svojim dcéram na slovo, je poštová schránka s hlavičkovým papierom.
Usvedčenie z vlastných zdrojov
Tvrdenie, že ministerstvo kolektívne zmluvy nemá, naráža na jeho vlastné dokumenty. Audit, ktorý si samo objednalo od spoločnosti Grant Thornton, kolektívne zmluvy Univerzitnej nemocnice Bratislava aj Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici výslovne analyzoval vrátane porovnania ustanovení a období platnosti. Ako mohol audítor platený ministerstvom rozobrať dokumenty, ktoré ministerstvo podľa vlastných slov nemá?
A štátny tajomník Michal Štofko už v máji 2024 verejne deklaroval, že rezort ide „cestou centralizácie určitých častí riadenia, kontrolingu, kolektívnych zmlúv“, a že vie „minimálne porovnať kolektívne zmluvy medzi sebou“. Smer bol teda pomenovaný správne a dávno. O dva roky neskôr ministerstvo tvrdí, že kolektívnymi zmluvami nedisponuje. Medzi tým, čo rezort deklaroval, a tým, čo reálne má, zíva dvojročná medzera. Práve v nej malo byť riadenie.
Aby bolo jasné, slovník centrálneho riadenia si nevymyslela redakcia. V tom istom rozhovore Štofko na otázku o tímovom riadení nemocníc odpovedal: „Voláme to centralizácia riadenia nemocníc alebo podpory riadenia.“ A dodal, že „zatiaľ neriešime holding vo svojej absolútnej podstate“, no nevylučuje, že sa naň rezort v budúcnosti bude pozerať práve takto. Ministerstvo teda samo hovorí o centralizácii riadenia svojich nemocníc a samo pripúšťa holding. Keď sa ho na tie isté nemocnice spýtate, odpovie, že ich zmluvy nemá a ich dlh nepozná.
{{gift}}
Tá istá žiadosť, iný rezort
Že sa to dá zvládnuť, ukázalo ministerstvo obrany. Rovnakú žiadosť sme poslali aj jemu, pre vojenskú nemocnicu v Ružomberku a fakultnú nemocnicu v Prešove. Obrana nám dala všetko. Zmluvy postúpila nemocniciam podľa zákona, dlhy vyplnila priamo do našej tabuľky za všetkých sedem dátumov a ešte pridala aj to, na čo sme sa nepýtali: rozpis s istinou aj s príslušenstvom. Bez vaty, bez výhovoriek, v lehote.
Ministerstvo zdravotníctva medzitým naťahovalo lehotu, oznámenie o predĺžení poslalo až po tom, čo tá pôvodná uplynula, a nakoniec nás odbilo odkazmi na web. Pritom nejde o zložitosť. Obrana má dve nemocnice, zdravotníctvo 21, ale postup je ten istý a dá sa zopakovať 21-krát. Ide o ochotu. Pri rozdieloch medzi obranou a zdravotníctvom by sa dalo dzurindovsky povedať „kde je vôľa, tam je cesta".
Čísla, ktoré obrana poskytla, mimochodom, rozprávajú vlastný príbeh. Dlh oboch vojenských nemocníc bol na konci júna 2024, tesne po prevzatí Prešova, 105,8 milióna eur. Koncom roka ho oddlženie stlačilo na 59,2 milióna. Do apríla 2026 sa znovu vyšplhal na 115 miliónov, takmer 10 miliónov nad východiskovú úroveň. Toľko k „vyrovnanému rozpočtu“.
Dlh, ktorý za jeden rok vyskočil o 220 miliónov
Kým dlh vojenských nemocníc vieme sledovať mesiac po mesiaci, o civilných štátnych nemocniciach máme od ministerstva jediné číslo, a aj to len preto, že je vo verejnom vládnom materiáli.
Podľa neho dosiahli záväzky po lehote splatnosti príspevkových organizácií ministerstva zdravotníctva na konci roka 2025 sumu 928,84 milióna eur. Štyri roky predtým sa toto číslo držalo medzi 708 a 736 miliónmi, takže za jediný rok vyskočilo o 220 miliónov, medziročne o takmer tretinu. Dvanásť najväčších fakultných a univerzitných nemocníc z toho dlhuje 893,82 milióna a za rok vygenerovali kumulatívnu stratu 222 miliónov; rok predtým to bolo necelých 18 miliónov. Celkový dlh rezortu na úrovni istiny presiahol 2,42 miliardy eur. Toto je stav siete, ktorú má ministerstvo centrálne riadiť.
Aby sme mali mierku: dve vojenské nemocnice pod ministerstvom obrany dlhujú po lehote splatnosti 99 miliónov eur, nemocnice pod ministerstvom zdravotníctva takmer 10-násobok. Dohromady prekračuje ich dlh po splatnosti miliardu eur, pričom väčšinu tej sumy nakopili zariadenia rezortu, ktorý o sebe hovorí, že ich riadi.
Najväčší veriteľ je štát sám
Kým ministerstvo tvrdí, že aktuálny dlh svojich nemocníc nepozná, Sociálna poisťovňa ho pozná veľmi presne a zverejňuje ho štyrikrát mesačne. V jej rebríčku 50 najväčších dlžníkov je 25 nemocníc a dlhujú jej dohromady 863,14 milióna eur, stav k 9. júlu 2026. Prvých 12 priečok celého rebríčka, teda vrátane komerčných firiem, obsadili nemocnice. Vedie Univerzitná nemocnica Bratislava so 171,35 milióna, nasledujú Košice so 114,92 milióna a Martin so 78 miliónmi.
Rozdelenie podľa zriaďovateľa nepripúšťa výklady. Nemocnice ministerstva zdravotníctva dlžia Sociálnej poisťovni 697,79 milióna, čo je 80,8 percenta celého dlhu nemocníc v zozname. Vojenské nemocnice pod obranou 105,21 milióna. Trenčiansky samosprávny kraj 43,41 milióna, Žilinský samosprávny kraj 2,76 milióna, neziskové organizácie 12,15 milióna a rezort vnútra 1,83 milióna.
Za tým rozdelením sa skrýva ešte jedna vec, ktorú stojí za to pomenovať: krajské nemocnice v rebríčku sú výlučne trenčianske a žilinské. Zo zvyšných šiestich samosprávnych krajov medzi zadlženými nemocnicami nefiguruje ani jedna.
136 miliónov za pol roka
Zverejnený zoznam ukazuje len aktuálny stav, a preto sme Sociálnu poisťovňu požiadali o staršie rezy k 31. decembru 2025 a k 31. marcu 2026. Chceli sme vedieť, či dlh naozaj rastie a akým tempom, keďže od ministerstva sme sa to nedozvedeli. Poisťovňa dáta dodala a naše podozrenie potvrdila do bodky.
Dlh 24 z nich narástol zo 726,08 milióna na 862,30 milióna eur. Dvadsiata piata, Liptovská nemocnica v Liptovskom Mikuláši, v tomto porovnaní chýba, lebo k nej poisťovňa staršie stavy nedodala; dnes dlhuje 0,84 milióna. Za necelých sedem mesiacov teda pribudlo 136,21 milióna, čo je nárast o 18,8 percenta a v priemere zhruba 21 miliónov mesačne. Samotná Univerzitná nemocnica Bratislava pridala 24,2 milióna, Košice 17,66 milióna, Martin 11,49 milióna.
A tu sa vraciame na Bôrik. Osem bodov malo podľa ministra platiť odo dňa konferencie, teda od 9. apríla 2026. Odvtedy do 9. júla, za tri mesiace ich účinnosti, narástol dlh nemocníc voči Sociálnej poisťovni o ďalších 68,4 milióna eur. Z toho 55,45 milióna pripadá na nemocnice ministerstva zdravotníctva – presne na tie, ktorých sa osem bodov týka najviac. Situácia sa nezlepšila, zhoršuje sa tempom zhruba 22 miliónov mesačne.
Rezort po rezorte
Tempo zadlžovania je naprieč sektormi prekvapivo podobné, rozdiel je v miere a tempe. Nemocnice ministerstva zdravotníctva pridali za pol roka 109,67 milióna eur, teda 18,6 percenta. Vojenské nemocnice pod obranou 16,41 milióna, čiže 18,5 percenta. Rezort, ktorý na infožiadosť odpovedal vzorne a v lehote, teda nemá lepšie hospodáriace nemocnice, má len lepší prehľad o tom, ako hospodária. Trenčiansky kraj pridal 4,14 milióna, neziskové organizácie 2,29 milióna. Žilinský kraj a rezort vnútra na konci roka 2025 Sociálnej poisťovni nedlžili nič; Dolnooravská nemocnica je dnes na 1,92 milióna, Nemocnica svätého Michala na 1,83 milióna.
Päť nemocníc z dvoch krajov
Krajské nemocnice v rebríčku sú len z dvoch krajov – Trenčianskeho a Žilinského – a dlhujú spolu 46,17 milióna eur. Samotné Bojnice z toho 25,65 milióna, teda 9-krát viac než celý Žilinský kraj, Považská Bystrica ďalších 15,69 milióna. Výnimkou je práve Považská Bystrica, ktorá za pol roka pridala len 300-tisíc eur, čiže 1,9 percenta, kým ostatné nemocnice rástli o 18 percent.
Sociálna poisťovňa teda eviduje dlh nemocníc týždeň po týždni, po jednotlivých zariadeniach, s presnosťou na cent. Ministerstvo zdravotníctva, ktoré tie isté nemocnice zriaďuje a údajne riadi, tvrdí, že čísla za rok 2026 nemá k dispozícii, lebo sa v nemocniciach implementuje účtovný systém. Ten istý údaj má jeden štátny úrad na webe a druhý ho o svojich vlastných zariadeniach nepozná.
Keď dáta hovoria to isté
Pažitný - Kandilaki - Macko-Forgáčová - Mihálová -Zajac vo svojej publikácií Udržateľnosť slovenských nemocníc zaradili nedostatok strategického riadenia medzi hlavné hrozby pre stabilitu systému a v ich prieskume skončil tento problém druhý najpálčivejší zo všetkých. Zaujímavé je, že riaditelia nemocníc ho vidia až na piatom mieste; ich najviac trápia platový automat, úhrady a personál.
Osem bodov a šesť oddlžení
Pripomeňme si tých osem bodov, ktoré mali platiť ihneď, ergo od 09.04.2026, kedy sa konala kultová konferencia v hoteli Bôrik. A rovnako si pripoeňme, že ani jeden z týchto bodov neobsahuje zmenu právnej formy nemocníc, žiadne tvrdé rozpočtové obmedzenie, žiadna reforma siete.
Špeciálne piaty bod stojí za detailnejší pohľad. Benchmarking a výkonnostné ukazovatele s väzbou na pohyblivú zložku mzdy znamenajú porovnávanie mzdových štruktúr a kolektívnych zmlúv. Ministerstvo teda ohlasuje ako reformný krok porovnávanie zmlúv, ktorými o dva mesiace neskôr podľa vlastnej odpovede nedisponuje. Nedá sa benchmarkovať to, čo nemáte.
Ministerstvo teda ohlasuje ako reformný krok porovnávanie zmlúv, ktorými o dva mesiace neskôr podľa vlastnej odpovede nedisponuje. Nedá sa benchmarkovať to, čo nemáte.
Zvyšok zoznamu vyzerá podobne. Elektronickú dochádzku si niektoré nemocnice zaviedli samy a dávno, o centrálnom obstarávaní sa hovorí roky, povinné ozdravné plány existujú od roku 2018 a nútená správa si vyžaduje novelu zákona, ktorá zatiaľ neprešla. Sú to veci, ktoré mal zriaďovateľ dávno vyžadovať, nie ich po 20 rokoch predstavovať ako reformu na tlačovej konferencii.
Nástroj, ktorý štát na dlhy nemocníc reálne používa, je iný a v ôsmich bodoch sa nespomína. Za posledné dve desaťročia prešli štátne nemocnice šiestimi vlnami oddlženia v celkovej hodnote takmer dvoch miliárd eur. V roku 2004 ich Zajacova reforma cez spoločnosť Veriteľ oddlžila na nulu, potom prišli roky 2011, 2015, 2018, 2019, 2023 a napokon programová vyhláška. Dlh je dnes opäť nad miliardou a straty i záväzky štátnych nemocníc za celé obdobie presahujú tri a pol miliardy eur.
Oddlženie počítadlo vynuluje, ale správanie nezmení. Naopak, plošné oddlžovanie odmeňuje tie nemocnice, ktoré hospodárili horšie, a trestá tie, ktoré sa správali zodpovedne. Najlepšie to vidno na sume, ktorú štát v roku 2024 poslal na vyrovnanie záväzkov nemocníc voči Sociálnej poisťovni: 160 miliónov eur. O dva roky neskôr dlžia tej istej poisťovni 863 miliónov. Vojenské nemocnice ukazujú ten istý cyklus v malom, keďže oddlženie na konci roka 2024 stlačilo ich záväzky zo 105,8 na 59,2 milióna a do apríla 2026 boli na 115 miliónoch, teda vyššie ako pred ním.
A potom je tu meranie. Osem bodov platí od 9. apríla 2026. Za tri mesiace ich účinnosti narástol dlh nemocníc voči Sociálnej poisťovni o 68,4 milióna eur, z toho 55,45 milióna v zariadeniach ministerstva zdravotníctva. Nejde teda o to, že by opatrenia potrebovali čas. Bežia už štvrť roka a v číslach po nich nie je ani stopa. Ak teda nerátame, že dlh utešenie rastie.
Zn: O dlh štátnych nemocníc sa už nemusíme starať, veď je dostatočne veľký na to, aby sa o seba staral sám
Kto za to zodpovedá
Ministerstvo nepozná kolektívne zmluvy svojich nemocníc a nevie, koľko dlžia. A keď sa naň redakcia obrátila podľa infozákona, nepovedalo to rovno. Naťahovalo lehotu, oznámenie o jej predĺžení poslalo až po tom, čo tá pôvodná uplynula, a napokon odbilo žiadateľa odkazmi na vlastný web a na vládny materiál, ktorý na položenú otázku neodpovedá.
To sú dve chyby, nie jedna. Prvá je, že rezort svoje nemocnice neriadi. Druhá je, že sa to snažil zahovoriť. Ani jedna nie je administratívna a nezáleží na tom, kto pod tú odpoveď pripojil podpis. Za oboje zodpovedá vedenie ministerstva. A za osem opatrení z Bôrika zodpovedá minister — vrátane toho piateho, ktorý sľubuje porovnávať kolektívne zmluvy nemocníc, teda presne tie, o ktorých rezort tvrdí, že ich nemá.
Sekcia ministerstva sa volá Sekcia centrálneho riadenia nemocníc. Na otázku, ako tie nemocnice riadi, ministerstvo odpovedá, že nemá ich zmluvy a nepozná ich dlh.
Na Limbovej nič nové
Dianie po konferencii vo vládnom hoteli Bôrik potvrdzuje, že dlhy nemocníc rastú, lebo môžu. Že sa možno navonok niečo s dlhom robí, no výsledný efekt je ten, že za prvé dva kvartály roka dlhy štátnych nemocníc opäť stúpli. Kamil Šaško svojich osem bodov de facto označil za súčasť ozdravného plánu nemocníc, no ako trefne povedal exminister Rudolf Zajac, ťažko budú oživovať mŕtvolu.
Dlhy a straty nie sú chybou systému, naopak, sú jeho integrálnou súčasťou. A na obzore navyše nevidno žiadny plán – ani nič, čo by ho aspoň vzdialene pripomínalo –, ktorý by so špirálou dlhov skoncoval. Takže teraz si len sadneme a budeme čakať na to ďalšie „kapurkové“ oddlženie nemocníc.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.









