V zákone o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia sú pre plavčíkov na kúpaliskách a prírodných vodných plochách zadefinované podmienky, že človek musel dovŕšiť 18 rokov a absolvovať akreditovaný kurz prvej pomoci. Ako sme však uviedli v článku Pri vode číhajú rôzne nástrahy. Zákon však nehovorí ani to, že plavčík by mal vedieť plávať, v zákone chýbajú štandardy, ktoré by určili, aký výcvik plavčík musí mať. Vodná záchranná služba Slovenského červeného kríža (SČK) už viac ako 10 rokov apeluje na zákonodarcov, aby legislatívu zmenili. „Napriek niekoľkým prísľubom o zavedení definície schopností plavčíka, respektíve definície akreditácií a potrebných vyškolení plavčíkov, sa vždy pri návrhoch úprav zákona opakuje iba táto jedna definícia, ktorá opätovne ignoruje naše pripomienky a návrhy,“ poznamenal vedúci bratislavského školiaceho strediska vodných záchranárov SČK Michal Baran. Problémom sú podľa neho aj neexistujúce akreditácie na kurzy vodných záchranárov, ktoré boli zrušené v roku 2009.

Preto sme sa obrátili na ministerstvo zdravotníctva, ktoré zodpovedá za spomínaný zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Z komunikačného odboru zareagovali, že prípadné sprísnenie podmienok by malo byť výsledkom odbornej diskusie viacerých zainteresovaných strán na základe podnetu odborných spoločností. Školitelia vodných záchranárov sa ozývajú. Ale diskutuje s nimi vôbec niekto?

{{suvisiace}}

Existujú certifikované vzdelávacie programy, no zákon ich nevyžaduje

Ministerstvo zdravotníctva ešte dodalo, že reguluje iba zdravotnícke povolania, čo plavčíci nie sú, a nastavenie kritérií pre preverovanie plaveckých zručností plavčíkov je v kompetencii rezortu školstva. Ministerstvo školstva v prvej vete svojej reakcie uviedlo, že aktuálne má túto tému v gescii ministerstvo cestovného ruchu a športu, ktoré je zodpovedné za legislatívne úpravy a nastavenie podmienok a štandardov pre plavčíkov. Prípravu budúcich plavčíkov je podľa rezortu školstva možné zabezpečiť napríklad prostredníctvom vzdelávacích programov vedúcich k získaniu mikroosvedčenia (viac informácií tu). Ide o spoločný návrh Slovenského Červeného kríža, územného spolku SČK Žilina a Strednej zdravotníckej školy v Žiline.

Ministerstvo školstva aktuálne realizuje veľkú reformu vzdelávania, ktorej súčasťou je aj nová legislatívna úprava – zákon o vzdelávaní dospelých. Ku koncu roka 2025 sa tak ukončili vzdelávacie programy, ktoré boli akreditované podľa predchádzajúceho zákona o celoživotnom vzdelávaní. „Filozofia akreditácie sa posunula – akreditujú sa len tie programy, ktoré vedú ku konkrétnej profesijnej kvalifikácii (napríklad murár, tesár, čašník),“ konštatovali z komunikačného odboru.

Systém vzdelávania dospelých je aktuálne nastavený tak, že ak chce subjekt poskytovať vzdelávanie z verejných zdrojov, musí byť zapísaný v registri certifikovaných vzdelávacích inštitúcií. Certifikovaný subjekt môže realizovať vzdelávacie programy, vrátane tých, ktoré ktoré vedú k získaniu profesijnej kvalifikácie alebo k získaniu mikroosvedčenia. Certifikovaný vzdelávací subjekt oprávnený poskytovať odbornú prípravu a vydávať osvedčenia pre vodných záchranárov a plavčíkov na Slovensku je aj Slovenský Červený kríž cez svoju Vodnú záchrannú službu.

{{gift}}

Deravý systém

Ministerstvo cestovného ruchu a športu, na ktoré nás odkázal rezort školstva, uviedlo, že táto problematika nespadá do ich pôsobnosti podľa zákona o športe, keďže plavčík nie je športovým odborníkom a zákon o športe tak neupravuje podmienky výkonu jeho činnosti, požiadavky na jeho odbornú spôsobilosť ani systém odbornej prípravy vodných záchranárov. V stanovisku nás odpinkli späť na ministerstvo zdravotníctva.

„Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky nie je vecne príslušným orgánom na stanovenie kvalifikačných požiadaviek na výkon činnosti plavčíka, úpravu obsahu jeho odbornej prípravy ani vytvorenie alebo úpravu systému akreditácie kurzov vodných záchranárov. Ministerstvo sa tak nevie vyjadriť ani k dôvodom prípadného zrušenia akreditácií takýchto kurzov v minulosti,“ uviedli z komunikačného odboru ministerstva. Doplnili, že aj prípadná zmena právnej úpravy smerujúca k zavedeniu ďalších požiadaviek na výkon činnosti plavčíka, napríklad povinnosti absolvovať špecifickú odbornú prípravu alebo  špecializovaný výcvik vodnej záchrany, patrí do pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, keďže to je gestorom zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

Aj by to dávalo zmysel, keby z toho celého nevyplývalo jediné: na Slovensku sa každý zbavuje zodpovednosti a jednotlivé súčasti štátneho aparátu sa vyhovárajú jedna na druhú. Keď sa niekto utopí, pretože na kúpalisku nebude dostatočne schopný plavčík, komu to pripíšu na triko? Až by sme sa stavili, že opäť z toho urobia zlyhanie jednotlivca, nie chybu v systéme.

{{odporucane}}