Zástupcovia Slovenského červeného kríža (SČK) dlhodobo upozorňujú na problém, že niektoré kúpaliská na letnú sezónu prijímajú neprofesionálov na pozície plavčíkov. Vedúci školiaceho strediska Vodnej záchrannej služby SČK v Bratislave Michal Baran povedal, že nechcú uvádzať názvy konkrétnych kúpalísk a prírodných vodných plôch, kde sa tento problém vyskytol, keďže to nie je ich kompetencia. Pre ozdravme.sk však uviedol, že podľa jeho skúseností plavčíci, ktorí majú kvalifikáciu od iných organizácií, veľakrát ani nesplnia vstupné testy na kurzy Vodnej záchrannej služby SČK. Tá je členom Medzinárodnej federácie na záchranu života (International Life Saving Federation - ILS) – svetovej autority v oblasti prevencie utopenia, bezpečnosti na vode a vodného záchranárstva.

Vodní záchranári SČK tak postupujú podľa pedagogického dokumentu, ktorý definuje vstupné požiadavky do jednotlivých kvalifikačných stupňov, ako aj rozsah a náplň teoretickej a praktickej výučby. Všetky podrobnosti sú uvedené na webe Červeného kríža v sekcii Kurzy Vodnej záchrannej služby SČK. V rôznych úrovniach kurzov plavčíkov vyučujú činnosti ako zaistenie prevencie nehôd a utopení, vytiahnutie osoby z vody, poskytnutie predlekárskej prvej pomoci, zaistenie záchrannej služby pri rekreácii, vodných športoch a súťažiach, ale aj účasť v záchrannom družstve pri živelných pohromách.

Podľa Michala Barana sú problémom neexistujúce akreditácie na kurzy vodných záchranárov. Tie boli zrušené v roku 2009. Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia hovorí, že plavčík musí mať vek najmenej 18 rokov, musí absolvovať akreditovaný kurz prvej pomoci a k bazénu má byť určený tak, aby:

• na najviac dva neplavecké bazény dohliadal aspoň jeden plavčík,

• na plavecký bazén s dĺžkou do 25 metrov dohliadal aspoň jeden plavčík,

• na plavecký bazén s dĺžkou viac ako 25 metrov dohliadali aspoň dvaja plavčíci,

• na vodné atrakcie dohliadal aspoň jeden plavčík pri dopade.

Zákon však vôbec nedefinuje ani to, že by plavčík mal vedieť plávať, nehovoriac o tom, že by mal absolvovať špecializovaný výcvik.

Vodná záchranná služba SČK už viac ako 10 rokov apeluje na zákonodarcov, aby legislatívu zmenili. „Napriek niekoľkým prísľubom o zavedení definície schopností plavčíka, respektíve definície akreditácií a potrebných vyškolení plavčíkov, sa vždy pri návrhoch úprav zákona opakuje iba táto jedna definícia, ktorá opätovne ignoruje naše pripomienky a návrhy,“ poznamenal Baran.

Krikľavé farby plaviek sú najlepšie

Vodní záchranári SČK na sociálnej sieti uviedli, že k bezpečnosti najmä detí vo vode môže pomôcť správny výber plaviek. Niektoré farby sú totiž pod hladinou doslova neviditeľné.

{{odporucane}}

Americká organizácia ALIVE Solutions testovala farby plaviek v rôznych vodných prostrediach a ako najlepšia voľba sa jednoznačne ukázali jasné, neónové farby. Žltá, oranžová či jasnozelená boli kľúčové pri spozorovaní človeka vo vode. Populárne farby plaviek, ako sú modrá a prírodná zelená, takmer úplne zmizli. Najhoršie dopadli biela a svetlomodrá. Biela farba sa v jazerách javila ako odraz svetla alebo mraky na povrchu a nevynikala.

V bazénoch s tmavým dnom vyzerala biela farba ako svetlo modrá a bola dobre viditeľná zblízka, ale čím ďalej ste sa vzdialili, tým rýchlejšie zmizla. Tmavé farby alebo farby zladené s vodou rýchlo zmizli v bazénoch s tmavým dnom. Tmavé farby plaviek boli lepšie viditeľné v bazénoch so svetlým dnom, ale ľahko sa dali zameniť za hromadu lístia, nečistôt alebo tieň. Neónovo ružová farba fungovala dobre v bazénoch, ale horšie v jazerách.

Test tak ukázal, že je ideálne nosiť plavky v krikľavých farbách, ktoré vytvárajú silný kontrast s pozadím vody. Kdekoľvek pri vode je však pre deti najbezpečnejšie, ak zaistíte, aby boli neustále pod dohľadom dospelej osoby.