Počas horúčav je len tenká čiara medzi príjemným osviežením a kolapsom
Počas rekordnej vlny horúčav ošetrili na urgente v Leviciach za víkend 215 ľudí. Teplo a prehriatie organizmu, spolu s chronickými chorobami, môžu mať fatálne následky.
Teplo môže zabíjať, najmä nepriamo, cez srdce. Horúčavy môžu spôsobiť komplikácie aj tehotným ženám. Ľudia riešia horúčavy intuitívne, napríklad aj skokom do studenej vody, čo môže taktiež viesť k teplotnému šoku.
Cez víkend, keď Slovensko zažívalo jednu z najextrémnejších vĺn horúčav v histórii meraní, ošetrili na urgentnom príjme Nemocnice AGEL Levice 215 pacientov: 64 v piatok, 89 v sobotu a 62 v nedeľu. Pribudli medzi nimi aj diagnózy, ktoré na pohotovosť bežne nepatria: kolapsy a dehydratácia. „Mali sme privážané aj kolapsové stavy a dehydratácie, ktoré bežne nebývajú súčasťou režimu urgentného príjmu,“ uviedla Katarína Murková, zastupujúca vedúca sestra urgentného príjmu. V pondelok ráno pribudla ešte jedna pacientka s dehydratáciou, ktorú priviezla RZP.
Metaanalýza zo 66 krajín spája teplo v tehotenstve aj s nižšou pôrodnou hmotnosťou, vysokým tlakom a mŕtvorodenosťou. Predčasný pôrod je pôrod pred 37. týždňom.
Slovenský hydrometeorologický ústav vydal pre väčšinu krajiny výstrahy tretieho stupňa a upozornil, že teploty na juhu a západe prekročili 38 °C a miestami sa priblížili k 40 °C, čo sú v júnovom horizonte našich meraní bezprecedentné hodnoty. V juhoslovenskej Mužli teplota podľa operatívnych dát SHMÚ v pondelok vystúpila na 40,5 °C, teda na hodnotu, ktorá by po oficiálnom potvrdení prekonala dovtedajší národný rekord 40,3 °C z Hurbanova z júla 2007. Hranicu 40 °C namerali v ten deň najmenej na piatich automatických staniciach.
Vysoké teploty vytvorili tlak nielen na nemocničné urgentné príjmy. Na internom oddelení levickej nemocnice počas víkendu novo hospitalizovali 17 pacientov, z toho sedem pre dehydratáciu. Na pediatrii kolapsy ani dehydratácie nezaznamenali, deti prichádzali skôr s bežnými letnými infekciami a tráviacimi ťažkosťami. Ako uvádza tlačová správa skupiny AGEL, nemocnica je po rekonštrukcii klimatizovaná, čo počas takýchto dní citeľne uľaví pacientom aj personálu.
Samotná prevádzka nemocníc je počas takýchto teplôt skúškou techniky a novšie budovy ju zvládajú ľahšie. Bratislavská Nemocnica Bory podľa svojho stanoviska beží aj v horúčavách bez obmedzenia prevádzky a operačného programu. Lôžkové izby tam chladia sálavé panely a pacient si môže nastaviť teplotu od 18 do 26 °C. Privádzaný vzduch prechádza kaskádou filtrov vrátane HEPA a upravuje sa na požadovanú teplotu aj vlhkosť, na pôrodných izbách systém drží približne 23 °C, na operačných sálach okolo 20 °C. Ide o energeticky náročný režim, no práve vďaka nemu vonkajšie teploty do chodu nemocnice nezasahujú.
Prečo čísla z urgentu ukazujú len špičku
Reálne dôsledky horúčav sú pre zdravotný stav ešte závažnejšie, čísla z pohotovosti klamú smerom nadol. Zachytia totiž len tých, ktorí skolabovali viditeľne a včas sa dostali pod lekárske ruky. Najväčšiu daň za horúčavy pritom platia ľudia, ktorých nikto neoznačí nálepkou „prehriatie“. Klasický úpal, teda prehriatie tela so zlyhaním jeho chladenia, tvorí z úmrtí spojených s teplom len malý zlomok. Oveľa častejšie horúčava „dorazí“ človeka nepriamo, cez ochorenie srdca, ciev alebo pľúc, ktoré už mal.
Reálne dôsledky horúčav sú pre zdravotný stav ešte závažnejšie, čísla z pohotovosti klamú smerom nadol. Zachytia totiž len tých, ktorí skolabovali viditeľne a včas sa dostali pod lekárske ruky. Najväčšiu daň za horúčavy pritom platia ľudia, ktorých nikto neoznačí nálepkou „prehriatie“. Klasický úpal, teda prehriatie tela so zlyhaním jeho chladenia, tvorí z úmrtí spojených s teplom len malý zlomok. Oveľa častejšie horúčava „dorazí“ človeka nepriamo, cez ochorenie srdca, ciev alebo pľúc, ktoré už mal.
{{odporucane}}
Rozmer problému ukazujú európske dáta. Leto 2022, vtedy najteplejšie v histórii kontinentu, si podľa štúdie v Nature Medicine vyžiadalo viac než 61-tisíc úmrtí pripísateľných teplu v 35 európskych krajinách. Nasledujúce leto 2023 k tomu pridalo takmer 48-tisíc ďalších.
Tehotenstvo: leto sa dá prežiť, ale s rešpektom
Medzi rizikovými skupinami majú tehotné ženy osobitné postavenie, lebo ich telo je pod záťažou aj bez horúčavy. „Horúčavy môžu spôsobiť prehriatie organizmu, zhoršiť opuchy dolných končatín a celkovo viac zaťažiť obehový systém tehotnej ženy. Tento stav nepriamo ovplyvňuje aj bábätko,“ hovorí gynekologička Vanesa Mikulášová z Nemocnice AGEL Komárno. Najnáročnejší je tretí trimester, keď je telo prirodzene najviac zaťažené a teplo prehlbuje únavu, opuchy aj dýchavičnosť.
„Horúčavy môžu spôsobiť prehriatie organizmu, zhoršiť opuchy dolných končatín a celkovo viac zaťažiť obehový systém tehotnej ženy. Tento stav nepriamo ovplyvňuje aj bábätko,“
{{gift}}
To varovanie má aj tvrdé čísla. Rozsiahla metaanalýza v BMJ zistila, že riziko predčasného pôrodu, teda pôrodu pred 37. týždňom, rastie približne o 5 % na každý stupeň Celzia nad obvyklou teplotou a počas vĺn horúčav je vyššie zhruba o 16 %. Súhrnná práca zo 66 krajín k tomu pridáva ďalšie súvislosti, od nízkej pôrodnej hmotnosti cez vysoký tlak v tehotenstve až po mŕtvorodenosť. Nejde o dôvod na paniku, skôr o dôvod nepodceniť varovné signály: náhlu nevoľnosť, závrat, sťažené dýchanie, asymetrické opuchy nôh, zníženú aktivitu bábätka či akékoľvek krvácanie.
Metaanalýza zo 66 krajín spája teplo v tehotenstve aj s nižšou pôrodnou hmotnosťou, vysokým tlakom a mŕtvorodenosťou. Predčasný pôrod je pôrod pred 37. týždňom.
Kľúčové pre elimináciu alebo minimalizáciu rizík spôsobených horúčavami sú dlhodobo známe: tieň, tekutiny, pohyb len v chládku rána a večera, vyložené nohy, prípadne kompresné pančuchy.
{{suvisiace}}
Pri kúpaní je podľa Mikulášovej najbezpečnejšie more alebo kontrolovaný bazén, pri jazerách a stojatých vodách treba byť opatrný a pri rizikovom tehotenstve to treba konzultovať s lekárom. A jedna veta, ktorá platí pre všetkých, nielen pre tehotné: „Zdravé opálenie neexistuje.“ Opálenie je len obranná reakcia kože na poškodenie DNA ultrafialovým žiarením.
Tie isté horúčavy, druhá pasca: skok do studenej vody
Teplo, ktoré plní urgenty, zároveň ženie ľudí k vode. A tam na nich čaká presne opačný problém, šok z chladu. Voda sa otepľuje pomaly a aj počas tropických dní býva oveľa studenšia ako vzduch. Keď do nej rozpálené telo s rozšírenými cievami náhle vojde, nastáva to, čo fyziológovia volajú chladový šok.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
„Pri vysokých teplotách sú cievy rozšírené, pretože sa telo snaží ochladzovať. Ak človek náhle vstúpi do veľmi studenej vody, nastane okamžitá reflexná reakcia, cievy sa prudko stiahnu, prudko sa zvýši pulz a tlak krvi a organizmus môže reagovať kolapsom. U citlivejších ľudí alebo pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami môže dôjsť aj k infarktu alebo závažnej poruche srdcového rytmu,“ vysvetľuje revízna lekárka Unionu Ingrid Dúbravová.
Studená voda na rozpálenej koži spustí podľa publikácií Mika Tiptona mimovoľný lapavý nádych, zrýchlené dýchanie a prudký nárast tlaku. Ak je v tej chvíli hlava pod hladinou, stačí to na nadýchnutie vody. Merania ukazujú, že pulz môže už v prvej minúte vyskočiť nad 150 úderov za minútu. A keď sa k chladu pridá ponorená tvár a zadržaný dych, srdce dostane dva protichodné príkazy naraz - zrýchliť aj spomaliť, v dôsledku čoho sa môže rozhodiť srdcový rytmus.
Takéto prípady nie sú ojedinelé ani na Slovensku. Podľa odhadov Vodnej záchrannej služby Slovenského Červeného kríža sa u nás ročne utopí okolo 120 ľudí, drvivá väčšina v letných mesiacoch. Len počas tejto vlny horúčav pribudlo za jediný týždeň 12 obetí. Riziko stúpa po dlhom pobyte na slnku, po alkohole, po fyzickej námahe a u ľudí s vysokým krvným tlakom či ochorením srdca.
Odporúčanie, ktoré môže zbytočným úmrtiam zabrániť, je pritom jednoduché: nevbiehať do vody naraz. Najprv treba ochladiť končatiny, tvár a zátylok, až potom celé telo, a v prírodných vodách nevstupovať do vody osamote. „Pri kúpaní v prírodných vodách odporúčame nepreceňovať svoje sily a nevstupovať do vody osamote. V prípade náhleho zdravotného problému môže práve prítomnosť ďalších ľudí rozhodnúť o tom, ako rýchlo sa k postihnutému dostane pomoc,“ uzatvára Dúbravová. V lete, keď je rozdiel medzi osviežením a kolapsom otázkou pár stupňov a pár sekúnd, je to rada, ktorú sa oplatí brať doslovne.
