Ministerstvo zdravotníctva SR pripravuje vytvorenie Fondu na úhradu vybraných liekov. Pamätáte si ešte túto ambíciu oznámenú v roku 2025? Prešiel takmer rok a pol - fond zjavne prešiel do stavu klinickej smrti a možno zostane ambíciou ďalšieho ministra.

Rezort najskôr ohlásil, že predložil do legislatívneho procesu predbežnú informáciu o zámere takýto fond zriadiť. Malo sa o ňom diskutovať už mesiace. Potom prišla novela zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín.

Karty v príbehu ešte zamiešali traja poslanci SMER-u. Ich poslanecký návrh (Marcely Čavojovej, Zuzany Matejičkovej a Vladimíra Baláža) na zriadenie fondu na úhradu vybraných liekov nezostal iba v teoretickej rovine; Národná rada SR ho na jeseň 2025 posunula do druhého čítania. Neskôr ho však z parlamentu stiahli s očakávaním, že problematiku komplexne vyrieši pripravovaná vládna legislatíva – novela zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín.

Výsledok?

Avizovaný fond v predloženom zákone nakoniec chýba. Podľa predkladateľov návrhu je rozhodnutie fond do legislatívy nezahrnúť čistým politickým rozhodnutím a zodpovednosťou ministra zdravotníctva Kamila Šaška. Zároveň odmietajú, že by išlo o prázdnu ideu bez určenia zdrojov, keďže mali legislatívne navrhnutý spravodlivý model financovania. Na tvorbe zdrojov fondu sa totiž mali okrem samotných zdravotných poisťovní finančne podieľať aj farmaceutické spoločnosti.

„Považujeme za férové, aby ministerstvo verejnosti a predovšetkým pacientom vysvetlilo, prečo od svojho vlastného zámeru z roku 2025 ustúpilo, prečo fond nie je súčasťou aktuálnej liekovej novely a akú alternatívu namiesto neho pacientom ponúka," uviedli pre ozdravme spomenuté poslankyne. Vo svojom stanovisku tiež zdôraznili, že budú apelovať na opätovné vrátenie fondu do legislatívneho procesu.

A ako celú situáciu vysvetľuje ministerstvo zdravotníctva? Nevieme, naše otázky odignorovali.

{{suvisiace}}

Existuje potreba vytvorenia fondu

Prístup k moderným, inovatívnym liekom patrí k najväčším výzvam zdravotníctva, a to nielen toho slovenského. Hoci medicínsky pokrok prináša prelomové terapie na onkologické či zriedkavé ochorenia, ich vývoj sa premieta do vysokých cien. Systém verejného zdravotného poistenia na Slovensku naráža na svoje finančné limity a nedokáže na tieto sumy flexibilne reagovať. Nejde však len o náš problém – s rovnakou výzvou dnes zápasia zdravotnícke systémy po celom svete.

Práve preto sa do popredia dostáva potreba vytvorenia fondu pre inovatívne lieky. „Moderné lieky dnes často vstupujú na trh na základe predbežných dát. Ich účinnosť a bezpečnosť sa má overovať až počas ich používania v reálnej klinickej praxi. Tieto lieky sú často veľmi nádejné, no zároveň spojené s vysokou mierou neistoty – a práve tu vzniká zásadná otázka: čo dostaneme za to, čo zaplatíme? Na túto výzvu viaceré štáty reagovali zriadením osobitných fondov, ktoré umožňujú dočasnú a podmienenú úhradu vybraných inovatívnych liekov,“ uviedla Michaela Cesnaková, pričom v článku spomína príklady z Veľkej Británie, Talianska a Belgicka.

Rezort zdravotníctva už pri prvotnom ohlásení fondu avizoval, že sa pri nastavovaní nových pravidiel inšpiruje zahraničnou praxou. Ako príklad vtedy uviedol práve Spojené kráľovstvo, Taliansko či Francúzsko.

Telenovela

Vznik fondu na úhradu vybraných liekov nie je novinkou. Podobné plány mal už aj bývalý minister zdravotníctva Tomáš Drucker a bývalý štátny tajomník za OĽaNO Róbert Babeľa. Babeľa presadzoval vytvorenie samostatného finančného mechanizmu – fondu, ktorý by bol financovaný inak než z klasického balíka verejného zdravotného poistenia.

Téma inovatívneho fondu je pre politické spektrum vďačnou témou, keďže politikom umožňuje štylizovať sa do roly ochrancov zraniteľných pacientov. Žiadna téma v zdravotníctve nevyvoláva takú vlnu verejnej solidarity a emócií ako príbeh ťažko chorého dieťaťa alebo pacienta, ktorému štát nezaplatí liečbu. Politik, ktorý sľúbi vyriešenie liekového fondu, získava nálepku empatického lídra, ktorý bojuje za ľudské životy. Prezentovať vznik nového fondu je navyše pre verejnosť oveľa atraktívnejšie a jednoduchšie, než sa zaoberať nepopulárnymi zmenami.

Vyzerá to tak, že aj súčasný minister sa pripíše k zoznamu tých, ktorí mali plán.

Fond na úhradu vybraných liekov pod vedením Kamila Šaška pripomína tie najtajomnejšie seriálové postavy. Divák neustále počúva o ich vlastnostiach a zvykoch, no ich tvár a identita zostávajú skryté. Nemusíme pritom chodiť len za legendárnou Colombovou manželkou. Ešte trefnejším prirovnaním je svojrázna manželka Nilesa Cranea zo seriálu Frasier, prípadne matka inžiniera Wolowitza z Teórie veľkého tresku. V oboch prípadoch mali diváci možnosť zahliadnuť aspoň letmú siluetu či jemné kontúry postáv, no celok zostal záhadou.

{{gift}}

Diskusie o Fonde na úhradu vybraných liekov (známom aj ako liekový fond či fond na inovatívne lieky) odštartovali v roku 2025. Ministerstvo zdravotníctva SR vtedy predložilo do legislatívneho procesu predbežnú informáciu o zámere takýto fond zriadiť. Materiál zverejnený 1. júla 2025 zadefinoval základné rámce pre vznik fondu určeného na úhradu inovatívnych liekov, ktoré sa nachádzajú mimo štandardného kategorizačného zoznamu.

Predbežná informácia teda obsahuje prvotný opis zámeru, ciele návrhu a podmienky, za ktorých by mali byť lieky z fondu hradené. Rezort zdravotníctva zverejnil podrobnosti o jeho príprave v tlačovej správe z 10. júla 2025.

Rok 2025 bol plný plánov, rok 2026 začína byť hmlistý

Fond postupne prešiel do úzadia a do popredia vystúpila rozsiahlejšia novela zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, ktorá rieši celkovú liekovú reformu. Jej súčasťou mal byť aj spomínaný fond. Mal. Vláda SR aj parlament v prvom čítaní schválili novú liekovú legislatívu - bez zmienky o fonde. Reformu teraz čaká druhé čítanie v parlamente.

Zdá sa, že ministerstvo nenápadne ustúpilo od svojho zámeru vytvoriť spomínaný fond. V roku 2025, keď ministerstvo zdravotníctva informovalo o príprave zriadenia fondu, to pôsobilo, že reálne vznikne. Svoj zámer rezort vystupňoval ešte tým, že ho jasne definoval v predbežnej informácii zverejnenej na portáli Slov-Lex. Ministerstvo zároveň v tom čase deklarovalo, že rokovania k fondu trvajú už niekoľko mesiacov a zámery boli predstavené aj zástupcom pacientskych organizácií počas rokovania za okrúhlym stolom (3. júna 2025).

„Rezort zdravotníctva už od nástupu ministra Kamila Šaška uvažuje o viacerých riešeniach. Nateraz sa javí ako najlepšia možnosť, o ktorej sa diskutuje so zdravotnými poisťovňami, využitie už existujúcich fondov vedených samotnými poisťovňami – „Fondov kvality zdravia“,“ uviedlo MZ v tlačovej správe v roku 2025.

Ministerstvo zdravotníctva zjavne povýšilo „uvažovanie o riešeniach“ na trvalý stav. Pri tomto uvažovaní sa zrejme zamyslelo tak hlboko, až sa v samotnom fonde úplne stratilo.

{{odporucane}}

Ani obraz, ani zvuk

V súvislosti s nejasným osudom fondu sme sa obrátili priamo na ministerstvo zdravotníctva. Zaujímalo nás, či rezort od svojho zámeru definitívne upustil, a ak áno, z akého dôvodu. Pýtali sme sa tiež, prečo fond nie je súčasťou aktuálnej liekovej novely a či štát pripravuje inú alternatívu. Rezort mohol vo svojej reakcii aspoň stručne odkázať na legislatívu, ktorú v parlamente čaká schvaľovanie v druhom čítaní – to by však musel najskôr odpovedať.

S otázkami sme neboli o nič úspešnejší ani pri Asociácii inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) a Asociácii pre generické a biosimilárne lieky (GENAS) či pri zdravotných poisťovniach. Na rozdiel od ministerstva sme odpovede síce dostali, avšak o fonde nemajú žiadne aktuálne informácie. A štátna VšZP nás s otázkami rovno odkázala späť na ministerstvo s odôvodnením, že „legislatívny proces má v kompetencii regulátor“.

Minulé vedenie rezortu plánovalo spustiť fond najskôr formou pilotného projektu, na ktorom mali participovať VšZP aj Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO). Oslovili sme preto s otázkami aj tento inštitút.

„NIHO nemá vedomosť o zámeroch MZ SR súvisiacich s fondom a nie je účastné nijakej aktivity v tomto smere. Keďže právna úprava fondu nie je súčasťou novely zákona č. 363/2011 Z. z. predloženej MZ do NR SR, možno predpokladať, že od zámeru upraviť takýto fond v legislatíve MZ upustilo,“ uviedol inštitút vo svojom oficiálnom stanovisku pre ozdravme.

Diskusia o fonde nebola súčasťou pripravovaných zmien v zákone

Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP) podotkla, že Ministerstvo zdravotníctva SR sa v tom čase rozhodlo pripraviť aj návrh novely zákona o cenách liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetík, pričom sa rozhodlo prioritne „zaoberať zmenami v oblasti vstupov liekov a stransparentnením právneho nároku pacienta v rámci výnimkových liekov.“ Podľa AOPP diskusia o fonde nebola súčasťou pripravovaných zmien v zákone.

AOPP zároveň pripomína iniciatívu poslancov za SMER-SD Marcely Čavojovej, Zuzany Matejičkovej a Vladimíra Baláža. Menovaní predložili novelu zákona s cieľom vytvoriť systémový nárok na úhradu výnimkových liekov a zároveň zriadiť fond na úhradu vybraných liekov. „Financovanie fondu však bolo pomerne nejasné,“ skonštatovala asociácia.

Predsedníctvo AOPP preto v septembri 2025 požiadalo predsedu výboru pre zdravotníctvo (pozn. red. Vladimíra Baláža) o pracovné stretnutie s cieľom otvoriť diskusiu k niektorým častiam návrhu. Asociácia upozorňovala najmä na ustanovenia, ktoré by mohli byť v praxi problematické bez schválenia príslušných podzákonných noriem. Problém videla napríklad v „prípade vytvárania fondu na úhradu vybraných a výnimkových liekov bez jasných pravidiel finančného krytia fondu a rozhodovacích kompetencií.“ Podľa vyjadrenia AOPP sú práve tieto pravidlá „kľúčové pre zabezpečenie spravodlivého prístupu pacientov k liečbe, odstránenie nerovností v zdravotnej starostlivosti a zlepšenie dostupnosti úhrad liekov vo výnimkovom režime.“

Predseda výboru pre zdravotníctvo a spomínané poslankyne sa zúčastňovali aj na pracovných rokovaniach k príprave novely zákona č. 363/2011 Z. z. Asociácia sa zmienila, že poslanci SMER-u neskôr priznali, že ich poslanecký návrh „koliduje“ s ministerskou novelou a participovali na príprave spoločných legislatívnych návrhov. Urobili tak aj napriek tomu, že ich vlastný návrh bol v roku 2025 v parlamente už v druhom čítaní. Definitívne však schválený nebol. AOPP preto na záver dodáva: „Ostáva len veriť, že v parlamente pri predložení ministerského návrhu nedôjde k dvojkoľajnosti pri schvaľovaní novely zákona.“

Čavojová & Matejičková: Pokiaľ sa minister rozhodol fond do legislatívy nezahrnúť, je to jeho politické rozhodnutie a jeho zodpovednosť

S otázkami o osude fondu sme sa preto obrátili aj na spomínaných poslancov strany SMER (Marcelu Čavojovú, Zuzanu Matejičkovú a Vladimíra Baláža), ktorí v tejto téme vyvinuli vlastnú iniciatívu. Stanovisko poslankýň nám pre obmedzenú funkčnosť ich e-mailových schránok sprostredkovalo tlačové oddelenie.

„Fond na úhradu vybraných liekov nebol iba všeobecnou politickou deklaráciou. Ministerstvo zdravotníctva SR jeho prípravu oficiálne oznámilo v júli 2025. Rezort vtedy deklaroval, že určí, ktoré lieky a za akých podmienok sa budú z fondu uhrádzať, ako aj spôsob jeho financovania,“ pripomenuli poslankyne.

Keďže išlo o dôležitú tému, najmä pre pacientov odkázaných na výnimkové lieky, rozhodli sa vziať iniciatívu do vlastných rúk a predložili vlastnú novelu zákona č. 363/2011 Z. z. „Venovali sme sa prioritne paragrafu 88,“ zdôraznili. Návrh mal podľa nich priniesť nielen jasnejšie pravidlá pre výnimkové lieky, ale aj konkrétny legislatívny mechanizmus vzniku fondu na úhradu vybraných liekov.

Ako uvádzajú v stanovisku pre ozdravme, ich návrh nezostal iba na papieri – Národná rada SR ho 30. septembra 2025 posunula do druhého čítania, keď zaň hlasovalo 79 poslancov a nikto nehlasoval proti.

„Následne však vznikla situácia, keď ministerstvo zdravotníctva pripravovalo vlastnú rozsiahlu liekovú novelu. Aj preto sme náš poslanecký návrh 7. mája 2026 stiahli s očakávaním, že problematika bude komplexne vyriešená v rámci vládnej legislatívy,“ vysvetlili pozadie svojho rozhodnutia.

Oficiálne údaje NR SR potvrdzujú, že návrh bol v ten deň vzatý späť a v rovnaký deň bol do parlamentu doručený návrh novely zákona č. 363/2011 Z. z. „Výsledkom však je, že fond, ktorý ministerstvo samo avizovalo, dnes v predloženej liekovej legislatíve nie je,“ skonštatovali.

Poslankyne pripomínajú, že ministerstvo zdravotníctva politicky patrí strane HLAS-SD a minister Kamil Šaško mal možnosť tento mechanizmus do vládnej novely presadiť. „Pokiaľ sa minister rozhodol fond do svojej legislatívy nezahrnúť, je to jeho politické rozhodnutie a jeho zodpovednosť,“ zhodnotili.

Celá situácia ich mrzí o to viac, že mali pripravené konkrétne legislatívne riešenie, ktoré už v parlamente prešlo prvým čítaním. Podľa ich slov nie je správne, aby pacienti dnes nadobudli dojem, že fond zostal iba pri sľuboch.

„Považujeme jeho vytvorenie naďalej za potrebné a budeme trvať na tom, aby sa k tejto téme Ministerstvo zdravotníctva SR vrátilo,“ zdôrazňujú vo svojom stanovisku.

Na tvorbe zdrojov fondu by sa nepodieľali iba poisťovne, ale aj farmaceutické spoločnosti

Zaujímali sme sa aj o to, z akých zdrojov mal byť fond podľa predstáv poslancov krytý. Ich zámerom bolo, aby nová iniciatíva zbytočne nezaťažila štátnu kasu. „Naša predstava bola postavená tak, aby vznik fondu neznamenal jednoduché vytvorenie ďalšieho výdavku štátneho rozpočtu,“ vysvetlili poslankyne.

Riešením mala byť transformácia už existujúceho Fondu kvality zdravia zdravotných poisťovní na Fond na úhradu vybraných liekov. Tento fond už v súčasnosti súvisí s mechanizmom obmedzenia primeraného výsledku hospodárenia zdravotných poisťovní. Ak poisťovňa dosiahne kladný výsledok hospodárenia nad zákonom stanovenú hranicu, príslušné prostriedky smerujú práve do Fondu kvality zdravia.

Mysleli však aj na druhý zdroj financovania. „Navrhli sme príspevky držiteľov registrácie liekov, teda farmaceutických spoločností. Na tvorbe zdrojov fondu by sa preto nepodieľali iba zdravotné poisťovne, ale aj farmaceutický sektor,“ objasnili.

Podľa nich išlo o spravodlivý model. Pri nových a finančne náročných liekoch totiž v klinickej praxi často ešte len prebieha získavanie dôkazov o ich reálnom prínose. Podľa poslancov, ktorí prišli so svojím návrhom, nie je správne, aby celé finančné riziko takéhoto procesu niesol iba verejný systém zdravotného poistenia.

Fond mal zároveň umožniť pacientom prístup k novoregistrovaným a finančne náročným liekom ešte pred ich štandardným zaradením do kategorizačného zoznamu. Ich používanie v reálnej klinickej praxi by tak prinášalo ďalšie údaje o účinnosti a bezpečnosti liečby. „Presne tento princíp bol popísaný aj v dôvodovej správe nášho návrhu. Podľa nás je podstatné zdôrazniť, že financovanie fondu sme teda mali legislatívne navrhnuté – nešlo o prázdnu ideu bez určenia zdrojov,“ podotkli.

Ak sa teda fond dnes v dotknutej legislatíve nenachádza, podľa nich nie je problémom to, že by neexistoval návrh, ako ho vytvoriť alebo financovať. Konkrétny návrh existoval a bol predložený do Národnej rady SR.

Podľa poslankýň je rozhodnutie nepokračovať v tomto modeli plne na pleciach Ministerstva zdravotníctva SR a súčasného ministra Kamila Šaška. „Preto považujeme za férové, aby ministerstvo verejnosti a predovšetkým pacientom vysvetlilo, prečo od svojho vlastného zámeru z roku 2025 ustúpilo, prečo fond nie je súčasťou aktuálnej liekovej novely a akú alternatívu namiesto neho pacientom ponúka. Ako sme už uviedli, budeme apelovať na opätovné vrátenie fondu do legislatívneho procesu,“ zdôraznili na záver poslankyne.