Pozitíva – „lepšia kontrola nad výdavkami na inovatívne lieky, sústredenie administratívnych a intelektuálnych kapacít, možnosť jednoduchšie vytvárať rôzne verejno-súkromné partnerstvá, väčšia istota pre pacientov, menej konfliktných situácií pre zdravotné poisťovne,“ vymenoval.

Riziká vidí Vlachynský v nasledovných oblastiach – „horšia kontrola nad výdavkami na inovatívne lieky, ignorancia hodnoty za peniaze, nízka transparentnosť, či dlhodobá udržateľnosť“.

„Ako je naznačené, výsledkom fondu môže byť aj biela, aj čierna,“ podotkol. Podľa jeho slov bude veľmi veľa závisieť od toho, ako takýto fond bude nadizajnovaný, a teda odkiaľ bude mať tento fond zdroje, na aké lieky bude zameraný, akými pravidlami sa bude riadiť, či tam bude nejaká forma stropov/paybackov, čo sa stane so súčasnými výnimkami, či MEA zmluvami, ale aj aká bude politická podpora za ním nielen zo strany dnešnej koalície, ale aj potenciálnych budúcich“.

Zároveň však zdôraznil, že fond sám o sebe nie je nejaký zázračný nástroj. „Je to len iné inštitucionálne a legislatívne zabalenie stále rovnakej otázky - ako nastaviť hľadanie hodnoty za peniaze v prostredí vysokej neistoty a vysokého politického tlaku, pretože de facto sa meria hodnota ľudského života,“ uviedol Vlachynský.

Dôležité preto podľa neho bude, aby bol tento návrh dobre prediskutovaný všetkými zainteresovanými stranami. „Ohlásenie takejto zásadnej novinky na začiatku letných prázdnin nie je úplne šťastné, ale uvidíme, koľko priestoru bude potom poskytnutého na pripomienkovanie už konkrétneho návrhu,“ dodal.

{{odporucane}}

Bude fond nástroj, ktorý vyrieši problém liekov?

S otázkou o zámere vzniku fondu na úhradu vybraných liekov sme sa obrátili i na zdravotné poisťovne.

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) v reakcii pre ozdravme uviedla, že „oceňuje iniciatívy zamerané na zlepšenie dostupnosti inovatívnej liečby pre slovenských pacientov“.

Zdravotná poisťovňa Dôvera tento krok zatiaľ nepovažuje za „zásadný nástroj, ktorý by pomohol vyriešiť problémy liekovej politiky. Počkáme na detaily návrhu a výsledky, ktoré prinesie“.  

Advokát: Za rozhodujúce výzvy považujem zjednotenie pravidiel pre posudzovanie žiadosti o úhradu nákladov

Ivan Humeník, advokát z advokátskej kancelárie h&h partners, uviedol pre ozdravme, že „momentálne máme k obsahu pripravovaného zákona o fonde na úhradu vybraných liekov málo informácií. Dedukujem ale, že táto iniciatíva reaguje okrem iného aj na problematiku tzv. výnimkových liekov, ktoré sú predmetom úpravy § 88 (od odseku 7)“.

Ako podotkol, „ukazuje sa totiž, že táto právna úprava neplní funkciu, ktorá sa od nej očakávala. Príčin tohoto javu môže byť viacero. Medzi najviac viditeľné osobne zaradzujem to, že zákon rozhodovanie o úhrade lieku, ktorý nie je kategorizovaný (tých kategórií statusu liekov je v zákone viacero), zveril do kompetencie zdravotných poisťovní, ktoré majú v tomto proces dvojitú rolu, jednak legislatívnu (sami prijímajú vlastné kritéria pre rozhodovanie), ako aj exekutívnu (na základe svojich pravidiel rozhodujú, či liek pacientovi uhradia alebo nie)“.

Tento model podľa jeho slov ukázal svoju „neživotaschopnosť, až toxicitu, pretože obmedzený rozpočet na výnimkovú liečbu (limitovaný úhradovou vyhláškou MZ SR), ako aj obyčajové pravidlá, ktoré sú v rozhodnutiach poisťovní badateľné popri tých oficiálnych, znemožňujú mnohým pacientom získať úhradu na liek, ktorý pre nich často nemá žiadnu hradenú alternatívu“.

Humeník pripomenul, že „tento stav vyvolal viaceré súdne konania proti zdravotným poisťovniam zo strany pacientov, ako aj vydanie protestov prokurátora voči niektorým z rozhodnutí poisťovní. Asi najrelevantnejšou reflexiou tohoto stavu je konanie na Ústavnom súde SR vo veci posúdenia súladu vybraných ustanovení zákona 363/2011 Z.z. v časti ktorá sa týka výnimkovej liečby s Ústavou Slovenskej republiky. Konanie bolo začaté na základe návrhu Správneho súdu v Bratislave a toto konanie bolo spojené aj s podaním verejného ochrancu práv, ktoré bolo podané z tých istých dôvodov“.

„Ministerskú iniciatívu teda čítam aj ako odpoveď na požiadavku „prekopať“ systém rozhodovania o liekoch, ktoré z rôznych dôvodov ostávajú mimo kategorizačný zoznam. Za rozhodujúce výzvy pripravovanej úpravy považujem zjednotenie pravidiel pre posudzovanie žiadosti o úhradu nákladov a ideálne aj presun rozhodovania o žiadostiach pacientov na nezávislý orgán, ako aj podriadenie rozhodovania pod režim správneho poriadku s následným právom na prieskum rozhodnutia zo strany správnych súdov,“ zhrnul Humeník.

Diktuje NIHO legislatívu?

Už v minulom článku sme upozornili na to, že podnety alebo návrhy, týkajúce sa prípravy právneho predpisu, majú smerovať na právničku NIHO Katarínu Fedorovú. Zaujímali sme teda, či legislatívu v gescii ministerstva zdravotníctva má diktovať/určovať (nezávislý) inštitút NIHO, alebo sa má podieľať na participácii ako poradný orgán.

Vlachynský nemá so zapojením NIHO problém. „Je tam nakoncentrovaných najviac verejných kapacít v rámci liekovej politiky. Konečné slovo bude mať aj tak minister a vláda,“ zhodnotil.

„NIHO je z nášho pohľadu nezávislý, poradný orgán. Avšak nepoznáme všetky okolnosti, aby sme mohli zaujať stanovisko,“ uviedla zdravotná poisťovňa Dôvera.

Úlohou právničky a odborníčky na liekovú legislatívu Kataríny Fedorovej je podľa ministerstva pretaviť do legislatívnej podoby zámery MZ SR. Ministerstvo uviedlo, že má uzatvorený pracovno-právny vzťah (dohodu o pracovnej činnosti).

Rezort zároveň dodal, že „na tvorbe legislatívy z dielne ministerstva sa odbornými vstupmi podieľajú aj ďalšie inštitúcie – vrátane Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve, ktorý ako poradný orgán rezortu poskytuje odborné stanoviská a analýzy“.

Ministerstvo zdravotníctva zdôraznilo, že „príprava legislatívnych návrhov je vo výhradnej kompetencii Ministerstva zdravotníctva SR, ako ústredného orgánu štátnej správy. Oblasť liekov a zdravotníckych pomôcok spadá pod Sekciu farmácie a liekovej politiky, ktorá v organizačnej štruktúre ministerstva patrí pod Kanceláriu štátneho tajomníka Ladislava Slobodníka“.