Naučili sa, že majú komunikovať, tak komunikujú. Ministerstvo má v pláne fond na úhradu liekov
Po nedávnej kritike na ministerstvo zdravotníctva zo strany širokej verejnosti (odbornej i laickej) v súvislosti so zverejnením návrhu výhlašky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti príslušného násobku hrubého domáceho produktu pre stanovenie prahovej hodnoty posudzovaného lieku, rezort prichádza s inou komunikačnou stratégiou.
Ministerstvo zdravotníctva do legislatívneho procesu predložilo predbežnú informáciu o návrhu zákona o fonde na úhradu vybraných liekov.
{{suvisiace}}
Fond na úhradu liekov
Téma vzniku fondu na úhradu vybraných liekov nie je novinkou. Tento zámer mal i bývalý minister zdravotníctva Tomáš Drucker, ako aj štátny tajomník Róbert Babeľa, ktorý chcel transformovať výnimkové lieky na inovačný fond. Pilotný projekt mal začať v spolupráci so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a Národným inštitútom pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO). Čo sa zjavne nepodarilo.
Zatiaľ sa však zdá, že rezort pod vedením Kamila Šaška existenciu fondu v nejakej podobe pretaví do reality. Nakoľko je zadefinovaný predpokladaný termín začatia pripomienkového konania, a to na august 2025.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
„Vo vládnom návrhu zákona bude najmä zadefinované, aké lieky môžu byť z fondu hradené, za akých podmienok a v akom časovom období, ako aj právne postavenie fondu a spôsob jeho financovania,“ uvádza sa v priloženom materiáli.
{{odporucane}}
Cieľom návrhu zákona je umožniť úhradu vybraných liekov cez nový zriadený fond. Z priloženého dokumentu vyplýva, že pravdepodobne pôjde o lieky na inovatívnu liečbu, ako je génová terapia, bunková terapia, výrobky získané metódou tkanivového inžinierstva.
„Stretávame aj s tým, že držitelia liekov na ultra zriedkavé ochorenia a liekov na pediatrické indikácie nemajú záujem vstupovať na slovenský trh v štandardnom režime kategorizácie z dôvodu nízkeho počtu pacientov,“ píše sa v dokumente.
V ňom sa ďalej konštatuje, že súčasná legislatíva, ktorá sa týka úhrady liekov, „neumožňuje optimálne reagovať na výzvy, ktoré takéto lieky predstavujú pre systém zdravotnej starostlivosti a potrebu zabezpečenia dostupnosti liečby pre slovenských pacientov“.
Nezávislý inštitút?
Zaujímavosťou je, že podnety alebo návrhy, týkajúce sa prípravy právneho predpisu, majú smerovať na právničku NIHO Katarínu Fedorovú. Je otázne, či legislatívu v gescii ministerstva zdravotníctva má diktovať/určovať (nezávislý) inštitút NIHO, alebo sa má podieľať na participácii ako poradný orgán.
Témou sa budeme zaoberať.
