Dojčenie je "zázračné" pre dieťa aj matku. Ale treba ho stabilne podporovať a nedémonizovať, ak žena dojčiť nemôže alebo nechce
Dojčenie je jedným z najjednoduchších a najúčinnejších spôsobov, ako chrániť zdravie dieťaťa. Poskytuje mu nevyhnutnú výživu, zvyšuje imunitu, pomáha chrániť pred závažnými ochoreniami a podporuje kognitívny vývoj. U matiek zas pomáha znižovať riziko chorôb, ako je rakovina prsníka a vaječníkov či cukrovka 2. typu.

Každoročne si 1. – 7. augusta pripomíname Svetový týždeň dojčenia. Ide o globálnu iniciatívu, ktorá vznikla v roku 1992 pod záštitou viacerých organizácií, vrátane Medzinárodného detského núdzového fondu Organizácie Spojených národov (UNICEF). Upriamuje pozornosť na zdravotné, emocionálne a spoločenské výhody dojčenia pre dieťa aj matku, zdôrazňuje potrebu šírenia osvety v tomto smere a vytvárania podmienok, v rámci ktorých je dojčenie prirodzené, podporované, rešpektované.
Dojčenie totiž nie je len otázkou individuálneho rozhodnutia. Príliš veľa matiek a rodín na celom svete ale stále nemá prístup k službám a opatreniam, ktoré dojčenie umožňujú a podporujú. Pritom predstavuje jeden zo strategických nástrojov na zlepšenie verejného zdravia, zníženie výdavkov na zdravotnú starostlivosť a posilnenie celkovej ekonomickej stability. Výkonná riaditeľka UNICEF Catherine Russell a generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus v spoločnom vyhlásení vyzvali krajiny, aby:
- Posilnili zdravotnícke systémy s cieľom poskytovať kvalitnú podporu dojčenia pre matky a novorodencov
- Rozšírili komunitné poradenstvo a peer programy
- Plne implementovali a presadzovali Medzinárodný kódex marketingu náhrad materského mlieka
- Investovali do platenej materskej dovolenky a podporných politík na pracovisku
- Začlenili opatrenia na podporu dojčenia do predpôrodnej, pôrodnej a popôrodnej zdravotnej starostlivosti
- Udržali podporu dojčenia aj v nestabilných podmienkach
Povzbudivé je, že miera dojčenia vo svete rastie. Výlučné dojčenie bábätiek počas prvých 6 mesiacov života vzrástlo z približne 37 % v roku 2012 na dnešných viac ako 47 % detí. Za 5 rokov vzrástol výskyt dojčenia do dvoch rokov veku z 38 % na 50 %.
{{suvisiace}}

Pokrok je však nerovnomerný a mnohé krajiny zaostávajú za globálnymi cieľmi. Pokrytie službami na podporu dojčenia zostáva nízke, politiky sa presadzujú nekonzistentne a kvalita služieb je často nedostatočná, najmä v krajinách s nízkymi príjmami, v nestabilných prostrediach a v humanitárnych krízach.
Dôkazy hovoria jasne: Opatrenia ako odborná podpora dojčenia v zdravotníckych systémoch, komunitné poradenstvo, politiky ochrany materstva a ochrana pred nekalým marketingom komerčných mliečnych výživ sú nákladovo efektívne. Rozšírenie podpory dojčenia by mohlo ročne zabrániť takmer 400 000 úmrtiam detí a približne 140 000 úmrtiam matiek. 1 americký dolár investovaný do podpory dojčenia prináša odhadovanú ekonomickú návratnosť vo výške 59 dolárov v podobe nižších nákladov na zdravotnú starostlivosť, lepšieho kognitívneho vývoja, vyššieho dosiahnutého vzdelania a vyšších celoživotných zárobkov.
{{gift}}
Čo obsahuje materské mlieko?
Materské mlieko je ideálnou a prirodzenou výživou pre bábätká. Obsahuje všetky potrebné živiny v správnom pomere, protilátky, enzýmy, rastové faktory a ďalšie ochranné látky, ktoré podporujú imunitu a zdravý vývoj dieťaťa. Dojčenie tiež posilňuje vzťah medzi matkou a dieťaťom a prispieva k ich obojstrannej psychickej pohode.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča začať dojčiť do jednej hodiny po narodení, výlučne dojčiť (bez umelej výživy a príkrmov) počas prvých 6 mesiacov života dieťaťa a následne pokračovať v dojčení popri doplnkovej strave aspoň do 2 rokov veku – prípadne aj dlhšie, ak to matke a dieťaťu vyhovuje. Používaním správnej techniky prisatia a vhodnej polohy dieťaťa dojčenie prirodzene nebolí. Bolesť môže byť signálom nesprávnej polohy alebo techniky, nie je „normálnou“ súčasťou dojčenia. V takýchto prípadoch môže matke pomôcť podpora laktačnej poradkyne, ktorá dokáže identifikovať problém a navrhnúť riešenie.
Štatistiky a zdravotné prínosy
Napriek známym výhodám dojčenia je vo svete „výlučne“ dojčených prvých šesť mesiacov života len približne 44 % detí. Ak by sa odporúčania WHO dodržiavali plošne, podľa odhadov by bolo možné každoročne predísť viac ako 820 000 úmrtiam detí do 5 rokov.
Dojčenie však nie je prínosné len pre deti, ale aj pre matky. Ženy, ktoré dojčia, majú preukázateľne znížené riziko rakoviny prsníka, vaječníkov a cukrovky 2. typu.
Dojčené deti, v porovnaní s tými, ktoré dojčené neboli, môžu mať lepší kognitívny vývoj, vyššie skóre v IQ testoch, nižší výskyt nadváhy a obezity, ako aj cukrovky 2. typu v neskoršom živote. Štúdie tiež poukazujú na to, že u dojčených detí je nižšia pravdepodobnosť vzniku alergií, najmä ak sú „výlučne“ dojčené aspoň prvé 4 až 6 mesiacov života.
Prečo má význam podporovať dojčenie?
Dojčenie nie je len súkromná záležitosť matky a dieťaťa, ale aj otázka verejného zdravia a celospoločenského rozvoja. Podporou dojčenia sa znižujú náklady na zdravotnú starostlivosť, zlepšuje sa kvalita života obyvateľstva a posilňuje sa rovnosť v zdraví už od narodenia. Aby dojčenie mohlo byť pre každú rodinu reálnou a dosiahnuteľnou voľbou, je nevyhnutné zabezpečiť rovnaký prístup k odbornému poradenstvu, podporu dojčenia v zdravotníckych zariadeniach, v zamestnaní a v širšom sociálnom prostredí. Starostlivosť o ženu po pôrode, vzdelávanie zdravotníkov a osveta verejnosti patria medzi kľúčové opatrenia, ktoré môžu zlepšiť súčasný stav.

Dojčenie je investíciou do zdravia, rozvoja a budúcnosti dieťaťa, matky aj celej spoločnosti. Svetový týždeň dojčenia každoročne pripomína, že dojčenie patrí medzi najúčinnejšie opatrenia na ochranu zdravia, no vyžaduje si systémovú podporu, odborné vedenie a rešpektujúce prostredie pre každú ženu a každé dieťa.
Nie vždy je to bez problémov – časté otázky
Dojčenie nemusí prinášať len zdravotné benefity a vzájomnú blízkosť s bábätkom. Niektoré mamy pri ňom zápasia s únavou, bolesťou, neistotou či pocitom, že to nejde tak, ako si predstavovali. Primárka novorodeneckého oddelenia Nemocnice Bory v Bratislave Irena Dobišová odpovedá na niekoľko častých otázok:
Bábätko je stále na prsníku. Je to normálne?
Najmä v prvých týždňoch života je úplne prirodzené, že bábätko sa chce dojčiť veľmi často. Popoludní a večer bývajú deti aktívnejšie, potrebujú blízkosť, upokojenie a často sa prisávajú aj každú hodinu. Nie vždy to znamená, že sú hladné. Prisatím si bábätko buduje pocit bezpečia a upokojuje sa. Pre psychický vývoj to môže byť rovnako dôležité ako samotné prijímanie mlieka.
Môže dojčenie bolieť?
Dojčenie býva v prvých dňoch pre mnohé ženy novou skúsenosťou, na ktorú si telo aj bábätko postupne zvykajú. Bradavka a dvorec obsahujú množstvo nervových zakončení, preto môžu byť spočiatku citlivé. Nepríjemný pocit v prvých minútach po prisatí, ktorý potom ustúpi, je bežný jav. Zvyk na dojčenie sa väčšinou upraví približne o 10 až 14 dní. Ak je ale dojčenie spojené s výrazným fyzickým či psychickým diskomfortom, je vhodné obrátiť sa na laktačnú poradkyňu alebo zdravotníka. Veľmi často pomôže aj úprava polohy pri dojčení.

Povedali mi, že mám slabé mlieko. Je to možné?
To je mýtus. Materské mlieko je jedinečné a jeho zloženie sa neustále prispôsobuje aktuálnym potrebám dieťaťa. V lete obsahuje viac tekutín, večer napríklad viac melatonínu. Nie je správne hodnotiť kvalitu mlieka podľa toho, ako často si dieťa pýta prsník. Ako sme uviedli, prisatie nie je len o výžive, ale aj o upokojení a pocite bezpečia.
Ako môžem pomôcť telu zvýšiť tvorbu mlieka?
Najdôležitejší princíp je, že dopyt vytvára ponuku. Čím častejšie sa prsník vyprázdňuje, tým viac mlieka sa tvorí. Preto je časté prikladanie dieťaťa, vrátane nočného dojčenia, jedným z najúčinnejších spôsobov podpory laktácie. Ak dieťa z nejakého dôvodu nepije efektívne, môže pomôcť aj odsávanie po dojčení. Ak má žena pochybnosti, či má dosť mlieka alebo či je dieťa dostatočne vyživované, pomôže jej laktačná poradkyňa. Znížená tvorba mlieka môže súvisieť aj s niektorými zdravotnými problémami, napríklad hypofunkciou štítnej žľazy či inými chronickými ochoreniami. Svoju úlohu zohráva aj psychická nepohoda a veľký stres.
Musím dojčiť, aj keď nechcem?
Dojčenie nie je povinnosť, ale právo a možnosť. Ak žena dojčiť nemôže alebo nechce, neznamená to, že je horšou mamou. Dieťa potrebuje predovšetkým lásku, blízkosť, bezpečie a citlivý kontakt – a tie môže dostávať aj pri kŕmení z fľaše. Práve spoločenský tlak môže ženy veľmi zaťažovať. Niekedy sú za rozhodnutím nedojčiť zdravotné dôvody, inokedy psychická nepohoda alebo jednoducho osobná voľba. Dôležité je, aby bola mama v pohode, pretože spokojná mama dokáže dieťaťu odovzdať pokoj a bezpečie bez ohľadu na spôsob kŕmenia.
{{odporucane}}
Masáž, ktorú zvládne každý partner
Existuje jednoduchá, no stále pomerne málo známa technika, ktorá môže pomôcť najmä v prvých dňoch dojčenia – oxytocínová masáž. Jej cieľom je podporiť vyplavovanie oxytocínu, hormónu, ktorý pomáha spustiť tok materského mlieka. Ocenia ju najmä mamy bábätiek, ktoré sa chcú po prisatí napiť okamžite a rýchlo sa rozplačú, ak mlieko netečie hneď. Masáž sa vykonáva približne päť minút v oblasti medzi lopatkami, ideálne pred dojčením.
Mama si pohodlne sadne, oprie sa o stôl, predkloní a partner jej jemne masíruje medzilopatkovú oblasť. Prípadne môže použiť aj nahriate ruky alebo teplý vankúšik. Nejde o „babský recept“, ale o techniku založenú na fyziológii. V oblasti medzi lopatkami totiž prechádzajú nervové dráhy, ktoré súvisia s reflexmi zapojenými do dojčenia. Okrem podpory spustenia mlieka masáž prináša aj uvoľnenie, pocit blízkosti a partnerovi dáva možnosť aktívne sa zapojiť do starostlivosti o bábätko hneď od prvých dní.










