Aké úrazy hrozia deťom v lete? Niektorí rodičia s nimi opakovane chodia na urgent, aby ich ošetrili skôr ako u všeobecného lekára
Ľudia podľa lekára nie sú schopní sami doma ošetriť ani nezávažné poranenia, hoci sa to učí napríklad v autoškolách.
V lete sa deti často zrania pri bicyklovaní, skákaní na trampolínach, používaní kolobežiek, vrátane tých elektrických, či aktivitách pri vode. Na detské urgentné príjmy tak prichádza viac pacientov s úrazmi ako v iných častiach roka. Vyskytujú sa najmä poranenia hlavy, odreniny a zlomeniny. Častejšie ako v iných ročných obdobiach ale sú aj ďalšie zdravotné problémy ako dehydratácie, úpaly, kolapsy z tepla, hnačky, vracanie, či alergické reakcie po bodnutí hmyzom.
Väčšina týchto stavov nie je život ohrozujúca, no vyžadujú si odborné vyšetrenie. „Záťaž na personál predstavuje najmä ich počet - nie je to pravidlo, ale zvlášť náročné bývajú najmä víkendové služby,“ povedal pre ozdravme pediater a detský neurológ Jaroslav Čižmár, poverený vedúci lekár Oddelenia urgentného príjmu v Detskej fakultnej nemocnici (DFN) Košice.
Hovorkyňa Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave Dana Kamenická doplnila, že počas leta tiež prichádza na urgent viac detí s bolesťami v oblasti uší a zvukovodov, ktoré vznikajú po kúpaní v bazénoch aj prírodných vodách.
Zástupcovia oboch nemocníc doplnili, že u mladistvých zaznamenávajú aj intoxikácie alkoholom a ľahkými drogami. Tie sa vyskytujú počas celého roka, ale majú svoje sezónne osobitosti. V tomto článku nájdete skúsenosti z urgentných príjmov pre dospelých, konkrétne Fakultnej nemocnice Trnava a Nemocnice AGEL Zvolen.
{{suvisiace}}
To, ako ktoré ročné obdobie vplýva na spektrum diagnóz, sa dá celkom ľahko odhadnúť. Jaroslav Čižmár potvrdil, že v zime na urgente dominujú skôr vírusové infekcie dýchacích ciest, chrípka či komplikácie infekčných ochorení. V lete pribúdajú úrazy a na košické Oddelenie urgentného príjmu odosielajú pacientov po traumatologickom vyšetrení, najmä po úrazoch hlavy, keď býva potrebné aj neurologické zhodnotenie stavu a zváženie ďalšieho sledovania alebo hospitalizácie.
Ako v lete neskončiť v nemocnici?
Deti majú počas prázdnin množstvo rôznych aktivít a podľa lekárov NÚDCH ich treba náležite poučovať a upozorniť na nebezpečenstvá. Všetky technické, zábavné aj dopravné prostriedky a zariadenia je nutné používať v súlade s predpismi a odporúčanými obmedzeniami. Čižmárz DFN Košice dodal, že najúčinnejšou prevenciou detských úrazov je dohľad dospelých a používanie ochranných pomôcok.
{{gift}}
„Pri bicyklovaní či jazde na kolobežke by mala byť samozrejmosťou prilba, pri niektorých športoch aj chrániče. Deti by nemali skákať na trampolíne vo väčších skupinách naraz,“ vymenúva. „Ako detský neurológ často riešim stavy po úrazoch hlavy, preto odporúčam preferovať bezpečnejšie športové aktivity,“ hovorí, keďže má skúsenosti s ťažkými úrazmi aj na trampolíne či po rýchlej jazde na kolobežke.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Ďalej je podľa odborníka dôležité myslieť na pitný režim, ochranu pred slnkom a vyhýbať sa pobytu na priamom slnku počas najväčších horúčav. „Pri kúpaní by deti nikdy nemali zostať bez dozoru ani na krátky okamih. Zvlášť rizikové deti sú deti, ktorým hrozí náhla porucha vedomia – napríklad deti s epilepsiou alebo so sklonom ku kolapsových stavom,“ pripomenul. Košickí lekári rodičom odporúčajú mať doma aj na výletoch základnú lekárničku a nebáť sa pri vážnejšom úraze vyhľadať odbornú pomoc.
Nie všetko patrí na urgent
V súčasnosti často počuť o zneužívaní alebo nadužívaní urgentných príjmov. „Vo svete je podiel pacientov indikovaných z urgentného príjmu na hospitalizáciu približne 70%, v našom prípade je to približne 10%,“ priblížila hovorkyňa NÚDCH. Tento rozdiel je jednoznačne na pováženie. Nevypovedá totiž o „zázračnej“ starostlivosti, vďaka ktorej by sa pacienti vyhli hospitalizácii, ale skôr poukazuje na to, s koľkými nezávažnými prípadmi sa lekári na urgentoch stretávajú. „Rozumieme každému strachu rodiča o svoje dieťa a každé dieťa ošetríme,“ uistila Kamenická. Možných príčin nadužívania urgentných príjmov je však podľa nej viac. Niekedy tam pacienti alebo rodičia s deťmi prichádzajú cielene, lebo z nejakého dôvodu stav nechcú riešiť u všeobecného lekára v ordinačných hodinách. „Niekedy vnímame určité rezervy vo všeobecnej starostlivosti, no nezriedka je to aj neinformovanosť a neschopnosť rodičov správne posúdiť stav svojho dieťaťa a správne zasiahnuť,“ dodala Kamenická.
Pediater a neurológ Čižmár vysvetlil, že urgentný príjem je určený predovšetkým pre stavy, ktoré môžu bezprostredne ohrozovať život alebo zdravie dieťaťa, prípadne vyžadujú okamžitú diagnostiku a liečbu. Sú to napríklad závažné úrazy, poruchy vedomia, kŕče, ťažkosti s dýchaním, výrazné alergické reakcie, veľké krvácanie, vážne popáleniny alebo náhle vzniknuté silné bolesti spojené so zhoršením celkového stavu. Menej závažné zdravotné problémy, teda bežné vírusové ochorenia, nádcha, kašeľ bez dýchacích ťažkostí, mierne bolesti hrdla, dlhšie trvajúce kožné vyrážky či chronické zdravotné problémy by sa mali riešiť u všeobecného lekára v ordinačných hodinách, prípadne na ambulantnejpohotovosti.
Kedy prísť s dieťaťom na urgent?
Ak sa jedná o život ohrozujúce stavy, alebo náhle závažné zmeny stavu, predovšetkým:
Vo všetkých týchto prípadoch volajte linku 155 alebo 112, ktorá zabezpečí odbornú prvú pomoc a v prípade potreby prevoz na urgentný príjem sanitkou.
Ďalšie užitočné informácie nájdete na webe Pediatri deťom.
Ľudia neovládajú ani základné ošetrenie
Podľa lekára Oddelenia urgentného príjmu DFN Košice sa hromadia prípady, keď rodičia prídu aj s dieťaťom, ktoré má ľahký priebeh bežného detského ochorenia. „Len výnimočne je to z nevedomosti, zväčša ale skôr s očakávaním skoršieho ošetrenia. Niekedy máme aj opakované návštevy už poučených rodičov,“ podotkol Čižmár. Významne to zaťažuje personál, ktorý musí riešiť aj naozaj urgentné stavy. „Správne využívanie jednotlivých typov zdravotnej starostlivosti pomáha zabezpečiť, aby sa pacienti v skutočne vážnom stave dostali k potrebnej pomoci čo najrýchlejšie,“ pripomenul základnú zásadu.
Obe detské nemocnice však majú aj skúsenosti s ľuďmi, ktorí sa naopak snažia ošetriť menšie zranenie sami, ale celkom nevedia ako nato a prídu až neskôr, keď sa stav zhorší a nevedia, ako ďalej. Podľa Čižmára rodičia najčastejšie podcenia situáciu u novorodencov a dojčiat, ktorých zdravotný stav sa môže zhoršiť oveľa rýchlejšie ako u starších detí či u dospelých – malé deti sú napríklad náchylnejšie na dehydratáciu. „Tiež tieto najmenšie deti môžu mať veľmi nešpecifické a nenápadné klinické prejavy v úvode mnohých ochorení, čo môže niekedy viesť k podceneniu stavu,“ vysvetľuje lekár. „Osobitnou kapitolou sú potom nezodpovední rodičia. Neskoršie vyhľadanie zdravotnej starostlivosti pozorujeme častejšie v rodinách so sociálnym znevýhodnením alebo s nižšou zdravotnou gramotnosťou, kde môže dôjsť k podceneniu závažnosti príznakov alebo k odkladaniu vyšetrenia,“ doplnil.
{{odporucane}}
Dana Kamenická z bratislavskej nemocnice povedala, že v online priestore je dostatok hodnoverných a správnych návodov ako poskytnúť prvú pomoc, vrátane aplikácie NÚDCH a tiež linky 116117. „Ojedinele sa stretávame s neúspešnými pokusmi o domácu liečbu úrazov. Podstatne častejšie sa však stretávame s neschopnosťou ošetriť nezávažné zranenie v domácom prostredí a deti k nám prichádzajú po úraze často neošetrené ani základným alebo situačným spôsobom zodpovedajúcim laickej prvej pomoci, aká sa učí napríklad v školách a autoškolách,“ poukazuje na zdravotnú negramotnosť ľudí.
Niektoré prípady privezené sanitkou neprechádzajú cez urgentný príjem. Ak je pacient v kritickom stave a potrebuje resuscitáciu, inú okamžitú intenzívnu starostlivosť alebo neodkladný operačný výkon, býva po prvotnom zhodnotení záchrannou službou alebo po koordinácii s nemocnicou transportovaný priamo na príslušné špecializované pracovisko. Napríklad na pracovisko anestéziológie a intenzívnej medicíny, ktoré je v nemocniciach, na operačnú sálu alebo iné špecializované oddelenie. O konkrétnom postupe vždy rozhoduje zdravotný stav pacienta.
