Prvé dieťa „zo skúmavky“ sa narodilo takmer pred 50 rokmi. Čo sa odvtedy zmenilo v liečbe neplodnosti?
Embryológ Edwads a gynekológ Steptoe, ktorí vyvinuli metódu umelého oplodnenia, za tento objav získali Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu.
V sobotu 25. júla uplynie 48 rokov od narodenia prvého dieťaťa ,,zo skúmavky”. V tento deň si preto pripomíname Svetový deň umelého oplodnenia a súčasne Svetový deň embryológov.
Dnes sú na svete viac ako 4 milióny ľudí, ktorí boli počatí metódou umelého oplodnenia – in vitro fertilizácie (IVF). Tá sa využíva predovšetkým v liečbe neplodnosti. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že v súčasnosti takmer 18% svetovej populácie trpí neplodnosťou. Louise Brownová, prvé dieťa počaté metódou IVF, sa narodila vo Veľkej Británii 25. júla 1978. Jej rodičom sa predtým deväť rokov nedarilo počať dieťa. Nová metóda dala nádej mnohým bezdetným párom, ktoré túžili po potomkovi.
{{suvisiace}}
Britský embryológ Robert G. Edwards a gynekológ Patrick Steptoe za tento objav – vyvinutie metódy umelého oplodnenia – získali Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu. Steptoe bol v tom čase priekopníkom laparoskopie – novej techniky, ktorá umožňovala kontrolu vaječníkov pomocou optického prístroja. Použil ju na odobratie vajíčok z vaječníkov. Edwards ich v laboratóriu umiestnil do bunkovej kultúry a pridal k nim spermie. Výsledky pokusu boli veľmi sľubné. Výskum otvoril aj viacero etických otázok, čo rozprúdilo búrlivú spoločenskú diskusiu. Nakoniec však mohol pokračovať.
Pätina párov je neplodných
Na Slovensku sa prvé dieťa – dievčatko počaté metódou IVF narodilo v roku 1991 na bratislavskej ženskej klinike na Zochovej ulici. Dnes je to dospelá žena, ktorá už má vlastné dieťa. Aktuálne sa na neplodnosť lieči zhruba 15 až 20 % slovenskej populácie, čo predstavuje približne 120 tisíc párov. Na tlačovej konferencii to povedala gynekologička Michaela Grossová. Porozprávala viac aj o histórii umelého oplodnenia.
{{gift}}
Doktorka Grossová je žiačkou docenta Jozefa Válkyho, ktorý vykonal prvé úspešné umelé oplodnenie v roku 1991. „Som veľmi rada, že som s ním mohla viesť hodinové rozhovory o postupoch aj nápadoch. On v noci nemohol spávať a vždy prišiel prvý ráno do práce s tým, čo v noci naštudoval a čo ideme odzajtra robiť,“ hovorí s úsmevom.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Jednou zo zaujímavostí je napríklad to, že lieky gonadotropíny, ktoré sa dnes používajú na stimuláciu vaječníkov pri IVF, sa v úplne prvej fáze vyrábali z moču menopauzálnych žien. Tie totiž majú vysoké hladiny folikulo-stimulačného hormónu. Bolo to v 60. – 70. rokoch 20. storočia.
Pomáhajú moderné technológie
Veľký posun v liečbe neplodnosti priniesli DNA technológie a veda ide stále dopredu. Súčasné trendy liečby sa zameriavajú najmä na hľadanie presnej príčiny neplodnosti, personalizáciu a využitie moderných technológií. Liečba neplodnosti zahŕňa širokú škálu postupov od úpravy životného štýlu a hormonálnej terapie cez hormonálnu stimuláciu a insemináciu až po pokročilé techniky IVF, teda umelého oplodnenia, a genetického testovania embryií.
„Asistovaná reprodukcia je proces, ktorý zahŕňa laboratórne oplodnenie vajíčka spermiou. Dnes sa bežne využíva metóda ICSI (priame vstreknutie spermie do vajíčka) alebo výber spermií pomocou špeciálnych mikrobariér,” hovorí medicínsky riaditeľ reprodukčnej kliniky Reprofit Tomáš Bagócsi. Ďalej moderné centrá ponúkajú predimplantačné genetické testovanie embryí, ktoré pomáha predchádzať genetickým ochoreniam a zvyšuje šancu na úspešné tehotenstvo. „Tiež k moderným súčasným trendom počítame aj kryokonzerváciu a darcovstvo. Zahŕňa mrazenie vajíčok, spermií alebo embryí pre neskoršie použitie, ako aj programy darcovstva genetického materiálu,“ dodáva doktor Bagócsi.
Za úspechmi v liečbe neplodnosti je množstvo práce embryológov, ktorí neprichádzajú do priameho kontaktu s pacientkami, ale hodiny trávia v laboratóriu. Prispieva k tomu technologický vývoj inkubátorov na kultivovanie embryí, možnosť vpichnutia spermie do vajíčka, pokroky v uchovávaní a ochrane kvality embryí či pohlavných buniek, teda vajíčok a spermií, alebo využívanie umelej inteligencie.
Veľa rôznych otázok
Ako sme skonštatovali, veda a medicína idú stále dopredu, čo sa ukazuje napríklad v automatizácii. Jej známymi príkladmi sú robotická chirurgia, analyzátory krvi, postupy v angiografii, teda röntgenovom vyšetrení krvných ciev, či ďalšie pokroky v diagnostike. V súvislosti s IVF automatizácia pomáha napríklad tým že existujú špeciálne ultrazvuky, ktoré dokážu zmapovať počet zárodkov. Automatizácia sa využíva aj na analýzu spermií, genetický skríning a profilovanie. Veľmi dôležitá je pri kontrole identity všetkých buniek vstupujúcich do laboratória.
V roku 2016 v USA prostredníctvom mitochondriálneho transferu (mitochondrie sú energetickými centrami buniek, poznámka redakcie) prvýkrát vzniklo dieťa, ktoré má „troch rodičov“ – teda bunky nesú genetické informácie od troch ľudí. Podobné objavy však vyvolávajú ešte viac etických, právnych a sociálnych otázok a sporov medzi zaangažovanými lekármi, verejnosťou a inštitúciami. K téme reprodukcie sa vyjadrujú aj predstavitelia rôznych náboženstiev. K hlavným otázkam, ktoré riešia, patria morálny status embrya, zahrnutie tretej strany do reprodukčného procesu darovaním genetického materiálu, surogátne (náhradné) materstvo, kryokonzervácia (zmrazenie) ľudského embrya, preembryonálny výskum, manipulácia s pohlavnými bunkami a ďalšie.
Ako bude IVF vyzerať o 10 rokov?
Podľa odborníkov môžeme očakávať presnejší výber embryí pomocou umelej inteligencie aj lepšie pochopenie kvality vajíčok. Jednou z najväčších výziev stále zostáva pokles kvality vajíčok s vekom. Výskumníci preto intenzívne skúmajú mitochondrie vo vajíčkach, proces starnutia buniek, genetické aj metabolické markery kvality.
Ďalej nás čaká rozvoj genetiky a personalizovanej medicíny, teda liečba sa bude viac prispôsobovať konkrétnemu páru. Lekári budú pravdepodobne využívať genetické profily, hormonálne charakteristiky, metabolické dáta a údaje z mikrobiómu. Výsledkom môže byť individuálne nastavená stimulácia vaječníkov a personalizované protokoly IVF.
{{odporucane}}
Medzi najzaujímavejšie oblasti výskumu patrí vytvorenie umelých gamét, teda vajíčok a spermií z kmeňových buniek. U zvierat sa to vedcom už podarilo, ale o 10 rokov ešte pravdepodobne nebudú súčasťou bežnej klinickej praxe. Umelé gaméty by mohli pomôcť ženám s predčasným ovariálnym zlyhaním alebo mužom s azoospermiou, teda stavom, pri ktorom sa v ejakuláte nenachádzajú žiadne spermie. Tiež pacientkám a pacientom po onkologickej liečbe.
Najväčším biologickým obmedzením zostáva vek ženy a práve to žiadna technológia nezmení. Aj keď sa očakávajú pokroky v kvalite diagnostiky a liečby, biologické starnutie vajíčok bude pravdepodobne aj o 10 rokov významným faktorom úspešnosti reprodukčnej medicíny.
V ďalšom článku sa budeme venovať dôvodom, prečo ľudia nemôžu alebo nechcú mať deti, a nepriaznivej krivke pôrodnosti, ktorá je celosvetovým problémom, najmä v rozvinutých krajinách.
