Poradca ministra zdravotníctva Gabriel Galgóci tiež hovorí, že zaviesť riešenie s prvkami umelej inteligencie nie je také jednoduché, keďže okrem finančných zdrojov na to treba zmeniť myslenie všetkých ľudí v nemocnici. O neochote voči digitálnym technológiám hovorí, že „krásny príklad je nízke využívanie elektronických služieb štátu.“ Elektronické nástroje je podľa neho jednoduché využívať a sú intuitívne.

„Podľa mňa každý, kto sa niekedy skúšal prihlásiť do slovensko.sk z nového mobilu alebo počítača vám nedá za pravdu,“ zareagoval na to konzultant pri výstavbe nových nemocníc Jakub Jamnický, narážajúc na nefunkčnosť elektronických služieb štátu. Pokiaľ ide o digitalizáciu zdravotníctva, súhlasí, že priestor, budova alebo technológia sa dá kúpiť, no problém je v zmýšľaní ľudí.

Ako dáta správne vyhodnotiť?

Rezistencia voči modernizácii nie je problém len na Slovensku, ale aj v iných krajinách. Vo Veľkej Británii priekopníci National Health Service (NHS), ktorí v 80. a 90. rokoch minulého storočia centralizovali procesné riadenie zdravotníctva a zaviedli používanie formulárov, trpeli veľkou rezistenciou medicínskych profesionálov aj ďalších ľudí voči zmenám. Podobne to bolo aj okolo roku 2000 s digitalizáciou.

Pokiaľ ide o formuláre, tie sú v zdravotníctve potrebné na štruktúrovanie dát v zdravotnej dokumentácii. V minulosti totiž podľa odborníkov bolo zvykom písať lekárske správy ako slohy a mnohí to tak robia dodnes. Umelá inteligencia dokáže čítať informácie aj z neštruktúrovaného textu, no môže ich vyhodnotiť nesprávne. „AI funguje tak, že čo do nej nasypete, to spracuje. S tým istým, ale rôzne štruktúrovaným, materiálom sa môžete sa dostať k rôznym výsledkom,“ povedal Galgóci z ministerstva zdravotníctva.

Podľa riaditeľky banskobystrickej nemocnice Miriam Lapuníkovej je problém aj v tom, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti používajú rôzne programy a každý má dáta štruktúrované ináč. Lekári nie sú odborníci na prácu s dátami a tí zasa nie sú odborníci na medicínu a nevedia interpretovať medicínske dáta. V tomto odbore to však musí byť prepojené. Aby profesionáli vedeli správne rozhodovať o zdraví pacienta, musia poznať súvislosti.

Podľa Jakuba Jamnického sa pri modernizácii zdravotníctva treba pozrieť na to, čo už bolo vymyslené a funguje v iných krajinách, nie stále vymýšľať niečo vlastné. Poukázal aj na problémy s byrokraciou: „Viac ako polovica dát, ktoré zdravotník zapisuje, už niekde existuje. Dlhé, super štruktúrované formuláre nebude vypĺňať nikto, len to nejako odklikajú, aby to už mali hotové.“

Riaditeľ košickej nemocnice Ľuboslav Beňa doplnil: „Ľudia si zjednodušujú prácu. Napríklad ambulantný lekár dá celú správu do kolónky anamnéza, lebo zistil, že tak sa to dá a ušetrí to veľa klikov.“ Súhlasí, že personál treba odbremeniť.

{{odporucane}}

Šetrí čas a zvyšuje bezpečnosť

Ďalším problémom je nedotiahnutá regulácia AI na Slovensku. Legislatíva upravujúca túto oblasť existuje len čiastočne. Podľa Gabriela Galgóciho v minulosti nebola politická vôľa na zverejňovanie dát a nikdy to nebola priorita. Súčasný minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) dal príkaz, aby sme v slovenskom zdravotníctve zverejňovali dáta aspoň na úrovni okolitých krajín a poveril Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) tým, že to má byť do konca júna. „Pracujeme na tom a chceme, aby sa v kvartálnych cykloch zverejňovali všetky dáta, ktoré NCZI má. Ideme podľa vzoru Českej republiky,“ avizuje Galgóci.

Dodal, že okrem toho štát masívne investuje do technologickej obnovy nemocníc – nielen prístrojov, ale aj nemocničných informačných systémov, a do kybernetickej bezpečnosti. Tiež do NCZI, ktoré spravuje centrálne úložisko dát, a do prepájania zdravotníckych dát so sociálnymi vecami a školstvom.

A koľko času zdravotníkov by sa dalo ušetriť digitalizáciou a automatizáciou, ak by sme mali správne nastavené procesy? Podľa Jamnického na to existuje tzv. EMRA (electronic medical record adoption) model, ktorý hovorí až o 30% času. „Zlepšovaním digitalizácie dovolíme pracovníkom venovať sa viac svojej práci a menej administratíve. To by malo byť cieľom a zvyšuje to aj bezpečnosť pacienta,“ uzavrel konzultant pri výstavbe nemocníc Jamnický.