V nasledujúcich dňoch bude prebiehať kampaň ku Svetovému týždňu (18.-24.11.) a Európskemu dňu (18.11.) zvyšovania povedomia o antibiotikách, zameraná na informovanie širokej verejnosti o vplyve antimikrobiálnej rezistencie na životy ľudí.

Antimikrobiálna rezistencia nastáva, keď sa baktérie, vírusy, huby a parazity časom zmenia a už nereagujú na lieky, čo sťažuje liečbu infekcií a zvyšuje riziko šírenia chorôb, závažnejšieho priebehu ochorení a úmrtí. V dôsledku rezistencie voči liekom sa antibiotiká a iné antimikrobiálne lieky stávajú neúčinnými a infekcie je čoraz ťažšie až úplne nemožné liečiť. Rizikovým faktorom vzniku rezistencie na antibiotiká je nesprávne používanie a nadužívanie týchto liečiv.

„V Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) venujeme mimoriadnu pozornosť prevencii vzniku a šírenia rezistentných mikroorganizmov. UNB ako prvá na Slovensku zaviedla už v roku 2018 aktívne vyhľadávanie rezistentných mikroorganizmov pomocou umelej inteligencie. Táto mimoriadne pokroková metóda nám umožňuje vo veľkej miere zabrániť šíreniu rezistentných mikroorganizmov,“ povedal Alexander Mayer, riaditeľ Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Využívanie umelej inteligencie na automatické čítanie, analýzu mikrobiologických výsledkov pacientov a zasielanie výstrah určeným lekárom a zamestnancom Oddelenia nemocničnej hygieny a epidemiológie UNB prostredníctvom mailov, podľa prednastavených kritérií, predstavuje cenný zdroj esenciálnych informácií exportovaný v reálnom čase, t.j. súčasne s odoslaním laboratórneho výsledku z laboratórneho do nemocničného informačného systému.

„Multimodálna stratégia prevencie vzniku a šírenia rezistentných mikroorganizmov realizovaná v UNB je tak cielená na základe kontinuálneho monitoringu vybraných parametrov. Ako príklad môžeme uviesť úpravu antibiotickej politiky nemocnice, bezodkladné protiepidemické opatrenia pri výskyte týchto mikroorganizmov cielené na špecifickú situáciu, interné predpisy v oblasti opatrení pri výskyte multirezistentných kmeňov baktérií, či hygieny rúk zdravotníckeho personálu, dezinfekčný program a ďalšie,“ dodala Júlia Pašková, nemocničný epidemiológ Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Na všetky tieto aktivity nasadá edukácia zdravotníckych pracovníkov a kontrola plnenia stanovených opatrení, pričom významným kontrolným ukazovateľom je spotreba antibiotík a jej spektrum.

Kľúčovým orgánom na supervíziu nad týmito činnosťami sú funkčné komisie pre racionálnu antiinfekčnú liečbu, antibiotickú politiku a nozokomiálne infekcie (KRALAPNI) v každej z nemocníc UNB a v neposlednom rade nepretržitá významná podpora manažmentu nemocnice pre všetky zmieňované aktivity.

Epidemiologické štúdie, realizované v pilotnej nemocnici, už dva roky po sebe potvrdzujú štatisticky významné výsledky v zníženej spotrebe tzv. „záložných“ antibiotík za súčasného zníženia výskytu vybraných typov rezistentných kmeňov baktérií u pacientov.