Diskusie sa následne posunuli od jednotlivých inovácií k systémovým zmenám. Kľúčovou témou bol Úspešný projekt AI MZ SR a NRSYS na Slovensku zameraný na využitie umelej inteligencie v praxi, ktorý ukazuje, ako môže štát pristupovať k bezpečnému nasadzovaniu AI, práci s dátami a meraniu jej prínosov v zdravotníctve.

V centre pozornosti bol unikátny projekt Zlepšenie plánovania rádioterapie za podpory AI, ktorý sa stal príkladom dobrej praxe vo verejnom obstarávaní – s dôrazom na kvalitu namiesto tlaku na najnižšiu cenu. Ako uviedol Tomáš Švec z Ministerstva zdravotníctva SR, vďaka nasadeniu AI v rádiológii sa kapacita odborných pracovníkov výrazne mení: namiesto časovo náročnej manuálnej práce sa presúvajú do fázy klinickej supervízie a verifikácie liečebných plánov. Kým rádiológ dokáže denne spracovať približne päť až šesť prípadov, s využitím umelej inteligencie ide o niekoľko desiatok, čo predstavuje úsporu času až na úrovni 90 %. Tento čas je pritom kľúčový aj pre pacientov, keďže rýchlosť začiatku liečby zohráva pri onkologických ochoreniach zásadnú úlohu.

Využitie moderných technológií v oblasti rádiodiagnostiky už vďaka projektu pokrýva takmer celé územie Slovenska a ich prínos sa týka približne 12-tisíc pacientov ročne z celkového počtu asi 30-tisíc novo diagnostikovaných onkologických prípadov.

Dôležitou témou boli aj špecifické potreby pacientov – predovšetkým žien s autoimunitnými ochoreniami. V paneli Vybrané autoimunitné ochorenia a zdravie žien odborníci upozornili na význam včasnej diagnostiky, personalizovanej liečby a lepšej koordinácie zdravotnej starostlivosti, ktoré môžu výrazne ovplyvniť kvalitu života pacientov.

V úvode zaznelo, že v krajinách strednej a východnej Európy sa zápalové ochorenia čreva týkajú približne jedného percenta populácie. Nataša Hudecová zo spoločnosti AbbVie poukázala na význam inovatívnych terapií, ktoré sú pacientom k dispozícii a umožňujú nastavovať liečbu tak, aby podporovala nielen zlepšenie zdravotného stavu, ale aj kvalitu osobného a pracovného života. V prípade žien pritom do liečby vstupujú aj špecifické faktory, ako je tehotenstvo či starostlivosť o rodinu. Širšie využívanie inovatívnych terapií má zároveň pozitívny dopad nielen na pacientov, ale aj na zdravotnícky systém a verejné financie. Približne každý piaty pacient so zápalovým ochorením čreva sa totiž v dôsledku svojho zdravotného stavu stáva poberateľom invalidného dôchodku.

{{odporucane}}

Paralelné diskusie sa dotkli pripravenosti zdravotníckych systémov na európsky rámec pre kvalitu a udržateľnosť dlhodobej starostlivosti (Prečo vzniká European Care Framework a Európa v pohybe: reformy dlhodobej starostlivosti a čo si z nich zobrať). Dlhodobá starostlivosť patrí medzi kľúčové výzvy súčasnej Európy. European Care Framework má ambíciu premeniť túto oblasť na systematicky riadenú prioritu – prepojiť kvalitu, financovanie, pracovnú silu a digitalizáciu tak, aby bola dôstojná a dostupná pre každého občana v starobe, chorobe a odkázanosti. Slovensko prináša do tejto iniciatívy skúsenosť z každodennej praxe zdravotnej aj sociálnej starostlivosti s cieľom vytvoriť implementačný rámec, ktorý posilní stabilitu systémov a zabezpečí merateľnú kvalitu naprieč členskými štátmi.

Odborníci predstavili aj konkrétne skúsenosti s implementáciou technologických riešení ako súčasti moderného eHealth – od analýzy a zdieľania zdravotných dát až po nástroje, ktoré pomáhajú lekárom pri diagnostike a riadení zdravotnej starostlivosti. Diskusie v paneli Digitálne a technologické riešenia pre dlhodobú starostlivosť ukázali, že technológie dnes zohrávajú kľúčovú úlohu nielen v klinickej praxi, ale aj v celkovom fungovaní systému.

Výraznú pozornosť pritiahla téma zdieľania dát a interoperability nemocničných systémov. Panel Od zdieľania dát k inteligentnému rozhodovaniu: The AI Healthcare Shift ukázal, ako môže umelá inteligencia urýchliť prechod od zberu dát k ich reálnemu využívaniu – či už v klinickej praxi alebo na úrovni strategického riadenia.

Martin Zubek zo spoločnosti InterSystems predstavil prístupy k zberu a konsolidácii dát ako nástroju na podporu rozhodovania, pričom zdôraznil potrebu vedieť z veľkého objemu informácií identifikovať to podstatné. Poukázal aj na význam sekundárneho využitia dát, napríklad vo výskume či v klinických štúdiách naprieč širším geografickým priestorom. Zároveň upozornil, že „efektívny ekosystém musí dáta nielen zdieľať, ale im aj porozumieť“. Kľúčové je pritom myslieť v tomto procese aj na pacientov a budovať služby, ktoré im prinášajú reálnu hodnotu. Iniciatívy v oblasti dát by podľa neho nemali byť postavené výlučne na legislatívnych požiadavkách, ale najmä na praktickej potrebe a prínose pre zdravotnú starostlivosť.

V kontexte rastúcej digitalizácie zdravotníctva sa otvorila aj téma Kyberbezpečnosť a odolnosť nemocníc. Odborníci upozornili, že zdravotnícke zariadenia sa stávajú čoraz častejším cieľom kybernetických útokov a musia sa pripraviť nielen na nové regulačné požiadavky, ale aj na systematické investície do ochrany dát a IT infraštruktúry. Posilnenie digitálnej odolnosti má priniesť aj Centrum kybernetickej podpory pre zdravotníctvo, ktoré vzniklo v roku 2025 pri Národnom centre zdravotníckych informácií ako súčasť prioritného plánu EÚ.

Diskusia expertov zároveň otvorila otázku, akú úlohu zohráva umelá inteligencia v kybernetickej bezpečnosti – či predstavuje prínos, príležitosť alebo nové riziko. Zhodli sa, že posun môže priniesť aj presun zodpovednosti za bezpečnosť z IT oddelení na štatutárov zdravotníckych zariadení. S rastúcimi nárokmi legislatívy je zároveň nevyhnutné zohľadňovať špecifiká zdravotníckeho prostredia a posilňovať vzdelávanie v tejto oblasti, najmä pri modernizácii starších, no stále používaných systémov. Odborníci zároveň zdôraznili, že otázka už nestojí, či kybernetický útok príde, ale kedy príde. O to dôležitejší je dôraz na proaktívny prístup k bezpečnosti. Aj napriek technologickým riešeniam však zostáva kľúčovým faktorom človek – nestačí investovať do technológií, ale aj do ľudí, ktorí im rozumejú a dokážu ich efektívne využívať.

Medzinárodný pohľad priniesli aj expertky zo Svetovej banky, ktoré diskutovali o kvalite a udržateľnosti zdravotných systémov a o tom, ako efektívne využívať dáta pri ich riadení a reformách. Tatjana Prenda Trupec sa venovala reforme financovania primárnej zdravotnej starostlivosti v Chorvátsku založenej na princípe value-based payment a zapojila sa aj do diskusií Ako vymôcť kvalitu zdravotnej starostlivosti? (s Michalom Štofkom) a o úlohe prepojených služieb a zdravotníckych technológií (s Tomášom Švecom, obaja Ministerstvo zdravotníctva SR).

V popoludňajšom programe sa spíkri zamerali aj na hľadanie odpovedí na otázky Kde sú hranice medzi pacientom, lekárom, umelou inteligenciou a humanoidným robotom? Ako ďaleko môže ísť autonómne rozhodovanie technológií v zdravotníctve – a kde musí zostať človek? (Možnosti AI v robotizácii, AI akčný plán pre zdravotníctvo a i.). Za zhrnutie stredajšieho programu môžeme označiť konštatovanie: budúcnosť zdravotníctva nebude stáť len na technológiách, ale najmä na ich správnom nastavení, spolupráci medzi jednotlivými aktérmi a dôvere pacientov.

ITAPA Health & Care 2026 pokračuje zajtra 19. marca od 9.00 hod. panelom Virtuálne integrované bezpečnostné centrá – Efektívna spolupráca zložiek pri ochrane obyvateľstva. Prinesie pohľad na fungovanie a budúcnosť záchranných zložiek v Slovenskej republike so zameraním na technologické inovácie, medzirezortnú spoluprácu a praktické skúsenosti z terénu. Ministerstvo vnútra SR ako líder v oblasti technického vybavenia záchranných zložiek predstaví smerovanie modernizácie a využívanie pokročilých nástrojov v krízových situáciách.

Počas obidvoch dní je súčasťou konferencie živá EXPO zóna, v ktorej dosiaľ rekordný počet partnerov a vystavovateľov prezentuje aktuálne iniciatívy a projekty.

Ak máte záujem o druhý konferenčný deň, odkaz na bezplatnú akreditáciu pre médiá nájdete tu.

V prípade otázok nás kontaktuje na adrese media@itapa.sk alebo tel. č. +421 948 272 239.

Podrobný program s časovým harmonogramom jednotlivých panelov nájdete tu.

Viac informácií: www.itapa.sk

O ITAPA

Podujatia ITAPA sú už 25 rokov najdôležitejšou platformou na Slovensku v oblasti inovácií, modernizácie a digitalizácie spoločnosti. Každý rok sa na konferenciách ITAPA a ďalších podujatiach stretávajú kľúčové osobnosti zo Slovenska i sveta – vizionári, lídri a odborníci, ktorí posúvajú hranice možného, i zástupcovia významných médií. S viac ako 400 renomovanými rečníkmi a vyše 2 000 účastníkmi ročne je ITAPA miestom, kde sa rodia nové myšlienky a formujú strategické rozhodnutia.

‍