Prečo populácia vymiera? Základné problémy sú odkladanie rodičovstva a slabá podpora rodín
Mnohí ľudia deti mať nechcú. Tí, čo chcú, a nedarí sa im, u nás nedostávajú adekvátnu podporu.
Pôrodnosť v európskych krajinách klesá na historické minimá. Aj na Slovensku sú ženy pri pôrode prvého dieťaťa čoraz staršie, čo v dôsledku vedie k tomu, že rodiny majú menej detí. „To, že sa rodí málo detí, je veľká výzva a celosvetový problém, najmä v rozvinutých krajinách,“ povedal na tlačovej konferencii medicínsky riaditeľ reprodukčnej kliniky Reprofit Tomáš Bagócsi.
Západná ale ani stredná Európa, vrátane Slovenska, dlhoročne nedosahujú dostatočné čísla pre obnovu populácie. „Do plodného obdobia sa dostávajú populačne slabé ročníky, výrazný prepad vidíme okolo roku 2000, takže už potenciálnych rodičov je výrazne menej ako bolo napríklad pred 50 rokmi,“ zdôraznil Bagócsi. Z toho pramení nutnosť predvídať socioekonomické dôsledky.
{{suvisiace}}
Vek prvorodičiek stále stúpa a Bagócsi spresnil, že kým na Slovensku je to v súčasnosti priemerne 27,4 roka, európsky priemer je okolo 30 rokov. Ženy odkladajú materstvo do neskoršieho veku a majú menej detí z dlhodobo známych príčin. Študujú dlhšie ako v minulosti, majú viac pracovných a kariérnych možností a ľahko dostupnú antikoncepciu. Istým faktorom môže byť aj ekonomický blahobyt. Hoci mnohí to tak nepociťujú, podľa objektívnych ukazovateľov sme sa nikdy nemali lepšie. Môže to spôsobovať napríklad, že mladí ľudia chcú najprv cestovať a „užívať si“, až potom zakladať rodiny.
Nezanedbateľný je aj trend vedomej bezdetnosti. V aktuálnom sociologickom prieskume na tisíckach respondentov z Českej republiky s názvom Súčasná česká rodina viac ako polovica respondentov od 18 do 39 rokov povedala, že nechcú mať deti, respektíve ďalšie deti. V prípade bezdetných ľudí sa tak vyjadrili až dve tretiny. Ako dôvody uviedli najčastejšie to, že nemajú stabilný vzťah. Na ďalších miestach figurovalo chýbajúce socioekonomické zázemie alebo bývanie, obavy z nezvládnutia starostlivosti o dieťa či obavy, že sa nepodarí skombinovať prácu a materstvo. Ďalšie dôvody boli pokračovanie vo vzdelávaní, kariéra, environmentálne obavy alebo strach z vojen. Aktuálne údaje zo Slovenska, týkajúce sa týchto tém, nie sú dostupné, ale budú zrejme veľmi podobné ako v Česku.
{{gift}}
Dieťa až neskôr? Nemusí sa to podariť
To, že sa v Európe dlhodobo rodí málo detí, niektorí označujú za začiatok vymierania západnej civilizácie. Dokonca aj v Afrike už pôrodnosť výrazne klesá, podľa Bagócsiho je aj tam nemalý počet neplodných žien a otvárajú sa tam reprodukčné kliniky. Na Slovensku do reprodukčných kliník prichádzajú čoraz staršie ženy. Konkrétne Reprofit bol založený v roku 2006 a priemerný vek pacientiek, ktoré prídu na konzultáciu, sa odvtedy zvýšil o niekoľko rokov. Dnes je to 36 rokov. Plodnosť a kvalita vajíčok však podľa odborníkov výrazne klesajú najmä po 35-ke. Žena sa už narodí so všetkými svojimi vajíčkami a tie počas života len dozrievajú, nové sa nevytvárajú. „To, čo sa stratí s vekom, už nemusí zachrániť ani najmodernejšia reprodukčná medicína,“ konštatoval Bagócsi.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Reprodukčné kliniky poskytujú aj tzv. social freezing, teda zmrazenie vlastných vajíčok na neskoršie použitie. S vekom totiž rastie počet vajíčok potrebných na jedno úspešné tehotenstvo a vajíčko si „pamätá“ vek ženy v čase odberu, nie v čase tehotenstva. Podľa Bagócsiho len do Reprofit Bratislava ročne prichádza na social freezing asi 200 žien. Na celom Slovensku sa toto číslo blíži k 1000. A čo ženy uvádzajú ako hlavné dôvody, prečo si dávajú zmraziť vajíčka? Podľa údajov kliniky Reprofit typicky (v 88 percentách prípadov) ženy v tom čase nemajú partnera, ale vedia, že v budúcnosti dieťa chcú mať.
A ako podľa reprodukčného lekára treba riešiť prepad pôrodnosti? Z jeho pohľadu treba motivovať ženy, aby sa snažili otehotnieť v nižšom veku, ideálne okolo 25 rokov. Preto je nutné najmä zaistiť ekonomickú stabilitu. Ďalej volá po lepšej prístupnosti in-vitro fertilizácie (IVF), teda umelého oplodnenia s genetickým testovaním embryí. To pomáha párom, ktoré dieťa mať chcú, ale nedarí sa im otehotnieť prirodzenou cestou (téme sme sa viac venovali v článku Prvé dieťa „zo skúmavky“ sa narodilo takmer pred 50 rokmi. Čo sa odvtedy zmenilo v liečbe neplodnosti?). Tiež po rozšírení možností social freezingu a programu darovania vajíčok.
Bariéry v liečbe neplodnosti? Peniaze
Na Slovensku sa ročne narodí okolo 4-5% detí, ktoré boli počaté prostredníctvom IVF. Bagócsi porovnal, akú finančnú podporu poskytujú štát a zdravotné poisťovne párom u nás a v iných európskych krajinách v rámci liečby neplodnosti. Napríklad v Maďarsku má podľa lekára žena nárok na päť cyklov IVF úplne zadarmo a podobné je to v Poľsku. Na Slovensku aj v Česku si musí doplácať za každý cyklus.
Pacientka Petra porozprávala o svojej skúsenosti. Má malého synčeka, počatého prostredníctvom IVF. Keďže má endometriózu, teda chronické bolestivé ochorenie reprodukčného systému, ktoré okrem iného spôsobuje problémy s plodnosťou, s manželom sa hneď rozhodli pre IVF. Hovorí, že mala šťastie, pretože sa jej podarilo otehotnieť na prvý pokus (po prvom cykle IVF) a počas hormonálnej stimulácie mala len malé vedľajšie účinky. Predovšetkým bola veľmi unavená: „Až som neverila, že tak rýchlo sa to podarilo. V mojom okolí poznám baby v rovnakom veku ako ja, teda do 30 rokov, ktoré boli už na troch cykloch IVF a bolo to finančne veľmi zaťažujúce.“
Preto odborníci i pacientky volajú po zmenách a po väčšej podpore párov v liečbe neplodnosti. Gynekologička Michaela Grossová finančnú zaťaž označuje za obrovskú bariéru. Niektoré ženy majú v laboratóriu kultivovaných päť embryí pripravených na možný vklad, ale pravdepodobne z finančného hľadiska povedia, nech im embryológovia vyšetria len jedno, či bude na implantáciu vhodné. Grossová vysvetlila, že cieľom liečby je umožniť ľuďom mať zdravé deti. Keď liečba pokročila tak, že to dokáže zabezpečiť a pomôcť tak predovšetkým ľuďom, ktorí majú v rodine genetické ochorenia, aby ich dieťa nezdedilo, je podľa nej absolútne neprípustné, aby cena znemožnila ľuďom splniť si sen o zdravom dieťati. „Keď sa dieťa narodí s postihnutím, tú poisťovňu to bude stáť niekoľkonásobne viac,“ podotkla.
{{odporucane}}
Ako zachrániť situáciu?
„Nič nespravíme s tými pármi, ktoré deti mať nechcú. O to viac by sme sa mali snažiť pomôcť tým, ktoré ich chcú,“ povedala Grossová. Bagócsi doplnil, že liečba neplodnosti je pritom na slovenských klinikách lacnejšia ako v okolitých krajinách: „Podľa cenníkov reprodukčných kliník je v Česku, Poľsku, Rakúsku a dokonca aj v Rumunsku liečba drahšia. Kvôli tomu sa na Slovensko chodia liečiť aj pacientky z okolitých krajín. A o to smutnejšie je, že Slovenky si to nemôžu dovoliť.“
Zdravotné poisťovne na Slovensku hradia social freezing pre onkologické pacientky, ktoré si môžu dať zmraziť vajíčka ešte predtým, ako podstúpia chemoterapiu. Onkologická liečba totiž môže vaječníky vážne poškodiť. „Navrhli to odborné spoločnosti a prostredníctvom hlavných odborníkov ministerstva zdravotníctva sme rokovali s poisťovňami. Celé to trvalo tri roky,“ spresnila Grossová.
Pokiaľ ide o nízku pôrodnosť, podľa odborníkov treba povedať, že centrá reprodukčnej medicíny zabrzdia pád, ale problém nevyriešia. Nevyhnutná je štátna politika podpory plodnosti. V zdravotníctve sa vždy nájdu nejaké iné akútne témy, ktoré sú „dôležitejšie“, ale nepriaznivá populačná krivka nás dobehne aj ekonomicky.
