Porovnávať krížové vlastníctvo štátu a Penty je podľa Krajčího hlúposť
Marek Krajčí sa pustil do obhajoby krížového vlastníctva štátu a zároveň skritizoval krížové vlastníctvo v rukách súkromníkov.
Krížové vlastníctvo v réžii štátu a súkromníka bolo hlavnou témou tlačovej besedy bývalého ministra zdravotníctva za OĽaNO Mareka Krajčího. Novinárom a analytikom vyčítal, že obhajujú pozíciu súkromnej spoločnosti v zdravotníctve a jej krížové vlastníctvo prirovnávajú k štátu. Označil za trápne, ak aj odborníci a ekonómovia prehliadajú, že na rozdiel od súkromných firiem štát krížovým vlastníctvom zabezpečuje verejný záujem. Podľa Krajčího tým spochybňujú riziká, ktoré prináša krížové vlastníctvo jednej finančnej skupiny v zdravotníctve.
{{suvisiace}}
V tejto súvislosti nadviazal na ohlásenú kúpu poisťovne Union zo strany Dôvery. Finančná skupina Penta podľa neho nákup preplatila. „Samozrejme, keby akcie nekúpila ona, bol tu aj iný adept. Penta to však preplatila. Pre Jaroslava Haščáka je totiž silná poisťovňa na slovenskom trhu zlatým vajcom. A to nielen pre zisk, ktorý produkuje – ten je sekundárna vec. Hlavným dôvodom je, že Penta je krížovým vlastníkom v slovenskom zdravotníctve,“ povedal na tlačovej besede.
Pripomenul, že skupina Penta vlastní zdravotnú poisťovňu, sieť nemocníc a polikliník, lekárne a dopravnú zdravotnú službu. Krajčí spomenul aj sieť laboratórnií, hoci tento segment finančná skupina na Slovensku už niekoľko rokov nevlastní.
Krížové vlastníctvo: štát áno, súkromník nie
Podľa exministra zdravotníctva Penta „vďaka krížovému vlastníctvu dokáže optimalizovať svoje zisky a prelievať ich z jedného subjektu do druhého tak, ako jej to najviac vyhovuje a aby to bolo pre jej akcionára najvýhodnejšie.“
Zatiaľ čo štát podľa neho týmto modelom nesleduje zisk, ale efektívne napĺňanie verejného záujmu, súkromník ním trh likviduje. Pripustil, že štát má možnosť regulácie, no nevyužíva ju dostatočne. Dôvodom je prepojenie politikov na Jaroslava Haščáka. „Vidíme to teraz u Roberta Fica, ktorý sa ho otvorene zastáva, berie ho so sebou na služobné cesty a chváli jeho investície v zdravotníctve,“ vyhlásil Krajčí.
Krajčí podotkol, že za svoje regulačné snahy čelil masívnej kritike. „Keď som sa rozhodol urobiť regulácie – zastropovať zisk, zakázať splácanie úverov z verejného zdravotného poistenia či zaviesť programovú vyhlášku, ktorou minister môže ovplyvniť reálny tok peňazí v zdravotníctve – bol som za to ostro kritizovaný,“ povedal. Skutočný tlak však podľa neho nastal až v momente, keď otvoril tému dostavby nemocnice Rázsochy a rozhodol sa nasmerovať peniaze z plánu obnovy do štátneho zdravotníctva. Tvrdí, že vtedy dostali mediálni analytici zadanie zničiť jeho dôveryhodnosť pred verejnosťou.
Práve dlhodobá skúsenosť s reguláciami rozhodla o odchode zdravotnej poisťovne Union z trhu. „Programová vyhláška nám nikdy radosť nedala, považujeme ju za krok zlým smerom,“ povedal Michal Špaňár v podcaste ozdravme, v ktorom zároveň pripomenul nerovnováhu celého modelu: „Máte veľa práce, regulovaný zisk a neobmedzenú zodpovednosť za stratu.“
{{gift}}
Krajčí tvrdí, že demisiu podal po antikampani zo strany finančnej skupiny Penta. Považuje to za ukážku obrovskej sily, akú dokážu oligarchovia v štáte a zdravotníctve vyvinúť. Politici sa ich podľa neho boja, čo paralyzuje regulácie, pričom obrovský podiel tejto finančnej skupiny na trhu podľa neho likviduje aj trh.
Bývalý minister však opomenul, že vládna koalícia v tom čase čelila dlhodobému napätiu. Kríza vyvrcholila kontroverzným nákupom neregistrovanej vakcíny Sputnik V. Ten dodnes vyvoláva otázky – napríklad, ako mohlo ministerstvo schváliť povolenie na jej používanie ešte predtým, ako vôbec dostalo oficiálnu žiadosť.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Nerozdelený zisk
Exminister Krajčí zdôraznil, že Jaroslav Haščák a akcionári Penty podnikajú s cieľom dosahovať zisk. Ako príklad uviedol minulé zlúčenie zdravotných poisťovní Dôvera a Apollo. Pri tejto transakcii si Dôvera vygenerovala obrovský zisk na papieri, reálna hotovosť mu podľa Krajčího nezodpovedala. V nasledujúcich rokoch ho preto vyplácala z úverov, ktoré následne splácala priamo z peňazí verejného zdravotného poistenia. Podľa Krajčího smerovalo 200 miliónov eur rýchlo na účty spoločnosti Prefto, za ktorou stál oligarcha blízky Smeru Juraj Široký. Zvyšných približne 160 miliónov eur zostalo v Dôvere ako nerozdelený zisk.
„Moja otázka je, či práve tento nerozdelený zisk poisťovňa Dôvera nepoužila na kúpu akcií poisťovne Union, pretože s vysokou pravdepodobnosťou áno. Svoj nerozdelený zisk mohla takýmto spôsobom investovať. Môže potom tvrdiť, koľko chce, že to nezaplatí z verejného zdravotného poistenia, keď v podstate všetky príjmy tejto poisťovne pochádzajú práve z neho,“ upozornil Krajčí.
V podcaste ozdravme šéf Dôvery Martin Kultan pritom spresnil, že celú transakciu prefinancuje Penta, ktorá do poisťovne vloží potrebné zdroje na vyplatenie kúpnej ceny. Na rozdiel od kontroverzného spájania s Apollom z roku 2009, kedy sa poistný kmeň prevádzal bezodplatne, ide v tomto prípade o štandardnú kúpu stopercentného podielu akcií spoločnosti. Súdny spor o účtovanie kmeňa z roku 2010 nemá podľa Kultana na túto transakciu žiadny vplyv.
Krajčí sa zmienil, že Dôvera po zlúčení s Apollom zaknihovala zisk vyše 400 miliónov eur a v rokoch 2010 až 2020 zaknihovala zisk viac ako 900 miliónov eur pred zdanením. Finančná skupina podľa exministra obhajuje tieto zisky tým, že ich spätne investovala do zdravotníctva, napríklad do výstavby Nemocnice Bory. Podľa neho sa však aj bratislavská nemocnica stavala na úver, ktorý Penta spláca z peňazí verejného zdravotného poistenia.
{{odporucane}}
Nebezpečné krížové vlastníctvo
Podľa Krajčího štátne zdravotníctvo nesie ťarchu najnáročnejších a najdrahších výkonov, zatiaľ čo finančné skupiny si vyberajú len tie najlukratívnejšie činnosti s najvyšším ziskom. „Vlastníctvo poisťovne, nemocníc, lekární a dopravnej zdravotnej služby jednou finančnou skupinou - v kombinácii s neschopnosťou štátu nastaviť prísne regulácie - má za následok maximalizáciu súkromných ziskov a oslabovanie verejného záujmu. Krížové vlastníctvo Penty je nebezpečné,“ vyhlásil.
Exminister však na tlačovej besede zamlčal kritický stav štátneho sektora, najmä zadlženosť nemocníc. Vyhol sa aj téme hospodárenia VšZP. V jej prípade však platí, že od nástupu generálneho riaditeľa Matúša Jurovýcha funguje bez strát a dofinancovania. Krajčí nespomenul ani to, že ÚDZS stratil právomoc poslať upadajúcu poisťovňu do ozdravného plánu kvôli novele z dielne samotného hnutia OĽaNO.
Peter Pažitný, ekonóm pôsobiaci na Fakulte manažmentu VŠE v Prahe, napísal vo svojom blogu: „Štát môže sebe samému určovať pravidlá hry tým, že tvorí zákony sám pre seba. Ukázalo sa to napríklad vtedy, keď bola VšZP existenčne ohrozená a veľmi narýchlo sa prijímali zákony len preto, aby bola zachránená. Rovnako sa to týkalo zákazu exekúcií nemocníc či oddlžovania iba pre štátne nemocnice.“
Krajčí zopakoval, že štát môže prostredníctvom svojho krížového vlastníctva zvyšovať efektivitu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti vo verejnom záujme. Nerobí to však preto, aby optimalizoval svoj zisk. „Ak štátne inštitúcie nejaký prebytok vygenerujú – čo je z hľadiska zdravého hospodárenia správne a mnohé z nich to aj robia –, tieto peniaze sa nevyplácajú akcionárom. Automaticky sa investujú do ďalšieho rozvoja sektora – či už konkrétneho zariadenia, alebo zdravotníctva ako celku,“ povedal.
Hnutie podľa neho nie je proti zisku ako takému a je žiaduce, aby štát hospodáril efektívne. Kládol dôraz na zásadný rozdiel: kým štát každé euro vracia späť do verejnej služby, finančná skupina Penta tento zisk vyťahuje zo systému a vypláca ho vo forme dividend svojim akcionárom.
Ľudia by sa preto nemali nechať zavádzať tvrdeniami, že ak je krížovým vlastníkom štát, môže ním byť aj Penta. „Je to podľa mňa taký hlúpy argument, až sa divím, že ho niektoré médiá vôbec preberajú a že renomovaní ekonómovia – aspoň sa tak tvária – niečo takéto šíria. V tejto veci treba byť úplne objektívny a oni sami by mali povedať, že Penta kazí trhové prostredie,“ uviedol. Keby to otvorene pomenovali, až vtedy by boli v jeho očiach renomovanými ekonómami.
Za to, v akom systéme sa slovenské zdravotníctvo nachádza, obvinil exministra Rudolfa Zajaca a ďalších politikov. „Na vine je aj Rudolf Zajac, ktorý zákony písal ako stanovy priamo pre Jaroslava Haščáka. Na vine sú tiež politickí predstavitelia strán Smer a Hlas, ktorí tento systém roky tolerovali. Výrazným spôsobom ho nezmenili, naopak, snažili sa na ňom profitovať. Reforma mala hneď na začiatku zakázať krížové vlastníctvo. Neurobil to (pozn. red.: Rudolf Zajac). Mala zaregulovať zisk z verejného zdravotného poistenia. Neurobil to (pozn. red.: Rudolf Zajac). Naše zdravotníctvo sa tak ocitlo v rukách ľudí, ktorí ho z môjho pohľadu vôbec nezlepšujú,“ vyhlásil Krajčí.
Pripomeňme si na záver slová Petra Pažitného: „Štát vôbec nemusí vlastniť poisťovňu ani koncové nemocnice. To, čo by mal štát naopak robiť, je vytvárať stabilné prostredie a pravidlá, ktoré budú v prospech spotrebiteľa. A následne by mal tieto pravidlá vymáhať namiesto toho, aby tieto pravidlá on sám flagrantne porušoval.“
Téme sa budeme podrobnejšie venovať v článku, ktorý nájdete na webe ozdravme.sk.
