Po novele zákona o zdravotných poisťovniach už nebude môcť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nariadiť zdravotným poisťovniam ozdravný plán. Poisťovniam ho mohol ÚDZS nariadiť v prípade zlého hospodárenia.

Krok, ktorým sa majú prekryť oči

Riaditeľ inštitútu INEKO Dušan Zachar považuje túto zmenu „za neslýchanú nehoráznosť a neskrývaný akt, ktorým sa majú verejnosti prekryť oči pred finančnými ťažkosťami štátnej zdravotnej poisťovne a následnými potrebnými racionalizačnými opatreniami, ktoré by priniesol ozdravný plán“.

„Je pre mňa obrovským sklamaním, že takéto tzv. zmäkčovanie rozpočtových obmedzení (soft budget constraints) priniesla práve táto vládna garnitúra, ktorá chcela byť pôvodne rozpočtovo zodpovednejšia ako jej predchodkyňa, ktorá mimochodom ozdravný plán VšZP realizovala,“ podotkol Zachar.

Podľa jeho slov sa zároveň týmto krokom vytvára nebezpečný tzv. morálny hazard, ktorý sa prejaví v tom, že v dohľadnej dobe nebudú dostatočné motivácie, aby sa štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa snažila hospodáriť vyrovnane.

{{suvisiace}}

Zmenu kritizovala aj poslankyňa Národnej rady SR Jana Bittó Cigániková, ktorá upozorňovala, že v prípade zlého hospodárenia poisťovňa nebude musieť pripravovať ozdravný plán každý mesiac, svoje hospodárenie bude musieť vysvetľovať len raz ročne.

Narážala tým na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorej vedenie na čele s Richardom Strapkom od roku 2020 vytvorilo stratu 332 miliónov eur. A plus podľa predbežných výsledkov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou skončila za minulý rok v strate 147 miliónov.

Zachar zároveň zdôraznil, že takéto opatrenie „kriví aj hospodársku súťaž protežovaním štátneho subjektu, ktorý je vo finančných problémoch“.

Aj podľa zdravotnej poisťovne Dôvera vypustenie legislatívnej možnosti nariadiť zdravotnej poisťovni ozdravný plán je účelovo zamerané na štátnu zdravotnú poisťovňu.

„Máme za to, že do systému to neprinesie žiadnu pridanú hodnotu, naopak, vytratia sa z neho aj zvyšky transparentnosti. Napokon, možno to pozorovať na aktuálne zverejnených výsledkoch štátnej zdravotnej poisťovne za rok 2022,“ skonštatovala Dôvera.

Všeobecná zdravotná poisťovňa podotkla, že hospodárenie zdravotných poisťovní ostáva pod adekvátnou kontrolou. Pričom úrad stále môže požiadať zdravotnú poisťovňu o predloženie ozdravného plánu, ak neplní svoj obchodno-finančný plán, alebo nespĺňa povinnosť hradiť záväzky poskytovateľom zdravotnej starostlivosti včas.

„Zdravotná poisťovňa, ktorá by nemala dostatok prostriedkov na úhradu svojich záväzkov, teda prípadnej výzve predložiť ozdravný plán bude čeliť aj naďalej,“ uviedla štátna poisťovňa a dodala: „Zároveň sú všetky zdravotné poisťovne akciové spoločnosti a teda sa na ne vzťahujú všetky ustanovenia obchodného zákonníka, zákona o účtovníctve a ostatných predpisov.“

Dofinancovanie

Vzhľadom na hospodárenie poisťovní, prísľubom pre nemocničných lekárov, ambulantný sektor a rozpočet zdravotníctva vynára sa otázka, či by zdravotníctvo malo byť – bude potrebné dofinancovať v priebehu roka.

Zachar v tom nevidí význam. „O dofinancovaní v priebehu roka teraz nehovorme, keď ešte zatiaľ nemáme ani jasnú predstavu o vyčlenení dostatku peňazí hneď od začiatku roka,“ povedal.

Podľa neho sa ukazuje, že „niečo niekde škrípe a prijaté záväzky štát nedostatočne vykrýva zdrojmi vo verejnom zdravotnom poistení. Všetko je to momentálne vo fáze validácie rozpočtu, takže dúfam, že sľúbené zvýšené platby pre rôzne segmenty zdravotníctva dostanú následne z rozpočtu adekvátne zdroje“.

V opačnom prípade podľa jeho slov sa môžeme pripraviť na ešte rýchlejšie roztočenie dlhovej špirály a diskusiu o dofinancovávaní v priebehu roka.

{{odporucane}}

Dôvera ale naznačuje, že budú potrebné pre sektor dodatočné zdroje.

„Reálny obchodno-finančný plán budeme predkladať k 31. marcu. Do tejto doby ešte prebehne viacero rokovaní, stretnutí a ich závery zapracujeme do nasledujúceho obdobia. Avšak už dnešné návrhy, resp. požiadavky segmentu sa bez dodatočných zdrojov nezaobídu,“ reagovala ZP Dôvera.

Podľa poisťovne sľuby a dohody, ktoré boli uzavreté so zdravotníkmi na úrovni vlády a ministerstva zdravotníctva si nevyhnutne vyžadujú zvýšenie platieb za poistencov štátu.

„Do úvahy prichádzajú aj iné alternatívne zdroje, získané napr. vyňatím zdravotných poisťovní spod platby osobitného odvodu v regulovaných odvetviach,“ podotkla Dôvera. Tento odvod dlhodobo považuje poisťovňa v systéme verejného zdravotného poistenia za neopodstatnený a odlievajúci financie zo zdravotníctva do iných, zjavne nesúvisiacich odvetví slovenskej ekonomiky.

Všeobecná zdravotná poisťovňa považuje túto tému za predčasnú a pripomenula, že „Ministerstvo zdravotníctva SR v spolupráci s Ministerstvo financií SR už začiatkom roka dopĺňalo zdroje verejného zdravotného poistenia, aby bol vytvorený priestor na splnenie očakávaní poskytovateľov“.