KDH žiada zastavenie fúzie zdravotných poisťovní Union a Dôvera
Spájanie dvoch súkromných zdravotných poisťovní môže zásadne prekopať slovenské zdravotníctvo. Podpredseda KDH Peter Stachura upozorňuje na nebezpečnú koncentráciu moci v rukách finančnej skupiny Penta.

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) odmieta plánované zlúčenie zdravotných poisťovní Union a Dôvera a požaduje zastavenie tejto transakcie. Podľa podpredsedu hnutia Petra Stachuru by toto spojenie viedlo k nebezpečnej koncentrácii moci a monopolizácii trhu verejného zdravotného poistenia. Na druhej strane mu však koncentrácia moci v rukách štátu neprekáža, keďže sa o nej nikdy nezmienil, a to ani na tlačovej konferencii.
Stachura počas nej zdôraznil, že v tomto prípade nejde o bežnú kúpu jednej spoločnosti druhou. Podľa neho ide o krok, ktorý zadefinuje, ako bude vyzerať slovenské zdravotníctvo už o niekoľko rokov.
{{suvisiace}}
Riziká podľa KDH
Podpredseda hnutia vymenoval riziká, ktoré KDH v tejto fúzii vidí. Očakáva, že budú posúdené Európskou komisiou a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Stachura v tejto súvislosti vyzval aj politikov, aby sa nad budúcou mapou slovenského zdravotníctva vážne zamysleli.
Poslanec pripomenul, že Európsky súdny dvor jasne definoval verejné zdravotné poistenie. Podľa neho nejde o klasické podnikanie ani bežný hospodársky trh, ale o vysoko koncentrované a kontrolované prostredie.
Zásadným problémom je podľa Stachuru krížové vlastníctvo. „Nejde o klasickú súkromnú zdravotnú poisťovňu, ale o medzinárodný unikát. Akcionár Dôvery totiž súčasne vlastní nemocnice, sieť ambulancií ProCare, dopravnú zdravotnú službu, lekárne aj distribučné spoločnosti. Prakticky tak pokrýva celý reťazec v zdravotníctve,“ povedal Stachura.
Hoci poslanec ostro kritizuje krížové vlastníctvo v rukách finančnej skupiny Penta, v tejto súvislosti nespomenul najväčšieho krížového vlastníka na slovenskom trhu – samotný štát. Ten totiž okrem najväčšej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) vlastní nemocnice, ambulancie, záchranky či lekárne. Zároveň nad tým všetkým dozerá cez Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Štát je práve tou entitou, ktorá rozhoduje o nároku pacienta, ako aj o výške poistného, ktorú na Slovensku určuje regulátor, a nie samotné zdravotné poisťovne.
Problémové benefity
Riziká na strane súkromníka následne ilustroval na príklade benefitov, ktoré ponúka poisťovňa Dôvera. „Môžete dostať napríklad 15-percentnú zľavu na vybrané lieky proti bolesti, ale len v e-shope Dr. Max. Ak ju chcete využiť, nemôžete ísť do ľubovoľnej lekárne, musíte nakúpiť práve tam. Rovnako zaujímavým benefitom je, že vás dopravná zdravotná služba dovezie z akéhokoľvek kúta Slovenska do novej súkromnej nemocnice Bory,“ uviedol poslanec.
Stachura tým kritizoval skutočnosť, že hoci by vybraný zákrok – napríklad operáciu hernie – dokázali kvalitne urobiť v ktorejkoľvek regionálnej nemocnici bližšie k domovu pacienta, poisťovňa ho cez benefity cielene smeruje tam, kam to vyhovuje jej. Tento krok má podľa neho jasný cieľ: udržať pacienta v rámci vlastného okruhu, keďže prevoz zabezpečuje dopravná služba rovnakého akcionára, pod ktorého spadá Dôvera aj sieť Dr. Max a Penta Hospitals.
Ako tretí príklad uviedol segment jednodňovej zdravotnej starostlivosti. V ňom sú poistenci Dôvery finančne zvýhodňovaní v zariadeniach ProCare, ktoré patria pod rovnakého akcionára. Ak pacient potrebuje takýto zákrok ako nepoistenec Dôvery, zaplatí zaň 650 eur. Ak je však poistený v Dôvere a zvolí si práve zariadenie ProCare, rovnaký výkon ho v rámci benefitu vyjde na 250 eur. „Ak chcete tento benefit, nemôžete si vybrať akúkoľvek jednodňovku. Môžete ísť len do tej, ktorú vám poisťovňa Dôvera dáva ako benefit,“ podotkol Stachura.
{{gift}}
Súčasné nastavenie benefitov v slovenskom zdravotnom poistení je podľa Stachuru z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Ako príklad uviedol český systém, kde pôsobí sedem zdravotných poisťovní. Poukázal na rozdiel v prístupe k poistencovi. Ak poisťovne ponúkajú príspevok na prevenciu zubného kazu – napríklad 500 alebo 1 000 českých korún –, peniaze nasledujú slobodné rozhodnutie poistenca. Pacient splní podmienky a sám si vyberie lekára, u ktorého benefit využije.
„Na Slovensku, tak ako som citoval benefity Dôvery, ak chcete tento benefit, môžete si ho uplatniť len v ich skupine. Toto je z môjho pohľadu niečo, čo musíme zaregulovať,“ uviedol.
Pritom nie je nezvyčajné, že poisťovňa, vrátane tej štátnej, ponúka v rámci benefitov produkty či služby, ktoré poistenci môžu využiť u vybraného predajcu alebo poskytovateľa. V tejto súvislosti stojí za zmienku skutočnosť, že štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa ponúka svojim klientom napríklad benefit v podobe 10-percentnej zľavy na pobyt v Kúpeľoch Vyšné Ružbachy. Zaujímavosťou však je, že medzi akcionármi týchto kúpeľov figuruje práve samotná VšZP, ktorá v nich podľa poslednej výročnej správy vlastní 24,10 % akcií.
Potrebujú benefity zásah štátu?
Otázka, či benefity zdravotných poisťovní potrebujú zásah štátu, rozdeľuje politikov aj odbornú verejnosť na dva tábory. Kým kritici hovoria o neefektívnom míňaní peňazí a deformácii trhu, zástancovia pluralitného systému varujú pred obmedzovaním práv poistencov a potláčaním konkurencie. Práve benefity sú jedným z mála spôsobov, ako môžu zdravotné poisťovne reálne súperiť o klientov, čo sa v praxi aj deje.
{{odporucane}}
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
V súvislosti so spomínanými zubnými benefitmi v Česku je situácia na Slovensku odlišná v dvoch zásadných rovinách: v previazanosti na zmluvnú sieť a v reálnej dostupnosti príspevku.
- Podmienka zmluvného lekára: Všeobecná zdravotná poisťovňa (ako aj Union) podmieňuje vyplatenie príspevku tým, že váš zubár musí mať s danou poisťovňou uzatvorenú zmluvu. Ak si vyberiete nezmluvného lekára, benefit nedostanete.
- Výnimka z pravidla: Jedinou poisťovňou na slovenskom trhu, ktorá dlhodobo umožňuje čerpať zubný benefit aj u nezmluvného stomatológa, je Dôvera.
Štát už do systému benefitov zasiahol. V roku 2024 ministerstvo zdravotníctvo sa koordinovalo so zdravotnými poisťovňami v otázke, aké benefity skončia, aby čo najmenej obmedzili dopady na preventívne správanie poistencov. Pôvodné plošné a mimoriadne populárne zubné benefity (napríklad 150 eur na zuby) boli následne kompletne zrušené s argumentom, že už splnili svoj edukačný účel. Poisťovne ich neskôr museli od základu prebudovať a vrátiť do ponuky vo výrazne okresanej podobe (zväčša ako príspevky okolo 30 až 40 eur na dentálnu hygienu).
Slovenský poistenec má síce pri zubných benefitoch stále relatívne slobodnú voľbu lekára (ak je zmluvný), no v porovnaní s Českou republikou naráža na oveľa prísnejšie administratívne prekážky a riziko, že sa pravidlá preplácania môžu kedykoľvek opäť zmeniť.
Benefity v kontexte zdravotného poistenia sú nadštandardné finančné alebo vecné príspevky, ktoré zdravotné poisťovne ponúkajú svojim poistencom nad rámec povinnej zdravotnej starostlivosti. Zatiaľ čo základná liečba (napríklad operácie, bežné vyšetrenia či akútna starostlivosť) je daná zákonom a všetky poisťovne ju musia preplácať, benefity sú dobrovoľné bonusy, ktorými sa poisťovne snažia odlíšiť od konkurencie.
Hoci ministerstvo priamo nenavrhuje konkrétne benefity, drží v rukách najväčšiu moc – financie a legislatívu. Štát prostredníctvom programovej vyhlášky určuje, koľko peňazí z vybraných odvodov musí ísť striktne na nemocnice, ambulancie či lieky. Na benefity môže poisťovňa použiť len tie zdroje, ktoré jej zostanú v balíku na prevenciu a vlastnú správu.
Konkrétny dizajn benefitov (pravidlá, sumy, podmienky čerpania) majú v kompetencii manažmenty jednotlivých zdravotných poisťovní.
Obavy zo súkromného unitáru
KDH vidí veľké riziko krížového vlastníctva na takto koncentrovanom trhu. Spojením oboch poisťovní by totiž Dôvera, ktorá je podľa slov Stachuru „veľmi dravá a aktívna“, získala 48-percentný podiel na trhu verejného zdravotného poistenia. Poslanec zároveň pripustil, že toto percento bude v nasledujúcich rokoch pravdepodobne rásť. „Vidíme tu jednoznačné riziko zvýhodňovania vlastných zariadení a rovnako aj riziko presúvania verejných zdrojov v rámci vertikálnej štruktúry jednej súkromnej spoločnosti,“ dodal.
Ďalším rizikom podľa Stachuru je absencia zákonom stanoveného minimálneho percenta poistencov, ktorý musí štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa vlastniť. Obáva sa, že tento podiel sa bude každým rokom znižovať v prospech súkromnej Dôvery.
Poukázal na trend pri deťoch do štyroch rokov, kde bol podiel poistencov VšZP v roku 2024 na úrovni 38 %. Dôvera sa podľa jeho slov aktívne zameriava na novorodencov a najnižšie vekové ročníky. Naopak, pri starších ročníkoch má VšZP väčšinu poistencov, s čím sa spája aj rast nákladov. Stachura síce pripustil, že na Slovensku existuje prerozdeľovací mechanizmus, ktorý tieto rozdiely stiera (prerozdeľuje sa cez neho 98 % zdrojov verejného zdravotného poistenia), napriek tomu vidí v expanzii Dôvery riziko.
„Možno sa raz dočkáme toho, čo sme nechceli – že tu bude unitár. Ale nie unitár Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera s vlastnou krížovou štruktúrou,“ povedal.
Výzva pre ÚDZS
„Od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou žiadame, kým nedôjde k rozhodnutiu a vyjadreniu Európskej komisie, aby pozastavil rozhodnutie v tejto veci a počkal na stanovisko, ktoré príde z Európskej komisie,“ zdôraznil poslanec.
V súvislosti s touto výzvou sme sa obrátili na ÚDZS s otázkou, či svoje ďalšie kroky prispôsobí požiadavkám Petra Stachuru. Po doručení odpovede budeme článok aktualizovať.









.jpg)