Rudolf Zajac: Krokodílie slzy ronia tí, čo Union z trhu vyhnali
Dôvera kúpila Union a politici sa predbiehajú, kto to odsúdi hlasnejšie. Rudolf Zajac má na nich jednoduchú otázku: kde ste boli doteraz? K politikom sa pridáva aj Renáta Bláhová, ergo ex-predsedníčka ÚDZS, za éry ktorej sa úrad stal vykastrovaným.
Exminister zdravotníctva Rudolf Zajac bol naším hosťom v podcaste 22. 07. 2026. V rozhovore sme sa ešte raz vrátili k spojeniu poisťovní Union a Dôvera – tentoraz Zajac reaguje priamo na politikov, ktorí ho kritizujú. Pustili sme mu zostrih, v ktorom pred fúziou a krížovým vlastníctvom Penty varujú Marek Krajčí, Peter Stachura a Oskar Dvořák. Zajac odpovedá na každého z nich, dostane sa aj na spor s bývalou šéfkou Úradu pre dohľad Renátou Bláhovou. Nasledujúci text je prepis celého rozhovoru.
Vnímali ste mediálne výstupy, ktoré nastali okolo spájania Unionu a Dôvery?
Vnímal, to sa nedá nevnímať — keď otvoríte konzervu so sardinkami, aj tam vybehne spojenie s Pentou. Väčšinou ide o falošné zavýjanie, alebo ak chcete, inovoval som ten pojem — o ronenie krokodílích sĺz. A tie najväčšie slzy ronia práve tí, ktorí sa najviac zaslúžili o to, že Union odišiel z trhu. Lebo je to odchod z trhu, inak to nemôžem nazvať. Problém je, že máte ľuďom vysvetliť niečo, čomu drvivá väčšina nerozumie, a majú to vysvetľovať politici svojim voličom. Myslia si, že keď to pekne vysvetlia, budú ich voliť. Lenže to už od roku 2010 neplatí. A tá programová vyhláška bola posledným klincom do rakvy akéhosi pokusu o súťaž medzi zdravotnými poisťovňami. Ťažko sa súťaží, keď vám vláda, často reprezentovaná nekvalifikovanými úradníkmi, začne nariaďovať, čo, kde a ako máte platiť. To môže rovno robiť vláda, na to poisťovňu nepotrebujem.
Pripravili sme zhrnutie reakcií opozičných politikov — Mareka Krajčího, Petra Stachuru a Oskara Dvořáka. Vaše prvé reakcie? Miestami ste sa uisťovali, či počujete správne.
Pri Krajčím predpokladám, že to bol nejaký mentálny preklep, lebo Union a Penta, tí sa nikdy nemali radi. Všetci títo traja páni majú ambíciu riadiť zdravotníctvo po voľbách 2027 a ešte ďalší dvaja sú v zálohe. Keď počujem tie nekvalifikované reči... Krajčí nemal nič lepšie na pláne ako unitárny systém, dal si ho do programového vyhlásenia Matovičovej vlády. Tak aké teraz halucinácie o konkurencii, keď on chcel jednu poisťovňu, samozrejme štátnu? Podobné halucinácie mal aj Robert Fico okolo roku 2007. Podľa logiky, ktorú títo páni predvádzajú, by som mohol vyvodiť, že Krajčí je kamarát s Ficom a majú rovnaké záujmy. Je to volovina, ale oni takto myslia. Všetci traja majú v hlave krížové vlastníctvo ako ten najväčší problém. Ale akosi im menej vadí, že štát je suverénne najhorší hospodár a štátne zariadenia robia suverénne najväčšie dlhy. Nie preto, že sú štátne, ale preto, že to majú v DNA. Zle hospodáriť. Zažíval som to 40 rokov, nevidím dôvod, prečo by zrazu mal byť štát ten najlepší.
{{gift}}
Skúsme to priblížiť.
Základným predpokladom manažovanej konkurencie je dobrá regulácia. Nie podrobná, ale dobrá — aby zdravotné poisťovne nerobili to, čo im kritici vyčítajú. Ja nehovorím, že krížové vlastníctvo netreba ustrážiť, kľudne to pripúšťam. Ale práve preto musíte mať veľmi dobré kontrolné mechanizmy. To je hlavná funkcia štátu — vytvoriť systém dokonalej kontroly. Na to vznikol v roku 2004 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Nahrali ste mi na otázku. Renáta Bláhová v denníku SME reaguje na vás aj na Úrad pre dohľad. Citujem: „Skutočný šok spočíva v tom, ako slabo štát dlhé roky riadi, reguluje a kontroluje miliardy eur v zdravotníctve. Kým daňová reforma Ivana Mikloša posilnila konkurencieschopnosť krajiny a priniesla jej prívlastok tatranský tiger, Zajacova zdravotnícka reforma sa stala opakom – otvorila dvere finančným žralokom, ktorí začali ovládať nemocnice, poisťovne aj lekárne. Výsledok po 20 rokoch: pacient je na poslednom mieste a systém zdravotníctva je deravý, čo opakovane konštatuje NKÚ." A pokračuje: „Dohľad nad zdravotnými poisťovňami je navyše slabý a iluzórny, právomoci Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sú ešte z čias Zajacovej reformy a de facto neexistujú."
Ja som na jednej konferencii povedal, že niečo také nekompetentné som nevidel, a môžem to len potvrdiť. Ona robila predsedníčku úradu a za jej predsedníčkovania sa stalo, že úrad stratil poslednú kompetenciu dohľadu nad poisťovňami — nariadiť ozdravný plán a konať, ak poisťovni hrozí insolventnosť. A nestratil ju bez jej vedomia a bez jej vôle. Výsledkom Zajacovej reformy bol jeden veľmi silný regulačný orgán s veľkými kompetenciami, ktoré sme mali ešte posilňovať. Mali sme mu umožniť vstupovať do zdravotnej dokumentácie na strane poisťovní aj poskytovateľov. Ak chcete niekomu dať dnešných osem miliárd verejných zdrojov, musíte k tomu dať aj kontrolu. Preto bol ten úrad nezávislý od vlády — a preto bolo treba sa stavať na barikády, keď Fico v roku 2007 nezávislosť úradu odobral jednoduchým trikom: šéfa úradu už nevolil parlament za zákonom stanovených podmienok, ale menovala ho vláda. Postupne bol úrad dehonestovaný až na akéhosi vyberača sanitiek. Dodnes nemáme legálne jazdiace sanitky. Pani predsedníčka chcela z úradu urobiť cenový regulátor a každým vyjadrením ukazuje, ako tomu nerozumie. Napriek zákonu tam veselo podnikala, celý čas mala aj prokúru účtovníckej firmy, čo je na hlavu postavené. A potom sa postaví na tribúnu a vykladá nehorázne sprostosti, ktorým ľudia žiaľbohu nemôžu rozumieť.
{{odporucane}}
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
A tlieskali jej za ten stand-up.
Nech jej tlieskajú, ale potom nech neplačú, keď systém nefunguje. Zopakujem: kľudne môže byť aj štátny systém. Dánsko má štátny, na takzvanom daňovom princípe, a je to jedno z najlepších zdravotníctiev v Európe. Lenže to je krajina, kde je demokracia v DNA ľudí, kde si vlády nemôžu ani omylom dovoliť to, čo si dovoľujú tunajšie vlády — jedna, druhá, tretia, štvrtá.
Unisono zaznieva, že krížové vlastníctvo je nebezpečné a že sa nám môže stať, že Dôvera bude väčšia ako Všeobecná zdravotná poisťovňa. Čo nám vtedy hrozí?
To isté, čo nám hrozilo, keď bola menšia. Nič — ak bude fungovať správna regulácia. Nemusí to byť Úrad pre dohľad, nech si vymyslia iný typ, ale s reálnou autoritou. Niečo podobné, ako je Národná banka regulátorom komerčných poisťovní. Problém je, že Slovensko žije v rozvrate právneho štátu. Dva roky nemáme zvolených dvoch sudcov Ústavného súdu. Nemáme regulárneho guvernéra Národnej banky. Množstvo zákonov sa prijíma v skrátenom konaní, hoci to je možné len pri hrozbe vysokých hospodárskych škôd. V takom prostredí sa niet čo čudovať. A títo naši drahí kolegovia — vážim si, že to chcú robiť, ale oni si k nám ani nesadnú. Ani jedného z nich som face to face nevidel a nepočul.
{{odporucane}}
Vy ste reformu s Petrom Pažitným pripravovali roky, publikovali ste, mali think-tank. Vidíte dnes u niekoho z týchto politikov ucelenú víziu?
Za Matoviča? Zmätky, chaos, panika. Mala to byť vláda, ktorá vyváži neprávosti Ficových vlád a privedie Slovensko späť na správnu cestu. Namiesto toho Matovič najviac energie strácal covidom, čo pri jeho vzdelaní bolo na hranici trestných činov, a vymýšľal sprostosti za miliardy. To plošné testovanie — dnes máme odbornými argumentmi dokázané, že po ňom krivka vyletela hore, lebo sa tí ľudia pri ňom nakazili. S Petrom Pažitným robíme každý kvartál odborné stretnutia k témam v zdravotníctve. Chodí veľa ľudí, býva vypredané. Nepamätám si, že by tam jeden z týchto politikov prišiel. Nepočúvajú, nediskutujú. My sme sa kedysi bavili s každým — chodili sme do ostrých diskusií aj s tými, ktorí riadili zdravotníctvo pred nami. Títo sa postavia, niečo povedia a riešia si svoje problémy.
V KDH okolo Petra Stachuru je hlavným politickým nábojom boj proti Pente. Čo na to hovoríte?
Čo to je za nezmysel? Nech bojuje za lepšie zdravotníctvo, nech poukazuje na chyby, ale nech aj navrhuje riešenia. Cieľ je boj proti Pente. A pritom skoro rovnako veľkým hráčom je aj AGEL — o tom nepočuť ani slovo. Treba hovoriť o tom, čo pomôže slovenským pacientom. Je to tragikomédia: hrobári slovenského zdravotníctva nemajú ani toľko reflexie, aby boli chvíľu ticho. Krajčí chcel unitárny systém a teraz plače, ako sa znižuje konkurencia a aká je to zlá správa.
Premiér povedal, že si dal dole ideologické okuliare. Vnímate nejakú zmenu?
Moja zdravotnícka informačná služba zistila, že dal pokyn vyrábať nejaké nové právne postavenie nemocníc, akési sui generis. Ich cieľom nebude, aby boli v tvrdých rozpočtových obmedzeniach a nemohli tvoriť dlhy. Ich cieľom je premaľovať firemné tabule — dať nemocniciam nové IČO a názov. Lenže štát nemôže dať svoje nemocnice do konkurzu beztrestne, pretože za ne ručí. Nikto sa nezaoberá tým, ako úradu vrátiť a zlepšiť kompetencie. Nikto sa Michala Palkoviča nespýtal: Počúvaj, čo by si potreboval, aby si to konečne mohol robiť? Pritom je kvalifikovaný patológ, zdravotnú starostlivosť má v malíčku — a má také postavenie ako každý z tých predsedov, keď ho vláda môže odvolať v pondelok, stredu aj piatok.
Odchod Unionu sa dial postupne. Ktorý z krokov bol podľa vás najškodlivejší?
Nebol to jeden krok. Konkurencia zdravotných poisťovní, ak má fungovať, musí byť konkurenciou poistných plánov — aby si každý občan prečítal, čo mu robí jedna a čo druhá poisťovňa. Popri prioritnom balíku chorôb, ktoré poisťovňa musí preplácať, je dosť veľký priestor, kde sa môžu odlíšiť. Lenže nikto za dvadsať rokov nezadefinoval nárok — teda čo presne sa poisťuje. Podľa mňa bola posledným klincom do rakvy, a poriadne veľkým a hrdzavým, práve programová vyhláška. Keď sa štát rozhodol, že bude rozhodovať, čo kde poisťovne platia, načo sú potom poisťovne?
Zaznievajú hlasy: keď sme konkurenciu už zničili, spravme rovno unitárny systém.
Nech to spravia, nič im nebráni. Nech to povedia v kampani. Ako to urobia? Znárodniť? Dôveru vykúpia — ak budú mať toľko miliárd, koľko to bude stáť. Lebo Dôvera nie je za dve eurá štyridsať. Je to drahší, miliardový podnik. Garantujem vám, že Penta ju predá, keď dostane cenu, ktorú považuje za primeranú. Bavme sa radšej o tom, ako úradu prinavrátiť kompetencie. A ako vyriešime nekonečné prúsery s platovým automatom, na ktorom sa podpísala Radičovej vláda, Matovičova vláda aj Ficova vláda. Spoľahlivo ničí nemocničný systém, pretože vyplácame mzdy, na ktoré nemáme, a ešte aj skracujeme pracovnú dobu. Ja som posledný, kto by lekárom nedoprial kvalitné mzdy — ale nie plošne a bez akýchkoľvek parametrov zásluhovosti a kvalifikácie. Odkaz platového automatu je: Stačí, aby si bol, a dostaneš, koľko chceš.
Čo by sa muselo zmeniť, aby ste uvideli svetlo na konci tunela?
To je najťažšia otázka. V tejto chvíli to nevidím ani omylom. Nikde nevidím toho kríženca Einsteina, ktorý príde na bielom koni a všetko dá do poriadku — takí nie sú. Nevidím think-tank. Keď sme to robili s Petrom, nepovedali sme len, prečo to nefunguje, ale aj celkom vážne, čo urobíme. Nebáli sme sa pred voľbami povedať, že pacient bude musieť aj priplácať. To bolo vtedy neslýchané — a získal som dvadsaťtisíc krúžkov. Bola iná atmosféra, iná príležitosť a boli sme iní ľudia. Kto dnes z politikov vám povie, že zavedie nejaké poplatky? Ani takú holú vetu. V poplatkoch je absolútny chaos.
Milan Majerský aj Peter Stachura majú videá, kde hovoria, že zrušia poplatky, ktoré sú už aj tak zakázané a zrušené.
Tak zrušia. Nech sa páči, kto ich zvolí. Celý život som hovoril to, čo si myslím, a nie to, čo sa má a nemá hovoriť. Aj tu vám poviem, že Bláhová je nekompetentná, lebo si to myslím. Nebudem hovoriť, že je taká komplikovaná — môžem to povedať, ale bolo by to niečo iné.
Vy ste, keď ste tvorili reformu, kritizovali aj svojich potenciálnych budúcich koaličných partnerov. Nevypomstilo sa vám to?
Nie. Paľo Rusko mi s Petrom Pažitným umožnil tú reformu urobiť a vôbec do toho nezasahoval. Celý svoj život, aj ľudsky, aj politicky, som vždy hovoril to, čo si myslím. To sa nemení.
