Hoci celospoločenskú diskusiu o znesiteľných teplotných štandardoch v nemocniciach spustili až tohtoročné rekordné horúčavy, teplotný štandard v nemocniciach nie je problém iba tohto leta. Po nameraní teploty 42,7 °C na jednej z pacientskych izieb ružinovskej nemocnice schválilo aj Ministerstvo zdravotníctva následne investíciu do 250 klimatizačných jednotiek pre najkritickejšie priestory štátnych nemocníc a avizovalo audit, po ktorom má nasledovať systémovejšie riešenie.

{{suvisiace}}

Dnešná právna úprava totiž pri mimoriadne teplých dňoch neponúka pacientovi dostatočne jednoznačnú ochranu ani jasný postup, čo sa musí stať, ak sa nemocničná izba prehrieva. „Nemôžeme každý rok čakať, v ktorých regiónoch a nemocniciach sa teploty vyšplhajú nad 35 alebo 40 stupňov, a až potom zháňať ventilátory, klimatizácie či organizovať zbierky. Pacient musí vedieť, že aj počas horúčav existuje hranica, za ktorou má nemocnica povinnosť konať, či už štátna, alebo neštátna, pravidlá musia byť rovnaké,“ hovorí prezidentka AOPP Mária Lévyová.

AOPP preto žiada zaviesť osobitný štandard pre obdobia horúčav, ktorý zadefinuje merateľné hranice, pravidlá monitorovania teploty a konkrétne opatrenia v lôžkových zariadeniach ktoré sa po jej prekročení automaticky aktivujú.

Horúčava nie je iba otázkou komfortu

Pre hospitalizovaného pacienta môže byť vysoká teplota výrazne väčším rizikom ako pre zdravého človeka. Najzraniteľnejší sú seniori, chronicky chorí, pacienti po operáciách, ľudia s kardiovaskulárnymi ochoreniami či pacienti odkázaní na pomoc iných. „Vyhláška o ochrane zdravia pred záťažou teplom pri práci sa vzťahuje na zamestnanca. Sestra má nárok na prestávky, pitný režim a úpravu času práce. Pacient, ktorý leží v tej istej miestnosti dvadsaťštyri hodín denne, imobilný a na liekoch, ktoré mu zhoršujú schopnosť ochladzovať sa, nemá nárok na nič,“ upozorňuje na absurdný prístup legislatívy k teplotným štandardom v nemocniciach M. Lévyová.

Pritom napríklad aj portugalská štúdia zo 41 nemocníc počas vlny horúčav v roku 2003 upozorňuje, že klimatizácia na oddelení bola spojená približne so 40-percentným znížením rizika úmrtia hospitalizovaných pacientov. Novšia kanadská štúdia 73 578 úmrtí v zariadeniach dlhodobej starostlivosti zároveň ukázala, že extrémne horúčavy zvyšovali riziko úmrtia najmä v zariadeniach bez klimatizácie.

{{gift}}

Aj slovenské dáta ukazujú, že následky horúčav môžu byť výrazné. Analýza Slovenského hydrometeorologického ústavu odhadla, že jediná približne dvojtýždňová vlna horúčav v auguste 2015 spôsobila na Slovensku viac ako 240 predčasných úmrtí. Paradoxne oficiálna štatistika úmrtí eviduje iba 42 úmrtí v dôsledku extrémneho tepla za takmer tridsať rokov. „Pacient po operácii, senior so srdcovým zlyhávaním alebo ležiaci človek sa nemôžu jednoducho presunúť do chladnejšej miestnosti či odísť domov. Preto primerané teplotné podmienky v nemocnici nie sú nadštandard. Sú súčasťou bezpečnej zdravotnej starostlivosti,“ zdôrazňuje M. Lévyová.

Čo AOPP žiada od ministerstva

AOPP navrhuje, aby Ministerstvo zdravotníctva SR čo najskôr, s dostatočným predstihom pre prijatie opatrení pred letom 2027:

• Zaviedlo záväzný teplotný štandard a postup pri jeho prekročení pre lôžkové oddelenia, prioritne pre najzraniteľnejších pacientov
• Zverejnilo výsledky avizovaného auditu tepelnej odolnosti nemocníc a plán nápravných opatrení
• Zaviedlo systematické sledovanie zdravotných následkov a nadúmrtnosti počas vĺn horúčav
• Vytvorilo jednotný postup pre nemocnice pri meteorologických výstrahách pred extrémnym teplom
• Zabezpečilo rovnaké základné podmienky pre pacienta bez ohľadu na zriaďovateľa nemocnice

{{odporucane}}

AOPP považuje za dôležité, aby sa tieto opatrenia prijali ešte túto jeseň. „Nemocnice sa nedajú prestavať za jednu zimu. Pravidlá však vieme nastaviť podstatne rýchlejšie. Potrebujeme vedieť, pri akej teplote sa zhoršuje bezpečnosť pacienta, dochádza k riziku ohrozenia života a zdravia, kto ju sleduje a čo musí nemocnica urobiť. Ak začneme teraz, do budúceho leta môžeme mať nastavený systém, nie ďalšiu improvizáciu ochrany pacientov pred horúčavami,“ uzatvára M. Lévyová.