Mnohé mamičky si v prvých dňoch po pôrode kladú tú istú otázku: pije moje dieťa dosť? A dožaduje sa prsníka tak často, že to musí znamenať problém.

„Žalúdok novorodenca je po narodení prekvapivo malý, a práve preto potrebuje byť dieťa prikladané k prsníku často alebo podľa svojich individuálnych potrieb,“ hovorí laktačná poradkyňa Fakultnej nemocnice AGEL Skalica Anna Tomečková.

Podľa údajov, ktoré nemocnica uvádza, má žalúdok novorodenca v prvý deň života objem 5 až 7 mililitrov (veľkosť čerešne), na tretí deň 22 až 27 mililitrov (vlašský orech), na konci prvého týždňa 45 až 60 mililitrov (marhuľa) a približne po mesiaci 80 až 150 mililitrov (slepačie vajce).

„Mamičky sa často obávajú, že ich dieťa je hladné, keď sa dožaduje dojčenia krátko po predchádzajúcom kŕmení. V skutočnosti ide o prirodzené správanie novorodenca. Materské mlieko je ľahko stráviteľné a malý žalúdok sa rýchlo vyprázdni,“ dopĺňa Tomečková.

{{suvisiace}}

Odkiaľ tie čísla vlastne sú

Ovocná stupnica je vynikajúca komunikačná pomôcka. Ako meranie však vyzerá presnejšie, než v skutočnosti je.

Zdrojom väčšiny čísel, ktoré dnes kolujú po pôrodniciach aj po internete, je pitevná štúdia Scammona a Doyla z roku 1920 o kapacite žalúdka v prvých desiatich dňoch života. Dopĺňajú ju pitevné merania Naveeda a kolektívu z roku 1992 a práca Zangena a kolektívu z roku 2001 o dozrievaní žalúdkovej relaxácie. Na tieto tri zdroje sa dodnes odvoláva aj protokol Academy of Breastfeeding Medicine, ktorý pre prvých 24 hodín uvádza príjem 2 až 10 mililitrov na jedno kŕmenie.

Prehľad Spangler a kolektív (2008) v časopise Journal of Human Lactation tieto modely priamo spochybnil. Rozlišuje dve veci, ktoré sa v ovocnej stupnici zlievajú do jedného čísla: anatomickú kapacitu (koľko sa do žalúdka fyzicky zmestí pri pitve) a fyziologickú kapacitu (koľko dieťa naozaj vypije). Podľa autorov spolu tieto dve veličiny nesúvisia. Priemerný objem jedného kŕmenia narastie medzi prvým a tretím dňom života približne osemnásobne a rozdiely medzi jednotlivými deťmi sú obrovské. Autori uzatvárajú, že objemy kŕmenia sa „veľmi líšia a nehodia sa na znázornenie guľôčkovými modelmi“.

Ešte ďalej ide juhoafrický neonatológ Nils Bergman (2013) v Acta Paediatrica. Podľa jeho prehľadu je kapacita žalúdka pri narodení skôr okolo 20 mililitrov a fyziologicky najprirodzenejším režimom by boli malé dávky každú hodinu. Jeho záver zatiaľ nie je konsenzom. Ukazuje však, aké široké je pásmo, o ktorom sa v literatúre reálne diskutuje.

Čerešňa a orech dobre vysvetľujú princíp, na meranie sa nehodia. Hlavná téza, že novorodenec potrebuje malé dávky často, je dobre podložená. Čo podložené nie je, je predstava, že existuje jedno „správne“ číslo v mililitroch, podľa ktorého sa dá overiť, či dieťa pije dosť. Kontrolou nie je objem, ale prospievanie dieťaťa: prírastok hmotnosti, počet pomočených plienok a stolice.

Kolostrum: 37 gramov, ktoré stačia

Prvé mlieko po pôrode sa nazýva kolostrum (mledzivo). Tvorí sa približne počas prvých piatich dní, má hustejšiu konzistenciu a žltkastú farbu spôsobenú obsahom betakaroténu. Hovorí sa mu „tekuté zlato“ a merania to potvrdzujú.

Austrálska štúdia Saint, Smith a Hartmann (1984) vážila deti pred kŕmením a po ňom. V prvý deň po pôrode matka vyprodukovala v priemere 37 gramov mlieka za 24 hodín, s rozpätím od 7 do 122 gramov. Na tretí deň to bolo 408 gramov, na piaty deň 705 gramov a po mesiaci vyše 1,1 kilogramu denne. Prvý deň teda predstavuje asi tri percentá toho, čo bude matka produkovať o mesiac. Nie je to zlyhanie, je to plán.

Kolostrum totiž funguje ako koncentrát. Okrem bielkovín, vitamínov, minerálov a živých imunitných buniek obsahuje predovšetkým protilátky. Prehľad v časopise Nutrients (2021) uvádza koncentráciu imunoglobulínu A, protilátky, ktorá vystiela sliznice tráviaceho traktu a bráni baktériám prichytiť sa, okolo 7 500 mg na liter v kolostre oproti 1 600 až 2 000 mg na liter v zrelom mlieku. Kolostrum zároveň pomáha novorodencovi odviesť prvú stolicu, takzvané mekónium (tmavá lepkavá hmota nahromadená ešte pred narodením), čím znižuje riziko novorodeneckej žltačky.

Približne od šiesteho do pätnásteho dňa sa kolostrum mení na prechodné mlieko s vyšším obsahom tukov, cukrov a energie. Až potom sa tvorba ustáli na zrelom materskom mlieku, ktorého zloženie sa ďalej prispôsobuje veku dieťaťa. Zmena zloženia ide ruka v ruke so zmenou objemu: koncentrát z prvých dní vystrieda množstvo.

{{gift}}

Prečo malý žalúdok znamená časté prikladanie

Materské mlieko sa zo žalúdka vyprázdňuje výrazne rýchlejšie než umelá výživa, u dojčeného dieťaťa rádovo v desiatkach minút. Malý objem a rýchle vyprázdňovanie spolu dávajú krátke intervaly medzi kŕmeniami. Je to fyziológia.

Druhý dôvod je ešte dôležitejší a mamičky ho počujú zriedka. Tvorba mlieka nie je riadená len hormonálne, ale aj miestne, priamo v prsníku. V mlieku sa nachádza bielkovina označovaná ako FIL (feedback inhibitor of lactation, spätnoväzbový inhibítor laktácie), ktorá tvorbu ďalšieho mlieka brzdí. Keď mlieko z prsníka odchádza, inhibítor odchádza s ním a produkcia stúpa. Keď v prsníku zostáva, produkcia klesá.

Časté prikladanie teda nie je dôsledok toho, že matka má dosť mlieka. Je to príčina toho, že ho bude mať dosť. V prvých dňoch sa nastavuje objem produkcie na celé nasledujúce mesiace.

Najčastejší dôvod, prečo sa dojčenie skončí, je pocit

Systematický prehľad Huang a kolektív (2022) v Maternal & Child Nutrition zhrnul 27 štúdií z rokov 2000 až 2021 a dospel k číslu, ktoré by malo visieť na stene každej pôrodnice: približne polovica matiek, ktoré ukončili dojčenie, uviedla ako dôvod pocit, že nemá dosť mlieka. Medzi aktívne dojčiacimi matkami sa výskyt tohto pocitu pohybuje od 10 do 25 percent.

Prehľad zároveň identifikoval, čo tento pocit ovplyvňuje. Znalosti o dojčení (pomer šancí 7,10; 95 % interval spoľahlivosti 2,00 – 25,26) a spôsob, akým sa dojčenie začalo (4,22; 1,57 – 11,34). Silný opačný vzťah mala dôvera matky vo vlastnú schopnosť dojčiť. Ide teda o problém informácií a podpory, nie o problém prsníka.

{{odporucane}}

Koľko je „normálne“?

Ak niekto hľadá jedno číslo, literatúra mu ho nedá. Štúdia Kent a kolektív (2006) v časopise Pediatrics zmerala 71 zdravých dojčených detí vo veku jedného až šiestich mesiacov a našla rozpätia, ktoré sa do žiadnej tabuľky nezmestia:

• Počet dojčení za 24 hodín: 4 až 13. Dieťa, ktoré pije jedenásťkrát denne, nie je nenásytné.
• Objem za deň: 478 až 1 356 ml. Takmer trojnásobný rozdiel medzi zdravými deťmi.
• Objem na jedno dojčenie: 54 až 234 ml. Žiadna dávka nie je tá správna.

Pozor na kontext: tieto čísla platia pre deti staršie ako mesiac, nie pre novorodenca v pôrodnici. Ilustrujú však princíp, ktorý platí od prvého dňa. Variabilita medzi zdravými deťmi je obrovská a priemer sa nedá čítať ako norma.

Slovensko a Česko v číslach

Národné centrum zdravotníckych informácií uvádzalo, že v roku 2022 žilo prvých šesť mesiacov výlučne na materskom mlieku 55 percent slovenských detí. Číslo znie vysoko a treba ho čítať opatrne. Vychádza z hlásení pediatrov a definícia výlučného dojčenia sa v národných zberoch líši od tej, ktorú používa WHO pri medzinárodných porovnaniach.

V Česku reprezentatívny prieskum medzi 153 praktickými detskými lekármi zistil, že pri prepustení z pôrodnice je kojených 91 percent detí a vo veku šiestich mesiacov 62 percent. To sú však deti kojené vôbec, nielen výlučne.

Pre porovnanie, WHO uvádza, že celosvetovo je výlučne dojčených približne 47 percent detí do šiestich mesiacov, a odhaduje, že optimálne dojčenie by mohlo ročne predísť takmer 400 000 úmrtiam detí do piatich rokov. Odporúčanie znie: výlučné dojčenie prvých šesť mesiacov a dojčenie „podľa potreby dieťaťa, vo dne aj v noci“.

Čo z dojčenia má matka

Tlačové správy pôrodníc spomínajú prínos pre matku takmer vždy, konkrétne čísla zriedka. Séria časopisu The Lancet o dojčení (2016) ich má. Každý rok, ktorý žena za svoj život odojčí, znižuje jej riziko invazívneho karcinómu prsníka približne o 6 percent. Celosvetovo podľa tejto série dojčenie ročne zabráni asi 20 000 úmrtiam na rakovinu prsníka a pri vyššej miere dojčenia by mohlo zabrániť ďalším 20 000. Pridáva sa nižšie riziko karcinómu vaječníkov a rýchlejšia popôrodná regenerácia, za ktorou stojí oxytocín uvoľňovaný pri dojčení, pretože sťahuje maternicu a tlmí krvácanie po pôrode.

Na strane dieťaťa tá istá séria pripisuje lepšiemu dojčeniu takmer polovicu zabránených epizód hnačky a tretinu respiračných infekcií. Ide o odhady z modelov, nie o výsledok randomizovaného pokusu, keďže dojčenie sa z etických dôvodov randomizovať nedá. Autori to výslovne priznávajú a je to dôvod čítať tie čísla ako rádový odhad, nie ako presnú hodnotu.

Kedy je časté dojčenie v poriadku a kedy volať pomoc

Objem mlieka sa doma zmerať nedá. To, čo sa zmerať dá, je výsledok, a práve podľa neho sa treba rozhodovať. Časté prikladanie v prvých dňoch samo osebe nie je príznak. Signálom je to, čo je vidieť v plienke a na váhe.

Vo Fakultnej nemocnici AGEL Skalica sú mamičkám k dispozícii laktačné poradkyne, a to aj po prepustení domov, prostredníctvom popôrodnej návštevnej služby. Termíny a informácie sú dostupné na webe skalickej pôrodnice.