Výsledky auditu piatich štátnych nemocníc unikli do médií skôr, než ich minister zdravotníctva Kamil Šaško stihol oficiálne predstaviť. Ako to už na Slovensku býva zvykom. A ako je u nás takisto zvykom, výsledky nepovedia nič, čo by sme nevedeli. Povedia len to, čo sme dvadsať rokov odmietali verejne priznať.

Ako sme sa sem dostali

Pripomeňme si, ako sme sa k tomuto auditu dostali. Koncom roka 2024 minister Šaško podpísal Memorandum 2.0 po ďalšej úspešnej nátlakovej akcii Lekárskeho odborového združenia (LOZ) na čele s Petrom Visolajským — najúspešnejším a najvplyvnejším lobistom v slovenskom zdravotníctve. Súčasťou dohody bol aj záväzok realizovať personálny, prevádzkový a produkčný audit štátnych nemocníc. Audit mal prebiehať pod drobnohľadom LOZ. Teda: ten, koho práca sa má kontrolovať, si určil, kto a ako ho bude kontrolovať.

{{odporucane}}

Ešte v roku 2024 som na stránkach ozdravme napísal, že tento malý úspech môže byť len ilúziou. Tvrdil som, že výsledkom auditu nemôže byť nič iné ako potvrdenie prezamestnanosti lekárov a že LOZ takýto výsledok nepripustí. Skrátka, kapor si rybník nevypustí.

Kapor a rybník

Stalo sa presne to.

Spoločnosť PwC, ktorá audit vykonala, identifikovala v piatich nemocniciach potenciálne ročné úspory vo výške 91 miliónov eur. Odhalila nadstav lekárov o 341 úväzkov a, naopak, podstav sestier o 425 úväzkov. Operačné sály sú využívané len na 40 percent kapacity — po tretej popoludní sú v podstate prázdne. Lekárov po druhej hodine rozhodne nenájdete na sále, ale (pravdepodobne) vo svojich vlastných ambulanciách.

PwC to nehovorí takto otvorene — je to poradenská firma, nie publicista. No pomerne priamo naznačuje, že príspevkové organizácie, ktoré príspevkovými nie sú, sú štrukturálnym problémom. Koniec koncov, toto si nedávno v Spišskej Novej Vsi priznal aj premiér Fico. Nemocnice sa zadlžujú, lebo môžu. O tom svedčí aj porovnanie: 42 miliónov na pokutách v príspevkovkách versus 0,2 milióna v akciovke VÚSCH. Toto nie je korelácia. Toto je kauzalita.

LOZ odmietne.Ako vždy

Rovnako som už v roku 2024 odhadol, že LOZ bude výsledky auditu spochybňovať a scenár, v ktorom by došlo k redukcii počtu lekárov, nepripustí. LOZ možno o niekoľko dní či týždňov zverejní vlastný personálny audit, ktorého výsledkom bude — prekvapenie — že lekárov je v štátnych nemocniciach príliš málo a treba prijať nových. Visolajský sa postaví na zadné, opätovne vyzbiera výpovede a zopakuje sa situácia z jesene 2024.

{{odporucane}}

Po uzatvorení dohody s LOZ bol optimistický aj analytik Martin Smatana (minimálne verejne, vzhľadom na intelektuálne kapacity erudovanosť to Smatana nemohol myslieť vážne), ktorý povedal: „Som rád, že hneď prvá časť zmluvy je o hľadaní efektivity využívania zdrojov.“ Žiadna efektivita sa však nehľadala. Rok 2025 sme skončili s 200-miliónovou sekerou štátnych nemocníc. Perličkou memoranda je klauzula, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že úpravou programovej vyhlášky nedôjde k ďalšej tvorbe dlhu. Nuž, nedohodli sa príliš úspešne. No Visolajskému to zjavne neprekáža — pokiaľ by niekto nechcel nemocnice transformovať na akciovky.

Tri scenáre pre Šaška

Otázka znie, ako sa k výsledkom auditu postaví minister Šaško. Má v princípe tri možnosti.

Prvá: neurobiť nič. V preklade do slovenčiny: Šaško povie, že vznikne pracovná skupina, a možno ešte dodá, že niečo nedovolí. No vo chvíli, keď vysloví slovné spojenie „pracovná skupina“, ho už nikto nebude počúvať. Týmto by sa definitívne zaradil medzi najmenej úspešných ministrov. Hoci — ako hovorí Rudolf Zajac — väčšina z nich je jeden za osemnásť a druhý bez dvoch za dvadsať.

Druhá: stáť si za výsledkami auditu. To by znamenalo, že na ministerstve už dnes sedia tie najlepšie PR hlavy a majú premyslený každý ďalší ťah. Pripravenosť na krízové situácie však nie je Šaškovou silnou stránkou — mimochodom, ako sa majú záchranky? Táto možnosť by znamenala vojnu s LOZ necelé dva roky pred voľbami. Znamenala by, že Šaško má nachystaný plán, čo ďalej s nemocnicami, a že má podporu Fica. V preklade: pôjdu Šaško a Fico „na matrace“? Šaško do tejto vojny môže ísť a je dosť možné, že v nej prehrá. No prehrať sa dá so cťou — napríklad ako exministerka Andrea Kalavská.

Tretia: ísť do vojny a vyhrať. Tým by minister prvýkrát dokázal, že „pacient na prvom mieste“ nie je len prázdna fráza, ktorú sa naučil opakovať v každom verejnom vystúpení, ale niečo, za čím stojí reálne rozhodnutie. Bolo by to prvýkrát za dvadsať rokov, čo by minister zdravotníctva ustál tlak LOZ a presadil reálnu zmenu. Bolo by to historické.

Jeden za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať

To, ktorú možnosť si Kamil Šaško zvolí, bude definovať nielen jeho ministerské pôsobenie, ale aj to, či sa rok 2026 stane zlomovým, alebo len ďalšou kapitolou v nekonečnom príbehu o tom, ako Slovensko dvadsať rokov vie, čo má urobiť, a dvadsať rokov to neurobí.

Nuž a len perlička na záver. Počas zajtrajšej konferencie bude o zdrojoch v zdravotníctve v paneli aj Peter Visolajský. Človek, ktorý okrem výpalníckych akcií v živote neriadil ani len jednoosobú eseročku. Nie je ani len primárom. Bonus však je, že bude v paneli s bardom krízového manažmentu Ľubošom Lopatkom.