Uniknuté materiály odhalili, že vysoko postavený úradník ministerstva zdravotníctva zbieral pred spoločným stretnutím muníciu od nemocníc a akademikov — zásoboval ich argumentmi na kritiku NIHO, inštitútu, ktorý má zo zákona strážiť, či sú ceny liekov primerané tomu, čo reálne prinášajú. Nie je to len o jednom stretnutí. Je to o systéme, v ktorom sa nezávislosť odborného hodnotenia stáva prekážkou — a niekto sa rozhodol ju odstrániť.

Americký historik Timothy Snyder vo svojej knihe O tyranii píše, že inštitúcie sa neubránia samé. Ubránia ich len tí, ktorí sa rozhodnú za ne postaviť — aj vtedy, keď je to nepríjemné a nepopulárne. Platí to pre súdy, médiá, centrálne banky. Platí to aj pre NIHO.

{{suvisiace}}

V stávke nie je jedno rozhodnutie. Ani jeden liek. V stávke sú miliardy eur z verejného zdravotného poistenia a dôvera verejnosti v to, že sa o týchto peniazoch rozhoduje transparentne, odborne a podľa rovnakých pravidiel pre všetkých.

Ak sa nezávislé odborné hodnotenie začne spochybňovať nie prostredníctvom vedeckých argumentov, ale koordinovaným tlakom na jeho autorov alebo na rozhodovací proces, prestáva existovať dôvod, prečo sme vôbec vytvorili nezávislú HTA agentúru.

Pritom systém HTA na Slovensku už dnes vytvára priestor na odbornú polemiku. Súčasťou hodnotenia NIHO je komunikácia s klinickými odborníkmi, ktorí majú možnosť predložiť svoje odborné stanoviská, upozorniť na klinické skúsenosti, metodické výhrady alebo nesúhlas so závermi hodnotenia. Takéto pripomienky sú transparentnou súčasťou procesu hodnotenia a každý si ich môže prečítať spolu s reakciou NIHO. Presne tak má vyzerať odborná diskusia — otvorene, na základe dát a argumentov, pod verejnou kontrolou.

{{gift}}

Ak však namiesto tejto transparentnej odbornej diskusie vznikajú iniciatívy smerujúce k organizovaniu spoločnej kritiky NIHO na neverejných stretnutiach, oprávnene vzniká otázka, prečo sa odborné argumenty neuplatňujú tam, kde na to zákon vytvoril priestor. Ak je ktorýkoľvek klinický odborník presvedčený, že hodnotenie NIHO obsahuje odborné chyby, je nielen jeho právom, ale aj profesionálnou povinnosťou tieto chyby pomenovať otvorene, odborne a transparentne — nie prostredníctvom neformálneho koordinovania postupu mimo procesu hodnotenia.

O to znepokojujúcejšie je, ak sa na takýchto iniciatívach majú podieľať osoby zastávajúce významné verejné funkcie.

Štátny zamestnanec ministerstva zdravotníctva je platený z verejných prostriedkov. Jeho základnou povinnosťou je chrániť verejný záujem, zabezpečovať zákonnosť rozhodovania a hospodárne nakladať s financiami, ktoré pochádzajú od všetkých daňovníkov a poistencov. Verejnosť od neho oprávnene očakáva nestrannosť, transparentnosť a rešpektovanie pravidiel vytvorených práve na ochranu verejných financií.

Podobne ani vysoko postavený univerzitný profesor, dekan lekárskej fakulty či prednosta kliniky nie je iba ďalším účastníkom odbornej diskusie. Je autoritou, ktorá formuje budúcich lekárov a vytvára štandardy profesionálneho správania. Študentov medicíny učíme, že medicína musí byť postavená na dôkazoch, odbornosti, integrite a transparentnosti. Ak však namiesto otvorenej vedeckej polemiky vzniká dojem, že efektívnejšou cestou je koordinovať spoločný postup voči nezávislej odbornej inštitúcii mimo transparentného procesu, vysielame budúcim generáciám presne opačný signál.

{{odporucane}}

Nezávislé HTA nebude nikdy populárne. Jeho úlohou totiž nie je potvrdzovať očakávania jednotlivých odborných skupín, ale objektívne posudzovať, či je použitie obmedzených verejných zdrojov odôvodnené. To je často nepríjemné. Je to však podstata systému, ktorý má zabezpečiť, aby sa o miliardách eur nerozhodovalo podľa toho, kto dokáže vytvoriť väčší tlak, ale podľa vedeckých dôkazov a rovnakých pravidiel pre všetkých.

Ak tento princíp stratíme, nestratíme iba jednu odbornú inštitúciu. Stratíme dôveru, že o verejných peniazoch rozhodujú pravidlá, a nie vplyv. A to — ako Snyder pripomína — nie je len technický problém. Je to problém demokracie.