Presnejšie ide o zákon o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Redakcia ozdravme má k dispozícii materiály, ktoré vyjadrujú negatívnu skúsenosť jedného z predstaviteľov akademického prostredia ohľadom rozhodovania NIHO. Zaujímavejšia je však reakcia čelného predstaviteľa ministerstva zdravotníctva, ktorý je zodpovedný za lieky a liekovú politiku. Tento predstaviteľ ministerstva zdravotníctva odporučil v uniknutých materiáloch skritizovať postup NIHO.

Materiály, ktorými redakcia ozdravme disponuje, zároveň vyzývajú aj ďalších predstaviteľov, aby si na dnešné stretnutie pripravili negatívne príklady vychádzajúce z ich skúseností s činnosťou NIHO.

Apel čelného predstaviteľa ministerstva zdravotníctva na to, aby si dôležití predstavitelia zdravotníckeho sektora pripravili podklady, na základe ktorých budú kritizovať NIHO, je neortodoxné. Inými slovami: štátny úradník aktívne organizoval kritiku inštitúcie, ktorá má zo zákona chrániť verejné peniaze pred predražením liekov.

NIHO je štátny inštitút, ktorý má nezávisle posudzovať, či je cena lieku vstupujúceho do úhradového systému primeraná jeho skutočnému klinickému prínosu — v podstate určuje, koľko je zdravotné poistenie ochotné za liek zaplatiť. Práve preto sa stáva terčom kritiky farmaceutických firiem: keď NIHO vyhodnotí liek ako nákladovo neefektívny pri požadovanej cene, firma musí buď zľaviť, alebo sa s liekom do úhrady jednoducho nedostane. Toľko k teórii, prax je však diametrálne odlišná. Problém je, že podľa správy Najvyššieho kontrolného úradu ministerstvo zdravotníctva odporúčania NIHO v nadpolovičnej väčšine prípadov jednoducho ignoruje.

{{suvisiace}}

NKÚ preskúmal 86 prípadov, v ktorých NIHO vyhodnotil liek a určil cenu, za ktorú by ho malo zdravotné poistenie uhrádzať. V 54 percentách z nich ministerstvo zaradilo liek do úhrady za vyššiu sumu, ako NIHO odporučil. Za päť rokov to podľa kontrolného úradu predstavuje zbytočne vynaložených 244 až 356 miliónov eur — peniaze, ktoré mohli ísť na inú zdravotnú starostlivosť. A práve preto je konanie štátneho úradníka, ktorý aktívne organizuje kritiku tejto inštitúcie, prinajmenšom čudné a vyvoláva legitímne otázky o tom, v záujme koho vlastne koná.

Kritika NIHO je legitímna — inštitút nie je neomylný a jeho metodika sa dá spochybniť. To je však úloha odbornej diskusie, nie štátneho úradníka, ktorý si pred stretnutím zbiera muníciu od zainteresovaných strán, aby mohol páliť po svojom názorovom oponentovi.

{{gift}}

‍