Ale najmä je to nezmysel preto, lebo na jednej strane štát síce túto DPH vyberie, no keďže prevažná časť senzorov, ktoré spotrebujú naši pacienti s DM1, je hradená z verejného zdravotného poistenia – a poisťovne ich preplácajú vrátane DPH –, štát tieto peniaze cez poisťovne v skutočnosti zase vydá. Zvýšená DPH sa teda premietne do nákladov zdravotných poisťovní. Uvalením základnej sadzby DPH na tento segment tak štát pacientom de facto uberá takmer štvrtinu senzorov, ktoré by inak mohli dostať.

{{suvisiace}}

Iste, časť senzorov si najmä dospelí, ktorých limit je nedostatočný, aj dokúpia a časť sa vzhľadom na vyššiu cenu v iných európskych krajinách reexportuje, ale aj tak nejde o zásadný príjem štátneho rozpočtu. Ide totiž o skupinu cca 30 000 občanov, spomedzi ktorých cca 3 000 hradíme nepomerne drahšiu liečbu inzulínovou pumpou, pre plné fungovanie ktorej je senzor conditio sine qua non.

Ako je to v okolitých krajinách? Sadzby DPH na glukózové senzory sa pohybujú od nuly až po 27 %:

Rozdiel je v tom, či krajina zníženú sadzbu vzťahuje aj na zdravotnícke pomôcky (Česko, Poľsko, Slovinsko), alebo ju dáva len liekom – vtedy senzor spadá na základnú sadzbu (Nemecko, Rakúsko, Rumunsko).

Maďarsko síce má 27 % DPH na tento segment, no donedávna malo s jedným výrobcom dohodu na celkovej cene približne o 20 % nižšej, než je u nás za rovnaký senzor. Táto cesta sa však v čase rýchleho rozvoja technológií javí ako priveľmi obmedzujúca: ide o dnes už zastaraný, neintegrovaný typ senzora, ktorý navyše potrebuje ešte vysielač a jeho použitie je viazané na jeden typ inzulínovej pumpy. Dnes už aj na tento trh prenikajú modernejšie, novšie senzory a ich cena je porovnateľná s cenami u nás. Vyjednávacia sila desaťmiliónovej krajiny je navyše nepomerne vyššia než naša s polovičným počtom obyvateľov.

A hoci základnú sadzbu 19 % má aj Nemecko, o takej dostupnosti senzorov, aká je v tejto krajine, môžeme zatiaľ len snívať…

Som presvedčená, že zníženie DPH na glukózové senzory by bolo prinajhoršom rozpočtovo neutrálne, prípadne mierne pozitívne (dostupnejšia cena by generovala vyššiu spotrebu mimo zdravotných poisťovní).

Pokiaľ ide o zlepšenie zdravotného stavu a práceschopnosti týchto pacientov, akékoľvek zlepšenie dostupnosti tejto pomôcky má ťažko vyčísliteľnú hodnotu. Môže totiž – od priamej a okamžitej záchrany života pri zabránení fatálnej hypoglykémie až po oddialenie či úplné zabránenie takým komplikáciám, ako je zlyhanie obličiek s potrebou dialýzy či transplantácie alebo náročnú anti-VEGF liečbu vyžadujúce očné komplikácie – byť tým gamechangerom, ktorý mení priebeh ochorenia.

Veď mŕtvy, dialyzovaný či slepý občan je pre tento štát veľkou stratou a záťažou – o to väčšou, o čo v nižšom veku tieto okolnosti nastanú.

{{odporucane}}

Ak teda opäť hľadáme prostriedky v štátnom rozpočte aj v zdravotníctve, možno by sme sa mohli pripojiť k okolitým krajinám a zaviesť na tento segment zníženú alebo nulovú sadzbu DPH. Toto totiž nie je luxus, ale základná životná potreba a ochrana zdravia niekoľkých tisíc našich spoluobčanov. O to viac, že tieto peniaze štát síce do jedného vrecka dostane, ale z druhého ich cez zdravotné poisťovne vydá… A je absurdné aby mali zdravotné pomôcky, vyššiu DPH ako napríklad hotelové zariadenia.

Zaťažiť zdravotnú pomôcku hradenú zo zdravotného poistenia základnou sadzbou DPH je napokon aj v rozpore s princípom efektívneho vynakladania zdrojov.

Iný príbeh je potreba navýšenia úhrad aspoň na úroveň 10 – 11 mesiacov v roku pre dospelých, obzvlášť mladých dospelých, ktorí sú vo veľkej väčšine od týchto technológií závislí… Ale aj tu by sme – pri zachovaní nákladov a znížení DPH – mohli pacientom pomerne výrazne pomôcť.

Na začiatok by sme však mohli znížiť DPH napr. na úroveň, akú máme na hotelové služby…

Nájde sa Andrej Danko glukózových senzorov?

Páni poslanci, kto z vás podá pri prerokúvaní štátneho rozpočtu pozmeňujúci návrh na zníženú DPH na glukózové senzory?

Vopred ďakuje 30 000 diabetikov 1. typu a MUDr. Ľudmila Kubincová, diabetológ