Publicistika

Opozičný poslanec a záchranár kritizuje ďalšie ministerské ťahanice so záchrannou službou.

V zdravotníckej politike sa treba viac venovať ambulanciám a konečne riešiť čakacie lehoty, hovorí zdravotnícky manažér a expert hnutia Sme rodina Peter Ferjančík.

Osamelosť, permanentné napĺňanie cieľov, ktoré neprinášajú očakávanú spokojnosť, a porovnávanie sa s inými ľuďmi – aj to je obraz života v našej spoločnosti.

Situácii nepomáhajú sociálne siete ani umelá inteligencia.

Dnes už legendárny príhovor exministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej na pôde Národnej transfúznej služby, v ktorom citovala autora románu Dracula Brama Stokera a povedala, že „krv je život“, bude zrejme už navždy patriť do zlatého fondu slovenského internetu.

Ženy v zdravotníckych profesiách, ale aj v neformálnej starostlivosti potrebujú skutočné uznanie svojej práce. Keď sa na Slovensku aj v zahraničí rozhodnú opatrovať svojich blízkych, platia za to aj nižšími dôchodkami a zlým zdravím.

Hoci očkovanie nie je plne hradené z verejného zdravotného poistenia, zdravotné poisťovne naň prispievajú.

Mobil ľudia pri nešťastných udalostiach nepoužívajú na zavolanie pomoci, ale na natáčanie. Aké ešte majú záchranári skúsenosti so svedkami nehôd?

Záchranári nechcú patriť pod urgenty. Čo žiadajú?

Firmy sa musia prispôsobiť starnúcim zamestnanom, umožniť flexibilnejšie úväzky a zamerať sa aj na zdravie pracovníkov.

Prečo v rôznych regiónoch lekárov neláka práca v ambulanciách? Peniaze od poisťovní im ledva pokryjú náklady