Peter Pažitný informoval o tom, čo sa v projekte Udržateľnosť slovenských nemocníc bude diať ďalej. „Prezentovali sme 30 faktorov udržateľnosti. Podľa odpovedí respondentov v dotazníkoch sme z nich vybrali top 10. Tie sme zosumarizovali podľa váhy dôležitosti, ktorú im prisudzujú respondenti. Na základe toho sa chceme zamerať na konkrétne indikátory (KPI – key performance indicator) toho, čo máme merať a v akých oblastiach, čo riaditeľov nemocníc trápi a na čo sa zamerať. V júli a v auguste sa chceme stretávať so zástupcami nemocníc a celého zdravotníctva a diskutovať o KPIs. V septembri by sme ich radi prezentovali a do konca roka chceme začať zbierať dáta. Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko prisľúbil, že sa bude snažiť o to, aby nám ich poskytovali aj štátne nemocnice. Uvidíme, nakoľko budeme úspešní, budeme sa snažiť merať to naprieč sektorom,“ povedal Pažitný.

O starých pacientov sa budú starať starí zdravotníci

Viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS), ktorá združuje neštátne nemocnice, Igor Pramuk vyhlásil, že považuje za symptomatické, že z podujatia sa na poslednú chvíľu ospravedlnil štátny tajomník Michal Štofko, ktorý bol v tom čase na rokovaní Asociácie štátnych nemocníc. Podobne, že na akciu o udržateľnosti nemohli prísť práve štátne nemocnice. Na otázky v dotazníku odpovedali zástupcovia súkromných, verejných a zúčastnili sa aj z niekoľkých štátnych nemocníc.

Pokiaľ ide o platový automat, Pramuk spomenul starší nález Ústavného súdu. „Konštatoval právny rozpor medzi tým, keď niekto nariaďuje vyplatiť mzdy, ale potom sa nevieme dostať k peniazom na ten pravidelný rast miezd. Uvidíme, ako to bude v tomto roku,“ krčí plecami. Pokiaľ ide o nápad, že poisťovne by mali poskytovať úhrady ako plné DRG, teda by platili nemocniciam výlučne za výkony, Pramuk hovorí, že v minulosti to tak bolo v niektorých iných krajinách, ale prišli na to, že to nefunguje. „Ak regionálne nemocnice budú platené len za výkony, nebudú mať peniaze na svoje fungovanie,“ pripomína.

Výsledky prieskumu faktorov udržateľnosti podľa neho potvrdzujú postoje ANS, ktorá volá po systémových zmenách, nie len po peniazoch ako sa zvykne stereotypne hovoriť. Pramuk za najdôležitejšie považuje transparentné financovanie a odstránenie deformácií ako sú vyššie základné sadzby pre štátne nemocnice, stabilitu systému, teda sledovanie dlhodobej stratégie a nie zmeny s každou vládou. Taktiež riešenie personálnej krízy. Do nemocníc treba zabezpečiť dostatok zdravotníkov.

CEO nemocničnej siete Penta Hospitals International Peter Lednický pripomenul, že v strednej Európe čelíme a budeme čeliť demografickej kríze, teda starnutiu populácie. O starnúcich náročnejších pacientov sa budú musieť starať starnúci zdravotníci. „Populácia ľudí nad 75 rokov sa do roku 2035, čo nie je až tak ďaleko, zvýši o 41 %. V tejto vekovej skupine je navyše vysoká prevalencia neurodegeneratívnych ochorení ako napríklad Alzheimerova choroba. V krajinách strednej Európy bude chýbať približne 150-tisíc lôžok dlhodobej starostlivosti – tej zdravotnej, o ľudí s vyšším stupňom postihnutia. Na Slovensku konkrétne 22-tisíc lôžok, plus bude potrebná aj sociálna starostlivosť. Deficit peňazí vynakladaných na tieto typy starostlivosti sa však každý rok zvyšuje,“ skonštatoval Lednický.

Na Slovensku je najviac zdravotných sestier vo vekovej skupine okolo 45 rokov a starších. „Do 10 rokov pôjdu do dôchodku a po nich neprídu ďalšie, ktoré ich nahradia. Mnohí lekári pracujú aj v dôchodkovom veku, ale keď je sestra za celý život zrobená, pôjde do dôchodku ako náhle môže,“ povedal Peter Lednický.

Všetky nemocnice nemôžu robiť špičkovú chirurgiu

Podľa údajov Penta Hospitals počet hospitalizácií celkovo klesá. Najmä mladšie generácie veľmi často využívajú jednodňovú chirurgiu, takže po zákrokoch nie sú hospitalizovaní, ale idú domov. Stúpol však počet hospitalizácií pacientov nad 65 rokov. Najmä starší pacienti sa nedajú vyriešiť jednoduchým zákrokom a potrebujú byť v nemocnici.

„Musíme rozlišovať nemocnice podľa profilu, každá nemocnica má robiť niečo iné,“ hovorí Lednický. Akútne nemocnice musia mať špičkové najmodernejšie vybavenie. „Keď má nemocnica menej ako 1000 chirurgických hospitalizácií ročne, nemá zmysel, aby v nej bola chirurgia, pretože ani lekári nemajú dostatok skúseností a je to nebezpečné. Nie je to ani ekonomické,“ zhodnotil Lednický, „Ďalšia časť nemocníc sa musí profilovať na dlhodobú, následnú a sociálno-zdravotnú starostlivosť.“ Podľa jeho slov sa však nemocnice vyprofilujú prirodzene a „nepotrebujeme, aby nám to hovoril regulátor cez OSN (optimalizáciu siete nemocníc), z ktorej sa navyše už stal chaos.“ Je to práve kvôli množstvu výnimiek.

Pokiaľ ide o ekonomickú stránku a právnu formu štátnych nemocníc, odborníci dlhodobo konštatujú, že sa z nich budú musieť stať štátne akciové spoločnosti. Dôvody v tomto rozhovore pre ozdravme vysvetlil Peter Pažitný. „Za mňa je akciová spoločnosť jediná funkčná právna forma pre nemocnice. A to vzhľadom na veľkosť spravovaného majetku, výšku rozpočtu, počet zamestnancov, prehľadné podvojné účtovníctvo, premyslenú štruktúru riadenia, kritériá transparentnosti ako aj audit účtovnej závierky,“ konštatoval.

Rudolf Zajac zhodnotil, že ani jeden z bodov spomínaných v prieskume sa nedá uprednostniť alebo zanedbať: „Treba na to pozerať ako na celok, ak niečo z toho nebude, tak sa to celé zosype. Musíme prísť k dohode, čo vlastne od zdravotníctva chceme. Momentálne upozaďujeme nákupcov zdravotnej starostlivosti (teda poisťovne). Musíme im vrátiť možnosť robiť sieťotvornú činnosť a vyhodnocovať efektivitu.“

Vyššie platy lekárov a sestier v nemocniciach sú podľa neho len výsledkom nátlaku a vytlačia ľudí z ambulantného sektora. To budú politici musieť riešiť: „Papier znesie všetko, no napĺňa ma optimizmom, že prišla úplne nová generácia manažérov, ktorí nehovoria len, že dajte nám viac peňazí.“ O nátlakových akciách nemocničných lekárov Zajac povedal: „Nemôžete pridávať na plate a uberať na pracovnej dobe.“

{{odporucane}}

Je digitalizácia dôležitá?

V následnej diskusii sa aj viacerí respondenti z publika zhodli na tom, že platový automat je veľký problém. Pripomenuli, že valorizácia miezd je dôležitá, ale platový automat v súčasnej podobe, bez naviazania na výkon, deformuje systém.

Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecné lekárstvo Etela Janeková tiež tvrdí, že platový automat likviduje ambulantnú starostlivosť. Aby boli ambulancie udržateľné, dnes tak vyberajú takmer 200 druhov poplatkov od pacientov. Podľa Rudolfa Zajaca by sa pritom oplatilo viac investovať do ambulancií, pretože poskytujú väčšinu zdravotnej starostlivosti a určite vyriešia pacienta lacnejšie ako nemocnice.

Hoci v zdravotníctve sa niekedy hovorí o slabom regulátorovi, podľa Petra Lednického z Penta Hospitals Slovensko práveže existuje veľa nezmyselných regulácií, ktoré sa nedajú dodržiavať. Otázkou zostáva, ako regulovať trh tak, aby bol spravodlivý. Súčasné zdravotníctvo Lednický považuje za veľmi spolitizované. On i ďalší účastníci diskusie sa vyjadrili, že momentálne nevidia nikoho, kto by mal ambíciu platový automat riešiť. Igor Pramuk hovorí, že len čo ho niekto začne riešiť, na druhý deň lekári podávajú výpovede. Rudolf Zajac si myslí, že cenotvorbu v zdravotníctve nemá robiť štát, ale poskytovatelia, ktorí reálne robia zdravotnícke výkony. Štát má iba kontrolovať, či sa dodržiavajú pravidlá.

Čo sa týka zoznamu problematických faktorov udržateľnosti, Peter Pažitný bol prekvapený, že zdravotnícki aktéri vyššie nezaradili digitalizáciu. Pre riaditeľov nemocníc je však teraz evidentne potrebné riešiť úplné základy. Ako povedal Igor Pramuk, „pol roka sa snažíme o to, aby sme dostali zvýšené objemy od poisťovní.“

Podľa Lednického je digitalizácia skôr kvalitatívny a bezpečnostný ukazovateľ. „Dnes ale za bezpečnosť a kvalitu nikto neplatí, preto to riaditelia nemocníc neidentifikujú ako dôležité,“ podotkol. Riaditeľ nemocníc zriaďovaných Trenčianskym samosprávnym krajom Ľuboš Lopatka však povedal, že okrem platového automatu považuje za zásadný problém na Slovensku aj byrokraciu, pomalé procesy, a práve nedostatok digitalizácie. Vedie to k nehospodárnosti a zlým výsledkom.

Papier verzus realita: Ako zlepšiť zdravotníctvo?

Ťažko očakávať, že zrazu príde niekto osvietený. „Čo by teda mali byť ďalšie kroky, aby sme len nepomenovali problémy a všetko to nezostalo na papieri?“ opýtal sa analytik Inštitútu zdravotných analýz Juraj Hunák.

Podľa Igora Pramuka treba mať určitú neústupčivosť, konzistenciu a integritu. „Veriť si, že niečo chcete zmeniť a nevzdať sa,“ dodal. Peter Lednický si myslí, že zdravotníctvo treba depolitizovať, deregulovať a využívať dáta. „Minister má spraviť prvé kroky, povedať nám, čo máme robiť, a potom nás nechať to robiť,“ myslí si CEO Penta Hospitals.

Lektor metód ekonomického hodnotenia zdravotníckych programov Peter Pažitný odporúča tento postup:

1. Pozerať sa na ľudí, ktorí majú víziu a sú schopní ju dať dokopy. (Za 20 rokov podľa neho na Slovensku nebolo až tak veľa politikov, ktorí vedeli, čo chcú vlastne robiť. Víziu nemá vláda, ale nie je ju schopná sformulovať ani súčasná opozícia, ktorá je podľa Pažitného bojácna.)

2. Leadership – reformy musia viesť ľudia, ktorí majú odvahu postaviť sa aj za nepopulárny názor, obhájiť si ho a vydržať.

3. Vláda ako celok musí držať pokope, aby odolávala tlakom.