Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Čo je primárna úloha zdravotnej poisťovne? Akým spôsobom túto úlohu napĺňa vaša poisťovňa?

Základom je zabezpečovať zdravotnú starostlivosť pre našich klientov a dbať o ich zdravie i preventívne. Zdravotnú starostlivosť musíme nakupovať efektívne, to znamená za najlepšiu možnú cenu pri najlepšej možnej kvalite. Samozrejme, našu úlohu chápem oveľa širšie. Okrem zabezpečenia ZS máme aj kontrolovať, aby klient dostal adekvátnu kvalitu. Klientom sa snažíme pomáhať pri dostupnosti starostlivosti.

Vo veľkej časti je naša pridaná hodnota v tom, že sa snažíme, aby prevencia bola dôležitou časťou, aby zdravotná starostlivosť vôbec nebola potrebná. Ide o širokú množinu vecí a je škoda, že málokto vníma, čo všetko zdravotná poisťovňa robí. Stále je veľa ľudí, ktorí nás vnímajú ako prietokový ohrievač peňazí, a tlak na efektivitu celého systému klient nevidí. Je to chyba aj zdravotných poisťovní. Mali by sme byť schopnejší lepšie vysvetľovať, že nie sme len tí, čo prerozdeľujú peniaze.

Pri zdravotných poisťovniach je veľa mýtov či predsudkov… Veľa ľudí si myslí, že sa nemôže prepoistiť alebo že menšia poisťovňa má zazmluvnenú menšiu sieť, alebo neposkytne plnú starostlivosť. To sú nepravdivé tvrdenia, ktoré sú hlboko zakorenené. Snažíme sa to však zmeniť. V ostatnom čase vnímam našu úlohu aj tak, že máme byť pre poistencov akýmsi oporným bodom – odborným garantom, čo sa týka informácií o zdraví či liečbe, ale i partnerom, o ktorého sa môžu oprieť nielen v neľahkých chvíľach, keď ochorejú, ale aj v rámci už spomínanej prevencie a udržiavaní sa v čo najlepšom zdraví. 

Prečo sa každoročne na Slovensku opakuje ten istý scenár týkajúci sa potreby dofinancovania sektora zdravotníctva?

Mám teóriu, že ide o snahu minimalizovať skutočnosť, že nikto nevie odhadnúť, koľko bude systém potrebovať. Tak sa rozpočet nastaví konzervatívne, vytvorí sa dlh a potom sa dofinancuje len dlh. Je to vysiľujúce pre všetkých aktérov, tak pre poisťovne, pre nemocnice, ambulantných poskytovateľov, ako aj pre laboratóriá i samotných poistencov, ktorí to musia sledovať v médiách.

Mária Lévyová, Asociácia na ochranu práv pacientov

Je na poisťovniach, ako si nastavia-nenastavia svoje benefity. Jasné je, že pokiaľ nebudú peniaze, nebudú ani benefity.

Aké benefity, namiesto zubných, navrhnú zdravotné poisťovne pre svojich  poistencov, aby boli z dlhodobého hľadiska udržateľné, prínosné a zamerané na zlepšenie zdravia poistencov a zdravotnej starostlivosti o pacientov?

Dokázali by sme vymyslieť veľa pekných benefitov. Problém je, že zubný benefit skončil nie preto, že by nebol dobrý, ale preto, že stál peniaze a tie peniaze sa medzitým minuli a nemôžeme s nimi v rozpočte rátať ani do budúcna. Hľadáme cesty, aké benefity vymyslieť bez toho, aby stáli rovnako vysoký objem finančných prostriedkov. Samozrejme, máme mnoho benefitov, premýšľame o alternatívach, napríklad dohodnúť pre svojich klientov služby alebo produkty za lepšie ceny. Koniec koncov webový portál Meníme životy k lepšiemu ide touto cestou. Naši klienti môžu dostať výrazné zľavy na množstvo so zdravím súvisiacich produktov. Samozrejme, väčšinu klientov najviac zaujíma niečo, za čo môžu dostať peniaze späť.

Filozofia vzniku zubného benefitu, ktorý sme zaviedli ako prvá ZP, bola veľmi zaujímavá. Počítali sme so základnou premisou, že sme efektívnejší ako štátna poisťovňa, nechceme tvoriť väčší zisk, a pokiaľ budeme mať všetci rovnaké príspevky, tak si trúfame hospodáriť tak, že nám zostane dosť peňazí na benefit. A to priláka ďalších klientov, teda získame väčšiu úsporu z rozsahu, čo zo začiatku fungovalo. Potom nastala situácia, že štát začal štátnu poisťovňu jednostranne dofinancovávať. To už bola neudržateľná súťaž, súťažíte s niekým, kto dostáva peniaze „bokom“. Celý koncept zubného benefitu dostal silnú trhlinu a utrpela aj naša motivácia. Na začiatku však bola racionálna úvaha, že nemusíme tvoriť veľké zisky, sme výrazne efektívnejší, než je štátna poisťovňa, tak máme priestor benefit vytvoriť.

{{odporucane}}

Slovenská komora zubných lekárov

Na Slovensku je oveľa viac nezmluvných zubných ambulancií v pomere k zmluvným ako vo vyspelej Európe. Zubné ambulancie na priamu úhradu sú aj v odľahlejších regiónoch Slovenska. To spôsobuje zhoršenie dostupnosti zubno-lekárskeho ošetrenia, čo je spôsobené aj nedostatočným financovaním zubných výkonov plne hradených z verejného zdravotného poistenia.

Ako chce vaša zdravotná poisťovňa zabezpečiť nenavyšovanie počtu zubných ambulancií na priamu úhradu pacienta?

Stomatologická starostlivosť je citlivá z hľadiska financovania. Snažíme sa zvyšovať počet kontrahovaných zubných lekárov. V súčasnosti ich máme viac ako ďalšie dve poisťovne. Každý rok sa nám zvyšuje počet zakontrahovaných lekárov. V stomatologickej starostlivosti je však slobodný trh a veľa ľudí si rado priplatí za vyššiu kvalitu. U zubných lekárov je to i estetická vec, kde sa necítime zodpovední za reguláciu.

Pre svojich poistencov sa snažíme zväčšovať počet zmluvných partnerov a ten v našom prípade rastie. Je to však náročné. Sú oblasti, kde si klienti nemôžu dovoliť alebo musia redukovať svoju starostlivosť, pretože na ňu nemajú. Tam je rola zdravotnej poisťovne principiálna. Viem, že aj v samotnej komore rozmýšľajú, ako sa vyhnúť situácii, že v lukratívnych miestach je veľa zubných lekárov a v niektorých miestach je ich málo alebo nie sú.

Má zdravotná poisťovňa pripravené stimulačné programy, ako pritiahnuť zubných lekárov aj do regiónov Slovenska s nízkym počtom stomatológov?

Ako poisťovňa nemáme. Máme 13 % zo všetkých poistencov, kvôli nám tam zubný lekár nepôjde. My ho nevyťažíme, z nášho kmeňa nevyžije. V tomto vnímame zásadnú rolu VÚC a miest. Spoločnými silami poďme hľadať riešenie, aby sa tieto veci lepšili a riešili. Ale ako som povedal, nám počty zazmluvnených lekárov dramaticky vzrástli. Za posledných 4 – 5 rokov to bolo 400 zubných lekárov, ktorí s nami novo uzatvorili zmluvu.

Slovenská lekárnická komora

Považujete za správne, ak sa na webe poisťovne ponúkajú „výhodné“ kvapky do nosa s potenciálom vytvorenia závislosti, zverejňuje značka troch liekov viazaných na lekársky predpis a priamo zo stránky linkuje e-shop súkromnej siete lekární? Bola takáto spolupráca ponúknutá iným zmluvným poskytovateľom? A prečo nie?

Naša zdravotná poisťovňa kladie veľký dôraz na etické a zodpovedné poskytovanie informácií a služieb našim poistencom. Zároveň je naším cieľom poskytnúť našim poistencom atraktívnu ponuku výhod. Prostredníctvom webového portálu Meníme životy k lepšiemu zabezpečujeme zľavy na rôzne zdravotné produkty, ktoré môžu byť pre našich poistencov užitočné. Pri všetkých voľnopredajných liekoch vždy odporúčame konzultáciu s lekárom alebo lekárnikom pred ich použitím, a to aj v prípade kvapiek do nosa, ktoré môžu mať potenciál vytvárať závislosť. Vždy odporúčame konzultáciu s lekárom alebo lekárnikom pred ich použitím.

Spolupráca s konkrétnymi lekárňami je výsledkom dôkladného výberového procesu, ktorý zohľadňuje kvalitu služieb a výhodnosť pre našich poistencov. Táto spolupráca nie je exkluzívna a sme otvorení spolupráci s ďalšími poskytovateľmi, ktorí spĺňajú naše kritériá. Ide o bežný spôsob vytvorenia zľavového alebo vernostného portálu, ktorý využívajú mnohé finančné inštitúcie. Užitočnosť nášho benefitu potvrdzuje veľký záujem zo strany našich poistencov, ktorí každý mesiac využijú tisíce zľavových kódov.

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek

Vzhľadom na neustále riešený problém zadlžovania ústavných zdravotníckych zariadení a ich následného oddlžovania, ako aj na problémy VŠZP (ako aj na všetky problémy, ktoré to so sebou prináša – platy v zdravotníctve, nedostatok moderných liekov, investície do výskumu a vývoja, modernizácia infraštruktúry, budov, vybavenia…): myslíte si, že nastal čas na zmeny systému financovania starostlivosti formou zavedenia komerčného zdravotného pripoistenia (aj vzhľadom na výšku priamych úhrad poistencov a doplatkov v rôznych formách, ktoré sa už dejú)?

Ten čas nastal už pred 10 – 15 rokmi. No dôležité nie je, čo si myslím, ale aká je realita. Je politickou ilúziou, že existuje kvalitné, dostupné a štátom plne financované zdravotníctvo. Nie sme taký bohatý štát  a ani to nevyzerá, že ním v nasledujúcich pár rokoch budeme. Preto je iluzórne si myslieť, že to všetko má byť financované z verejného zdravotného poistenia.

Jediné riešenie je pridať k tomu pilier – pripoistenie, tým sa dostanú ďalšie peniaze do systému. Bude na každom občanovi, aby si rozmyslel, či chce alebo nechce byť pripoistený. A ak áno, bude mať z tohto komerčného pripoistenia dostupnú aj nadštandardnú zdravotnú starostlivosť. To sa dnes všetko rôzne obchádza a reálne to vzniká, ale nemá to transparentnosť, kultivované pravidlá ani možnosť kontroly. Považujem to za jednu zo zásadných chýb systému, keď sa hľadala inšpirácia v holandskom systéme, z ktorého sa vzalo 70 %, ale tento aspekt sa vynechal.

V Holandsku ide 10 až 12 % všetkých peňazí zo súkromného pripoistenia. Do nášho zdravotníctva ide viac ako 7 miliárd eur, v takom prípade by to bolo ďalších 700 miliónov. To je množstvo peňazí, ktoré by v systéme boli oficiálne sprehľadnené a transparentné.

Myslíte si, že s ohľadom na chýbajúce pravidlá na definovanie tzv. „nároku pacienta“ z balíka verejného zdravotného poistenia je toto v súčasnosti reálne?

To je politická otázka, ale i tak je to nevyhnutné. Otázkou je, kedy si to „priznáme“.

Realizujete nejaké kroky na to, aby sa touto otázkou seriózne vlády a politici zaoberali? Ste vôbec aktívni?

Hovoríme o tom s každým politikom, s ktorým sa stretneme. Snažíme sa zvyšovať povedomie a na úrovni Asociácie zdravotných poisťovní sme sa dohodli na vypracovaní štúdie, aké by boli eventuálne možnosti, keby bola politická vôľa. Ale ďalej nemôžeme ísť, nemáme právomoc zákon ani napísať, ani presadiť.

Iveta Šluchová, Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov

V súčasnosti sa veľa hovorí o novom Zozname zdravotných výkonov pre špecializovanú ambulantnú starostlivosť. Podľa akého kritéria boli vybrané odbory, v ktorých sa začína skúšať nový zoznam? Aké očakávanie má zdravotná poisťovňa spojené s novým Zoznamom zdravotných výkonov? Ako sa tento nový zoznam prejaví vo vzťahu k poskytovateľom a aj vo vzťahu k riešeniu súčasnej krízy v zdravotnej starostlivosti?

Od zoznamu sú veľké očakávania, ktoré nemôžu byť naplnené. Všetci čakajú, že dostanú viac, a to sa nedá. Veríme však, že to môže byť zásadný krok. Najmä pri špecializáciách, kde to viditeľne nie je dobre nastavené – napríklad pľúcni lekári sú zle ohodnotení. Samozrejme, nefunguje to tak, že tí, čo majú „viac“, si povedia: Nám by stačilo menej a dáme to pľúcnym lekárom.

Dať to objektívne dohromady je úlohou pre štátnu reguláciu a objektívny, seriózny, vedecký tím, ktorý zabráni rôznym lobistickým tlakom, ktoré si dokážu presadiť, že ich odbornosť je obodovaná lepšie ako iná. Dúfame, že sa zoznam schváli, pretože sa naň už čaká veľmi dlho.

Z akých dôvodov uzatvára poisťovňa zmluvy s porovnateľnými poskytovateľmi s významne rozdielnymi zmluvnými podmienkami pri rovnakých výkonoch? Mnohokrát ide o také významné rozdiely, že poskytovatelia hodnotia zmluvu ako nespravodlivú. Je možné zo strany poisťovne s istotou povedať, že v rámci regiónu majú porovnateľní poskytovatelia uzatvorené zmluvy s rovnakými podmienkami?

Nemáme žiadnych preferovaných poskytovateľov. V žiadnom poskytovateľovi nemáme priamu ani nepriamu majetkovú či osobnú účasť. Snažíme sa byť transparentní a bolo by nesprávne, keby boli výrazné rozdiely medzi poskytovateľmi, pokiaľ  na to nie je jasný dôvod. Samozrejme, pri nemocniciach by sa malo všetko vyvíjať od case mixu, pri ambulantnej starostlivosti by to malo byť poskytnuté ošetrenie.

Uvítali by sme, keby sa do toho premietla i kvalita. Dnes je náročné zvážiť a zmerať, či tam kvalita bola, ale do budúcna veríme, že sa nájdu indikátory, ktoré budú reflektovať i objektívnu kvalitu starostlivosti.

Komora sa opakovane stretáva s informáciami, že opatrenie – ukončenie poskytovania finančného príspevku na dentálnu hygienu (a zubné ošetrenie) – neprinieslo pacientom žiadnu pozitívnu zmenu, naopak, dochádza k zvýšeniu cien.

Zaznamenala zdravotná poisťovňa vďaka tomuto opatreniu pozitívny efekt? Ak áno, tak aký?         

Je fér povedať, že do istej miery tento benefit splnil svoj účel. Skutočne nám dramaticky zdvihol účasť ľudí na preventívnych prehliadkach. Tento efekt nastal a už by sa asi o veľmi nezvýšil. Zároveň rozumiem, že v období, keď chýbajú peniaze, nechce ísť štátna zdravotná politika  týmto smerom.

Hana Dohálová, Slovenská komora zubných technikov

Komora sa zaoberá problémom, s ktorým nevie pohnúť ostatných osem rokov ani so žiadosťami na MZ SR, ani intervenciou na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. S nástupom elektronizácie sa zdravotnícka dokumentácia k zubným náhradám a čeľustnoortopedickým aparátom s názvom Protetický štítok, časť určená pre zdravotné poisťovne, preklopila do elektronickej podoby. No vypadla z nej – ako sa to mohlo stať, to nevie nik z kompetentných – časť s údajmi o zubnom technikovi, ktorý protetickú prácu (zubnú náhradu alebo čeľustnoortopedický aparát) vyrobil. V papierovej forme pritom v Metodickom usmernení MZ SR tá časť bola a stále je.

Na vysvetlenie: Zdravotná poisťovňa voľakedy hradila protetickú prácu až po dodaní papierovej formy protetického štítku, časti pre poisťovne, kde bolo jasné, že ju zhotovil zdravotnícky pracovník s patričným vzdelaním zubný technik a jeho registračné číslo v komore (podľa zákona 578 o poskytovateľoch). V elektronickom formulári táto časť chýba a poisťovňa hradí zubnému lekárovi protetickú prácu, ktorú mu, samozrejme, má zhotoviť zubný technik (podľa zákona 578 a aj EÚ – MDR), aj bez toho, aby vedela, či bola ozaj vyrobená (chýba údaj o zdravotníckom pracovníkovi, zubnom technikovi, ktorý ju vyrobil – mal vyrobiť).

Ako máte zabezpečenú kontrolu vynakladania finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenia za zubné náhrady a čeľustnoortopedické aparáty, keď vaše elektronické formuláre nekopírujú tlačivá z Metodického usmernenia MZ SR v dokumente pre poisťovne? V tlačivách pre poisťovne je povinnosť uvádzať meno a registračné číslo zubného technika, ktorý túto zdravotnícku pomôcku na mieru vyrobil. V elektronickej forme toto chýba.

My máme zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, nie so zubnými technikmi. Technik je kontrahovaný zubným lekárom. A zubný lekár je pre nás partnerom, ktorý je zodpovedný za kvalitu ošetrenia vrátane pomôcok, takže to riešime cez stomatológa.

Jaroslava Orosová, Zväz ambulantných poskytovateľov

Ak nedôjde k potrebnému dofinancovaniu chýbajúcich 300 miliónov eur, čo očakávate, že nastane v rámci plnenia záväzkov voči poskytovateľom ambulantnej starostlivosti, a čo im budete odporúčať ako riešenie?

Navzájom sa všetci chápeme, ale – nemáme peniaze. Prácu všetkých kolegov v rámci zdravotníctva si nesmierne vážim. Viem, že to nemajú jednoduché. Je to náročná situácia, ale momentálne nie sme schopní akokoľvek navýšiť platby poskytovateľom, pretože prostriedky nemáme. Dúfame, že pochopia, že to nie je naša chyba. Chápem to rozčarovanie, keď v ústavnej sfére bolo navýšenie masívne a v ambulantnej nie. Je pre nich ťažké udržať lekárov, sestry, aby neodišli do ústavnej starostlivosti.

Môže sa to skončiť tak, že sa nakoniec dohodneme, alebo z toho môže byť veľký problém. Môže nastať „nezmluvná“ situácia, môže sa časť výkonov komplikovať, odďaľovať, môžu sa začať masovo vyberať poplatky. Neviem odhadnúť, ktorým smerom to pôjde, pretože sú zástancovia každého jedného prístupu. Môže vzniknúť aj chaos a každý bude robiť niečo z niečoho. To je asi celkom pravdepodobná alternatíva.

Rozhodne to bude pestrý koniec roka. Môže byť z toho veľký problém i sekundárne politický problém, pretože to je téma, ktorá bude rezonovať, keby sa ešte viac skomplikoval prístup k ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

Marián Šóth, Asociácia súkromných lekárov SR

Dokedy vydrží zdravotníctvo nekoncepčné riadenie a podfinancovanie?

Už roky som milo prekvapený, že to už dávno „neskolabovalo“. Evidentne zdravotníctvo vydrží viac, ako by si človek myslel. Každý rok to nejako dopadne. Sarkazmus bokom – žil som v krajinách, kde štátny systém nefunguje, a vždy to nejako dopadlo. Štátny systém, i keď je podfinancovaný a neefektívny, stále existuje. Medzitým sa vytvorí súkromný alebo sa k tomu pridá iné riešenie a potichu sa to transformuje zo štátneho do neštátneho.

Preto nemusí nastať ani kolaps, akurát kontinuálne bude narastať množstvo súkromných PZS a ľudia budú platiť viac a viac, pretože pri zdraví si nemôžete dovoliť nezaplatiť. To je služba, ktorú potrebujete a ktorá nie je cenovo elastická. Nemyslím si, že zdravotníctvo skolabuje, skôr hrozí, že si budeme viac a viac platiť. Potichu sa posunie ďalej do zvráteného systému, kde sa platí veľa na zdravotné poistenie a zároveň bude veľa vecí neriadene spoplatnených bokom.

Ako vníma vaša poisťovňa rovnosť medzi ústavnými a privátnymi ambulanciami z hľadiska rozsahu poskytovaných služieb, počtu ošetrených pacientov a následného odmeňovania?

Snažíme sa fungovať maximálne transparente a rovnako pre všetkých. Samozrejme, v prípade ambulancií, ktoré sú v rámci nemocníc, sú nejaké špecifiká, tam sa to snažíme reflektovať. Musíme dobre vychádzať i s nemocnicami a chceme s nimi dobre vychádzať. Ten vzťah nie je jednoduchý a vždy sa viaže na všetky súvislosti, aby to bolo čo najtransparentnejšie.

Pre nás hodnota transparentnosti a korektnosti je principiálna záležitosť. Hodnotíme podľa výkonov, ale vnímame, že niekedy je tam rozdiel, keď je to súčasť nemocničného prostredia. Napríklad v Holandsku je väčšina ambulancií súčasťou nemocníc, takže my tento model chápeme a rozumieme mu, ale treba to reflektovať na lokálnej úrovni.

Iveta Pálešová, Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu

Čo plánuje poisťovňa urobiť pre to, aby sa zlepšila/zvýšila dostupnosť nových (novoregistrovaných) liekov (molekúl) – 0 až 36 mesiacov –, najmä tých, ktoré boli registrované za posledné 2 – 3 roky, aby na Slovensku nepokračoval stav, keď je liek registrovaný v EÚ, ale  slovenský pacient čaká 5 a viac rokov, aby bol liek dostupný, t. j. kategorizovaný a aspoň čiastočne hradený z VZP? Už teraz sa ukazuje, že poistné systémy krajín V4 (najmä ČR a Poľsko) dokázali zlepšiť situáciu v tejto oblasti a pacienti sa dostanú k novým liekom rýchlejšie.

To je veľmi zložitá oblasť. Viac kľúčový je prístup štátu než poisťovne. V liekovej politike by mal byť štát aktívny a sofistikovaný. Objavujú sa nové a nové lieky, na jednej strane sme radi, ale na druhej strane sú drahé. Takže treba zvážiť, čo pridanú hodnotu má a čo nie, či už je to cez QALY, alebo iný parameter, ktorý sa pozerá objektívne na farmakoekonomiku.

Pomohlo by aj odkategorizovať iné lieky. Opäť: my na to nemáme právomoc, my to môžeme iba navrhnúť. Skôr či neskôr bude musieť nastať diskusia o úprave niektorých aspektov liekovej politiky. Zamerať by sme sa mali i na drobné doplatky. Nechcem to zľahčovať, chápem, že keď má dôchodca zaplatiť doplatok pri viacerých liekoch, je to pre neho problém. To sa dá riešiť, ale veľa ľudí nebude riešiť, či má doplatiť 80 centov alebo 2 eurá. Keby sa drobné doplatky neplatili z verejného zdravotného poistenia, tie peniaze ušetríme a mohli by sme ich dať na inovatívne lieky.

Zároveň je fér povedať, že nie všetky inovatívne lieky prinášajú hodnotu. Nemecký štátny orgán štúdiou zistil, že veľká časť novoregistrovaných molekúl s 5-ročným pohľadom spätne nepriniesla medicínsky efekt. I na to si treba dať pozor, aby sa neuvážene neutrácali peniaze za niečo, čo sa potom ukáže, že pridanú hodnotu nemá. Je to veľký biznis a každá firma tvrdí, že jej liek je revolúcia, že to je prelom v medicíne, no môže sa zistiť, že to až taký prelom nie je.

To sú eticky ťažké otázky aj z hľadiska toho, koľko má zmysel platiť za predĺženie života o mesiac v zlej kvalite. No musíme sa nimi začať zaoberať, pretože peniaze už teraz chýbajú a nové lieky prichádzajú. Nemôžeme strčiť hlavu do piesku a tváriť sa, že tu nie sú. Poďme hľadať inšpiráciu v iných štátoch. Môj veľký apel je: poďme to riešiť, pretože každý rok sa zvyšuje liekový deficit, všetky úspory v programovom rozpočte sú iluzórne, skoro nikdy k nim nedôjde.

Spomeniem jeden veľký program v rámci EÚ, na ktorom sa ako poisťovňa aktívne podieľame, kde sa hľadá cesta, ako prenastaviť systém či už z hľadiska merania efektivity lieku, alebo nastavenia schvaľovacieho procesu. Spoločne v programe hľadáme riešenia. Rozumiem, že pacient nepremýšľa, koľko liek stojí peňazí, ale musíme nájsť systémové riešenie. Ten problém neodíde a bude len väčší.

Ako sa vyrovnať s novoregistrovanými liekmi na zriedkavé ochorenia, kde je dostupnosť jedna z najnižších na Slovensku z krajín EÚ, a aká časť liekového rozpočtu v % by mala byť vyhradená podľa poisťovne na úhradu liekov na zriedkavé ochorenia, tzv. orphan liekov?

To si netrúfam povedať, pretože množstvo liekov dramaticky rastie. O tom musia rozhodnúť odborníci –farmakológovia v úzkej súčinnosti s ekonómami vrátane etického pohľadu.  Je to ťažká otázka, na ktorú neexistuje jednoznačná odpoveď.

Aký by podľa vašej poisťovne mal existovať systém vzájomne uznávaných údajov o počte pacientov (prevalencia, incidencia), ktorý by bol rovnako dostupný a akceptovaný všetkými partnermi na trhu – poisťovne, MZ SR, výrobcovia, lekárske združenia? Ako systém vytvoriť na to, aby riziko počtu pacientov bolo vyvážené a primerané pre všetkých partnerov na trhu?

Elektronizácia v zdravotníctve je zaujímavá téma. Keď už odvádzame značný objem financií do NCZI, nebolo by zlé, keby NCZI generovalo tento typ informácií. Zatiaľ sa to nedeje, boli by sme však radi, keby sme do toho mohli niečo povedať, keď to už ako poisťovne platíme. Keby sme mali možnosť aktívne v rámci asociácie alebo nejakého riadiaceho výboru ovplyvňovať fungovanie NCZI, mohlo by to situácii pomôcť.

Dušan Zachar, INEKO

Na Slovensku roky absentuje komplexné nezávislé hodnotenie zdravotných poisťovní. Aké indikátory, ukazovatele či kritériá na hodnotenie zdravotných poisťovní by ste navrhovali, aby bolo takéto hodnotenie široko rešpektované?

Pravdepodobne tu bude každá poisťovňa hovoriť niečo iné. Podmienky by mali byť rovnaké pre všetkých a mal by byť umožnený slobodný konkurenčný boj. Zároveň je to voľba klienta, keď nie je spokojný, hlasuje „nohami“, odíde. Hospodársky ukazovateľ zisk a strata je pre nás zásadný nástroj na fungovanie zdravotnej poisťovne. Nesmie však nastať situácia, že sa niekto začne financovať bokom alebo že sa konkurenčné prostredie naruší. To sa v minulých rokoch opakovane stalo a veľmi to narušilo systém.

Meriame si spokojnosť klientov, nezávislá agentúra obvoláva klientov a zisťuje spokojnosť i u klientov iných poisťovní a následne sa to porovnáva. Určite by sa mala merať efektivita revíznych činností, či revízne činnosti generujú úspory a dokážu odhaľovať podvody, prípadne nesprávne reportovanie, aby sa neuhrádzali veci, ktoré sa v skutočnosti neuskutočnili. To je niekedy hraničné, či si všimneme iné vykazovanie výkonu – niekedy stačí, aby ste zmenili písmenko, a zrazu výkon stojí 10-krát toľko.

To je jeden zo silných parametrov, ale najlepšia je slobodná konkurencia. Keď majú ľudia lepšie služby a lepšiu dostupnosť starostlivosti, tak v danej poisťovni sú. Súťažiť by sa malo primárne v službách a kvalite zázemia. To je priestor, kde by si medzi sebou mali poisťovne konkurovať.

Martin Vlachynský, INESS

Vidíme, že aj na Slovensku postupne opatrne vznikajú nové komerčné riešenia v sektore zdravotníctva, ale takmer žiadne nemajú charakter poistných či finančných produktov. Očakávate, že v nasledujúcich rokoch sa aj bez pričinenia štátu otvorí priestor vyskúšať niečo nové aj pre zdravotné poisťovne, alebo je regulačná brázda príliš hlboká a bez zásadnej zmeny zákonov nemajú zdravotné poisťovne šancu „prekročiť tieň“ dnešnej ponuky jedného univerzálneho produktu?

My sme sa to snažili vymyslieť a – zatiaľ komerčné riešenia hotové nemáme. Tým, že máme i komerčnú poisťovňu, je to pre nás oblasť, v ktorej sa chceme angažovať, ale legislatíva a celý systém tomu, žiaľ, nedáva priestor. Komerčné poisťovne nemôžu ísť do neuchopiteľného rizika, ktoré dnes systém predstavuje. Bez zmeny zákona to nie je reálne.

Plus pokiaľ sa nevytvorí prostredie, ktoré aj motivuje klientov, prípadne i firmy, aby touto cestou šli, tak začiatok bude pomalý, ťažký a ťažkopádny. Treba napríklad dať daňovú úľavu firmám, aby pomáhali starať sa o zdravie svojich zamestnancov, alebo vytvoriť daňové úľavy na tzv. dlhodobú starostlivosť v dôchodku. Všetci vieme, že to je katastrofálna situácia, že na LDCH je smutný pohľad a ľudsky strašlivo devastujúci, je to nedôstojné prostredie, je tam nedostatok peňazí, ktorý je všade viditeľný. Vieme, že je to veľký problém, populácia starne, ale nič sa zasa nedeje.

Pokiaľ sa nevytvoria napríklad daňové úľavy, ktoré by poisťovne uchopili a skúsili vytvoriť zdroje, že si napríklad ľudia budú odkladať peniaze cez daňovo výhodnejší produkt, tak to samo nevznikne. Je iluzórne myslieť si, že toto môže vzniknúť samo bez zmeny zákonov a incentívy, napríklad daňovej. Za 12 rokov bude na Slovensku o 500- až 600-tisíc viac ľudí v dôchodku. Dramaticky tak narastie počet ľudí v dôchodku a, naopak, ubúda počet ľudí, ktorí pracujú.

Zlom nastane i pre zdravotníctvo. Starší ľudia sú primárne viac chorí. A dnes vôbec žiadna vízia v tomto smere neprebieha. A to sa nestane za 30 rokov, už teraz je to akútny problém. Preto by sme potrebovali, aby sa tieto veci začali seriózne riešiť. Zdravotníctvo je na to zúfalo nepripravené. Opakovane som sa pýtal na MF SR, MZ SR, ale, žiaľ, všetci to vnímajú ako dôchodkový problém. Áno, niekto bude musieť platiť dôchodky, ale reálne sa zvýšia náklady na zdravotnú starostlivosť. A to sa nezvýši o percento, zvýši sa to o desiatky percent ročne.

ozdravme

Pri rozhodnutí o kategorizovaní nových liekov do Zoznamu kategorizovaných liekov vie ministerstvo zdravotníctva priložiť tabuľku, kde udáva napríklad očakávanú skutočnosť výdavkov na lieky, vplyv liekov zaradených do tohto zoznamu, vplyv osobitnej cenovej regulácie či úsporné politiky. A pod touto tabuľkou napíše: „Na základe odhadu dopadu liekov zaradených do zoznamu kategorizovaných liekov a odhadovaného vývoja výdavkov na lieky z VZP ministerstvo zastáva názor, že nemôže nastať situácia, že prostriedky zdravotných poisťovní v súčasnosti určené nebudú postačovať na úhradu týchto liekov v roku 2024.“

Ministerstvo tam síce zároveň spomína, že vychádzalo z programovej vyhlášky a rozpočtu, ale celkom mi to nevychádza. Zdravotné poisťovne sú v strate, neviem, o koľko je prekročený rozpočet na lieky. Ako to teda je – môže alebo nemôže nastať spomínaná situácia?

Liekovú oblasť treba vyriešiť. Napríklad my stále napriek našej ekonomickej situácii 93 percent výnimkových liekov platíme, pokiaľ je jasná indikácia od lekára. Iné poisťovne majú iný prístup. Dúfam, že tohtoročný výpočet rozpočtu bude urobený sofistikovanejšie. Vidím tam ľudí, ktorí vedia, ako systém funguje, a môžu zlepšiť kvalitu prípravy rozpočtu.

Dúfam, že rozpočet na budúci rok bude oveľa racionálnejší, že bude lepšie vyrokovaný s ministerstvom financií, že nebude v štýle „papier znesie všetko“ a nebude obsahovať rôzne fiktívne úspory, len aby rovnica vyšla. Mám takúto nádej, pretože musím uznať, že štátny tajomník Michal Štofko je človek, ktorý rozumie financovaniu a systému.

Pred niekoľkými týždňami NIHO informoval o tom, ako nášmu systému ušetrili 110 miliónov. Pri otázke, že si tento údaj nevieme overiť, ešte súčasný riaditeľ Michal Staňák v rozhovore pre ozdravme povedal, že „túto informáciu si nemôžete z verejne dostupných dát overiť, ale to, že sme ušetrili 110 miliónov eur, si dokáže overiť každá zdravotná poisťovňa, ministerstvo zdravotníctva a členovia kategorizačnej komisie“. Viete si tento údaj overiť?

Obávam sa, že nie. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale nezaregistroval som dramatické zlepšenie efektivity v zdravotníctve. V dennom reálnom fungovaní to nevidím.