Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Čo je primárna úloha zdravotnej poisťovne?

Mala by vytvárať tlak na nízke ceny za zdravotnú starostlivosť a na kvalitu. Je to jej úloha, aby dbala na efektívnosť, a to pomôže aj pacientom, pretože sa môže poskytnúť viac zdravotnej starostlivosti. Bojovať za vyššie ceny, bojovať za viac peňazí má v systéme kto. Bojovať za to, aby ceny boli nízke pri primeranej kvalite, nemá kto a práve to by mala robiť poisťovňa.

Akým spôsobom túto úlohu napĺňa vaša poisťovňa?

Ideálni nie sme ani my. Je našou povinnosťou sa snažiť, aby sme za peniaze vo verejnom zdravotnom poistení, ktoré sú obmedzené, dokázali odliečiť čo najviac poistencov. To sa dá, keď je starostlivosť efektívna a keď ju vieme zaobstarať za nízke ceny, no stále pri primeranej kvalite.

Prečo sa každoročne na Slovensku opakuje ten istý scenár, čo sa týka potreby dofinancovania sektora zdravotníctva?

Sú na to tri dôvody. Prvý je, lebo sa klameme. Hlavne politici majú tendenciu klamať ľudí, že v zdravotníctve dostanú všetko, vo vysokej kvalite, budú mať širokú dostupnosť liekov a že je na to dosť peňazí.

Druhý dôvod je, že tvrdošijne nechceme nastaviť pravidlá. Bolo veľa pokusov určiť, že zdravotníctvo bude nejako financované, teda odvodom mzdy a predvídateľnou platbou za poistencov štátu, ale to žiadna garnitúra nakoniec nechce. Dnes, teda na jeseň 2024, stále nevieme, aké bude celkové financovanie roku 2024, namiesto toho, aby sme hovorili o roku 2026.

Tretí dôvod je paralyzujúci konflikt záujmov štátu. Ministerstvo zdravotníctva je na jednej strane orgán výkonnej moci, ale zároveň vlastní poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a štátnu zdravotnú poisťovňu. Nevie fungovať tak, aby niekoho v niečom nepoškodil. Je nešťastím, že ministerstvo zdravotníctva je v tejto role. Keby nemocnice, poisťovňa boli síce štátne, ale nie riadené ministerstvom zdravotníctva, zefektívnilo a zlepšilo by to predvídateľnosť financovania.

{{odporucane}}

Mária Lévyová, Asociácia na ochranu práv pacientov

Je na poisťovniach, ako si nastavia-nenastavia svoje benefity, či sa zamerajú na zdravých poistencov, alebo aj na pacientov s rôznymi typmi diagnóz, aby sa ich zdravotný stav nezhoršil a nemali zbytočné náklady na liečbu. Jasné je, že pokiaľ nebudú peniaze, nebudú ani benefity.

Aké benefity, namiesto zubných, navrhnú zdravotné poisťovne pre svojich poistencov, aby boli z dlhodobého hľadiska udržateľné, prínosné a zamerané na zlepšenie zdravia poistencov a zdravotnej starostlivosti o pacientov?

Máme nové benefity, ako napríklad Jednotku zdravia, s ktorou chodíme do regiónov Slovenska a prinášame takzvanú malú preventívnu prehliadku. Nenahrádza klasickú preventívnu prehliadku, ale pomôže v prevencii. Ide o dva karavany, ktoré sú zariadené ako pobočka zdravotnej poisťovne a druhá ako miesto, kde vieme poskytnúť rôzne merania. Rozširujeme telemedicínske riešenia o službu Lekár na diaľku.

Som presvedčený, že do spektra toho, čo zdravotná poisťovňa ponúka ako benefity, patria aj finančné benefity. Vítame navrhnutý rámec, keď bude daný strop, koľko môže minúť zdravotná poisťovňa na benefity. Podľa toho sa potom môžu nastaviť benefity na budúci a ďalšie roky vrátane tých finančných.

Slovenská komora zubných lekárov

Na Slovensku je oveľa viac nezmluvných zubných ambulancií v pomere k zmluvným ako vo vyspelej Európe. Zubné ambulancie na priamu úhradu sú aj v odľahlejších regiónoch Slovenska. To spôsobuje zhoršenie dostupnosti zubno-lekárskeho ošetrenia, čo je spôsobené aj nedostatočným financovaním zubných výkonov plne hradených z verejného zdravotného poistenia.

Ako chce vaša zdravotná poisťovňa zabezpečiť nenavyšovanie počtu zubných ambulancií na priamu úhradu pacienta?

Asi by som klamal, keby som povedal, že zdravotná poisťovňa má na toto riešenie. Riešenie tejto situácie budú mať v rukách pacienti. Kým bude dostatok ľudí, ktorí sú ochotní zaplatiť si plnú zdravotnú starostlivosť, a kým bude dostatočný dopyt, tak bude aj dostatočná ponuka zo strany poskytovateľov.

Na Slovensku sa nevymykáme štandardu, ktorý je vo vyspelej Európe, a špeciálne v stomatológii. Dokonca by som povedal, že nezmluvných ambulancií na Slovensku je menej ako v iných štátoch. V mnohých štátoch napríklad v dospelom veku nie je stomatologická starostlivosť vôbec hradená zdravotnou poisťovňou z verejného zdravotného poistenia. Je to tak len v detskom veku alebo v prípade úrazov.

Má zdravotná poisťovňa pripravené stimulačné programy, ako pritiahnuť zubných lekárov aj do regiónov Slovenska s nízkym počtom stomatológov?

Treba povedať, že situácia v zubnom lekárstve sa za posledné roky výrazne zlepšila, a aj vďaka komunikácii so Slovenskou komorou zubných lekárov. Výrazne klesol priemerný vek zubárov, najviac žiadostí o nové ambulancie prichádza práve zo strany stomatológov.

Samozrejme, vo väčších mestách je dopyt vyšší. Zdravotná poisťovňa na toto reaguje tak, že nezazmluvňujeme v Bratislave alebo v Košiciach každú novú ambulanciu. Ale treba priznať, že ešte stále máme regióny, kde nie je dostatok zubných ambulancií.

Slovenská lekárnická komora

Považujete za správne, keď je súčasťou prepoisťovacej kampane či aplikácie na rezerváciu liekov značka jedinej, konkrétnej siete lekární?

Bola takáto spolupráca ponúknutá iným zmluvným poskytovateľom? A prečo nie?

Do pilotného projektu sme išli s jedným konkrétnym partnerom. Osvedčilo sa nám to aj pri iných inováciách v oblasti digitálneho zdravotníctva. V tomto prípade nás k tomu viedla nie len robustnosť ich pokrytia, ale aj predchádzajúca dobrá spolupráca na iných projektoch a pripravenosť na takúto spoluprácu.

Ide o riešenie, ktoré prináša Dôvera svojim poistenom, preto je naším záujmom priniesť ho čo najväčšiemu počtu klientov. Inými slovami sieť partnerských lekární budeme rozširovať.

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek

Vzhľadom na neustále riešený problém zadlžovania ústavných zdravotníckych zariadení a ich následného oddlžovania, ako aj na problémy VŠZP (ako aj na všetky problémy, ktoré to so sebou prináša – platy v zdravotníctve, nedostatok moderných liekov, investície do výskumu a vývoja, modernizáciu infraštruktúry, budov, vybavenia…): myslíte si, že nastal čas na zmeny systému financovania starostlivosti formou zavedenia komerčného zdravotného pripoistenia (aj vzhľadom na výšku priamych úhrad poistencov a doplatkov v rôznych formách, ktoré sa už dejú)?

Myslíte si, že s ohľadom na chýbajúce pravidlá na definovanie tzv. „nároku pacienta“ z balíka verejného zdravotného poistenia je toto v súčasnosti reálne?

Slovensko ešte na to nie je pripravené, doba nie je zrelá na pripoistenie. Čo však vidím realisticky, je upratovanie v oblasti poplatkov. V zdravotníctve sa síce tvárime, že vieme, čo je hradené z verejného zdravotného poistenia, čo nie je a čo je hradené len čiastočne.

V praxi je to však inak. V praxi sa tvárime, že poplatky neexistujú, čo je iba zakrývanie si očí pred realitou. Aj keď by som si pripoistenie alebo výrazné zmeny v tom, čo môže poisťovňa ponúkať, veľmi prial, obávam sa, že nateraz je to cesta zarúbaná. Nielen na Slovensku, aj v okolitých krajinách. Európa ide skôr socialistickým smerom.

Realizujete nejaké kroky na to, aby sa touto otázkou seriózne vlády a politici zaoberali? Ste vôbec aktívni?

Každá poisťovňa, nielen zdravotná, ale aj komerčná, analyzuje situáciu. Keby tu bol na to priestor a ochota, tak sa to dávno ponúka. Najväčší problém je, že priestor tu nie je. A na to, aby sa priestor vytvoril, musí byť cielená snaha a úprava legislatívy zo strany politikov, ministerstva, parlamentu.

Iveta Šluchová, Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov

V súčasnosti sa veľa hovorí o novom Zozname zdravotných výkonov pre špecializovanú ambulantnú starostlivosť. Podľa akého kritéria boli vybrané odbory, v ktorých sa začína skúšať nový zoznam? Aké očakávanie má zdravotná poisťovňa spojené s novým Zoznamom zdravotných výkonov? Ako sa tento nový zoznam prejaví vo vzťahu k poskytovateľom a aj vo vzťahu k riešeniu súčasnej krízy v zdravotnej starostlivosti?

Odbornosti sú vybraté na základe angažovanosti, aktivity a ochoty. Najväčší problém Zoznamu zdravotných výkonov je vytriezvenie z toho, čo bolo zrejmé od začiatku. A to je, že Zoznam zdravotných výkonov viac peňazí do zdravotníctva neprinesie. A keď Zoznam zdravotných výkonov nemá priniesť viac peňazí, počuť názory, že načo sa ním vôbec zaoberať.

Či prinesie viac peňazí, alebo menej, to neznamená, že Zoznam zdravotných výkonov nemá byť aktualizovaný. V tomto je podobný platobnému mechanizmu DRG. On len lepšie rozdistribuuje finančné zdroje, ale nevyrieši to, či bude v ambulantnej starostlivosti viac alebo menej peňazí.

Z akých dôvodov uzatvára poisťovňa zmluvy s porovnateľnými poskytovateľmi s významne rozdielnymi zmluvnými podmienkami pri rovnakých výkonoch? Mnohokrát ide o také významné rozdiely, že poskytovatelia hodnotia zmluvu ako nespravodlivú. Je možné zo strany poisťovne s istotou povedať, že v rámci regiónu majú porovnateľní poskytovatelia uzatvorené zmluvy s rovnakými podmienkami?

S jednou výnimkou, ktorú o chvíľu poviem, neviem o tom, že by boli takto uzatvárané zmluvy. V drvivej väčšine prípadov, keď zdravotná poisťovňa vyjednáva ceny s poskytovateľmi, sú ceny rovnaké. A keď sa líšia, tak sa líšia na základe transparentných kritérií, ktoré majú poskytovatelia v zmluve, čiže na základe kritérií kvality a efektivity.

Kde sú rozdiely, ktoré určite nie sú objektívne, je lôžková starostlivosť. To je typ starostlivosti, kde 10 rokov úrad pre dohľad a teraz posledných pár rokov štát drží opraty nad DRG. Nastavili sa také mechanizmy, hlavne v covidových rokoch, ktoré zavedením paušálnych platieb motivujú na pasivitu až ničnerobenie.

Prial by som si, aby sa to viac presunulo na poisťovne a poskytovateľov, nech sa dohodnú na platbách. Lebo posledných 15 rokov ukazuje, že štát v tom zlyháva. Tu by som si vedel predstaviť, že nemocnice a zdravotné poisťovne to dostanú na 5 rokov a po 5 rokoch ukážu, či to DRG je lepšie, kvalitnejšie, životaschopnejšie a či reálne plní svoje funkcie.

Komora sa opakovane stretáva s informáciami, že opatrenie – ukončenie poskytovania finančného príspevku na dentálnu hygienu (a zubné ošetrenie) – neprinieslo pacientom žiadnu pozitívnu zmenu, naopak, dochádza k zvýšeniu cien. Zaznamenala zdravotná poisťovňa vďaka tomuto opatreniu pozitívny efekt? Ak áno, tak aký? 

Je pravda, že ukončenie tohto benefitu šetrí peniaze – teraz. Keby sme sa pozreli na to z perspektívy roka 2024, tak zrušením tohto benefitu sa ušetria finančné prostriedky. To bolo aj cieľom, keďže situácia okolo finančných zdrojov je napätá.

Na druhej strane je fakt, že tento nástroj bol relatívne silný v motivovaní ľudí starať sa o vlastné zdravie, chodiť na preventívky, ale napríklad aj v oblasti platenia odvodov. V dnešnom horizonte nevieme zmerať, že keď ľudia neboli teraz na preventívnej prehliadke, či sa u nich o 10 rokov vyvinie ochorenie.

Dnes však vieme povedať, že to bol silný nástroj na stimulovanie prevencie a bol to nástroj, ktorý dokázal motivovať ľudí platiť si poistné. Ak totiž mali dlžoby, nedostali benefit.

Hana Dohálová, Slovenská komora zubných technikov

Komora sa zaoberá problémom, s ktorým nevie pohnúť ostatných osem rokov ani so žiadosťami na MZ SR, ani intervenciou na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. S nástupom elektronizácie sa zdravotnícka dokumentácia k zubným náhradám a čeľustnoortopedickým aparátom s názvom Protetický štítok, časť určená pre zdravotné poisťovne, preklopila do elektronickej podoby. No vypadla z nej – ako sa to mohlo stať, to nevie nik z kompetentných – časť s údajmi o zubnom technikovi, ktorý protetickú prácu (zubnú náhradu alebo čeľustnoortopedický aparát) vyrobil. V papierovej forme pritom v Metodickom usmernení MZ SR tá časť bola a stále je.

Na vysvetlenie: Zdravotná poisťovňa voľakedy hradila protetickú prácu až po dodaní papierovej formy protetického štítku, časti pre poisťovne, kde bolo jasné, že ju zhotovil zdravotnícky pracovník s patričným vzdelaním zubný technik a jeho registračné číslo v komore (podľa zákona 578 o poskytovateľoch). V elektronickom formulári táto časť chýba a poisťovňa hradí zubnému lekárovi protetickú prácu, ktorú mu, samozrejme, má zhotoviť zubný technik (podľa zákona 578 a aj EÚ – MDR), aj bez toho, aby vedela, či bola ozaj vyrobená (chýba údaj o zdravotníckom pracovníkovi, zubnom technikovi, ktorý ju vyrobil – mal vyrobiť).

Ako máte zabezpečenú kontrolu vynakladania finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenia za zubné náhrady a čeľustnoortopedické aparáty, keď vaše elektronické formuláre nekopírujú tlačivá z Metodického usmernenia MZ SR v dokumente pre poisťovne? V tlačivách pre poisťovne je povinnosť uvádzať meno a registračné číslo zubného technika, ktorý túto zdravotnícku pomôcku na mieru vyrobil. V elektronickej forme toto chýba.

Čo sa týka zubných náhrad a čeľustnoortopedických aparátov, je to téma, kde sú spory medzi stomatológmi a zubnými technikmi. My v tomto máme zmluvného partnera stomatológa a nechceme drobiť starostlivosť. Takisto ako nechceme, aby v prípade nemocnice nám zvlášť fakturovala nemocnica výkon, dodávateľ ŠZM nám vyfakturoval TEP-ku a tak ďalej.

Či to je efektívne, vieme zistiť na stomatológovi. Je dvojročná záruka a vieme povedať, či stomatológ presne po skončení záručnej lehoty musí každému nanovo vymeniť aparát alebo zubnú náhradu, či je dostatočne kvalitný, či práca aj s jeho subdodávateľom je dostatočne kvalitná. Toto sa kontroluje. Podiel stomatoprotetiky na vykázanej zdravotnej starostlivosti a štruktúre sa u stomatológov pravidelne meria, a ak sú tam anomálie, sú poskytovatelia, ktorí nevykazujú dostatočnú kvalitu, tak sa to potom rieši individuálne.

Chápem zubných technikov, ale poskytovanie zdravotnej starostlivosti by sme mali viac integrovať. Pre spotrebiteľa je to jedna epizóda zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na to, že časť zdravotnej starostlivosti mi poskytol anestéziológ, časť ošetrujúci lekár, časť laboratórium, časť rehabilitácia, časť poskytovateľ CT služieb a potom ambulantný lekár pri kontrole.

Do jednej epizódy zdravotnej starostlivosti vstupujú viacerí pracovníci v zdravotníctve. Ako keď sa stavia dom, aj tam je viacero profesií. Ale platobné mechanizmy a to, ako to platíme, je veľmi fragmentované. Za jednu epizódu zaplatíme 15 rôznym poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a tí 15 poskytovatelia zdravotnej starostlivosti o sebe nevedia a neexistuje koordinátor zdravotnej starostlivosti. Nie je nikto ako stavebný dozor alebo stavbyvedúci na stavbe.

Toto je tiež výzva do budúcna, pozerať sa na to nie ako na individuálne činnosti, ktoré platíme, ale platiť a zohľadňovať celú epizódu.

Jaroslava Orosová, Zväz ambulantných poskytovateľov

Ak nedôjde k potrebnému dofinancovaniu chýbajúcich 300 miliónov eur, čo očakávate, že nastane v rámci plnenia záväzkov voči poskytovateľom ambulantnej starostlivosti, a čo im budete odporúčať ako riešenie?

Tu je dôležité rozlišovať medzi viacerými vecami. Jedna sú limity výdavkov, to znamená, že naše verejné financie sú v zlom stave, a tak sa stanovili limity výdavkov. Ale plnenie záväzkov voči poskytovateľom nie je úplne o tých 300 miliónoch eur. Tam nie je nevyhnutná až takáto suma. Ak by sme dnes povedali, že treba ušetriť 300 miliónov eur, tak to je nereálne.

Som presvedčený, že záväzky voči poskytovateľom ambulantnej, ale aj lôžkovej starostlivosti budú dodržané, čiže to, čo je dohodnuté v zmluvách. Mimochodom, momentálne dohodnuté v zmluvách je viac, ako stanovuje rozpočet, čiže zmluvy, ktoré sa uzatvárali, sú o niečo vyššie, ako sú dispozícii zdroje.

Čo sa zabúda na Slovensku – a trošku je to sprofanované –, je, že z toho šetrenia a z úsporných opatrení sa stal akoby folklór, ale v negatívnom zmysle slova. Pretože keď máme v rozpočte uvedené, že treba šetriť, nikto si z toho už nerobí ťažkú hlavu a berie sa to ako zdrap papiera. V posledných rokoch sa v podstate žiadne šetrenie, pravidelne naplánované v štátnom rozpočte, nezrealizovalo. Ak chceme pomáhať ľuďom a pacientom na Slovensku, tak je našou povinnosťou aj rozumne šetriť. Priestor je veľký, od zbytočných návštev v ambulanciách cez liekovú politiku až po neustále oddlžovanie štátnych nemocníc.

Marián Šóth, Asociácia súkromných lekárov SR

Dokedy vydrží zdravotníctvo nekoncepčné riadenie a podfinancovanie?

Nekoncepčné riadenie tu je, to je fakt. Pozrime sa, ako sa v kľúčových inštitúciách na ministerstve menia osoby a obsadenie. Je až neuveriteľné, ako často dochádza k zmenám. Ale ešte väčší problém ako zdravotníctvo vidím v spoločnosti ako celku. Slovensko ako celok zaostáva. Aj v médiách odznelo viacero štatistík, podľa ktorých na Slovensku mzdy rástli menej ako v okolitých krajinách, a kým Poliaci, Maďari boli za nami, tak už nás dobehli. Slovensko prestalo dobiehať Európsku úniu.

Najväčší problém Slovenska je nízka ekonomická vyspelosť, vyprodukovaný malý HDP, relatívne nízke mzdy. Napriek tomu, že relatívne vysoké percento zo mzdy platíme na zdravotné poistenie. Zo mzdy platí zamestnanec 15 %, v Česku je to 13,5 percenta. Ak hovoríme o platbe za poistencov štátu, ktorá bola dlhodobo nízka, bude tiež ťažké dobehnúť Českú republiku, kde je o 400 eur vyššia priemerná mzda. Päť percent z 1400 eur nebude päť percent z 1800 eur.

Pri financovaní zdravotníctva je hlavným problémom celková ekonomická úroveň a vyspelosť Slovenska a spoliehanie sa na ekonomicky aktívnych občanov, ktorých postupne ubúda. Žiaľ, čísla ukazujú, že za posledné roky ideme opačne, ako by sme mali ísť. Nejde tu len o zdravotníctvo, ide tu o to, aby sa znova nastavilo fungovanie štátu. Treba naštartovať ekonomický rast a pokúsiť sa zo Slovenska spraviť znova ekonomického tigra. To najviac pomôže financovaniu zdravotníctva.

Ako vníma vaša poisťovňa rovnosť medzi ústavnými a privátnymi ambulanciami z hľadiska rozsahu poskytovaných služieb, počtu ošetrených pacientov a následného odmeňovania?

Medzi ambulanciami nemá byť rozdiel v tom, kto ambulanciu prevádzkuje, či ju prevádzkuje súkromný podnikateľ – lekár, neziskovka alebo nemocnica. Ak je to niečo neverejné, čo neberie pacientov z ulice, tak to nie je ambulancia. Ambulancia je to, čo poskytuje zdravotnú starostlivosť pre poistenca bez ohľadu na to, kto ju vlastní, či je privátna, neprivátna, nemocničná. A na ne v Dôvere nazeráme úplne rovnako.

Iveta Pálešová, Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu

Čo plánuje poisťovňa urobiť pre to, aby sa zlepšila/zvýšila dostupnosť nových (novoregistrovaných) liekov (molekúl) – 0 až 36 mesiacov –, najmä tých, ktoré boli registrované za posledné 2 – 3 roky, aby na Slovensku nepokračoval stav, keď je liek registrovaný v EÚ, ale slovenský pacient čaká 5 a viac rokov, aby bol liek dostupný t. j. kategorizovaný a aspoň čiastočne hradený z VZP? Už teraz sa ukazuje, že poistné systémy krajín V4 (najmä ČR a Poľsko) dokázali zlepšiť situáciu v tejto oblasti a pacienti sa dostanú k novým liekom rýchlejšie.

Lieková politika je samostatná téma. Z koláča, ktorý si môžeme dovoliť, vynakladáme na lieky veľa. Pomaly sa budeme blížiť k 30 percentám, ktoré na Slovensku idú na lieky, dietetické potraviny, zdravotnícke pomôcky. To je strašne veľa v porovnaní s krajinami, ktoré majú dobré zdravotníctvo. Samozrejme, zaznie protiargument, že v nominálnej sume je to málo, pretože 10 percent zo 6000 eur je viac ako 30 percent z 1500 eur. Je to tak, ale na lieky dávame viac, ako si môžeme dovoliť.

V liekovej politike je veľký priestor na zmeny. Prvé je zaraďovanie nových liekov na základe netransparentných utajených zmlúv, ktoré určite nevyhovujú slovenským pacientom a Slovensku. To je podľa mňa dôvod, prečo platíme za lieky viac, ako by sme mali.

Druhá vec – fakt je, že na Slovensku robíme veci opačne. Plne alebo z veľkej časti hradíme z verejného zdravotného poistenia lacné lieky, ktoré si ľudia spravila môžu dovoliť. Pri nich by sme mohli ušetriť. Poistenie má kryť udalosti, ktoré sú nepredvídateľné, vysoké, môžu ohroziť finančnú bezpečnosť ľudí. Inými slovami, radšej zaplaťme drahší liek zo zdravotného poistenia ako inú 50-centovú položku.

A ešte posledná vec: na Slovensku ceny liekov nie sú stanovené transparentne, nereferencuje sa tak, ako by sa malo, hradíme zo zdravotného poistenia aj to, čo by sme hradiť nemali, napríklad rôzne voľnopredajné lieky. Nastavenie liekovej politiky je odtrhnuté od finančných zdrojov, a preto je stále veľmi chorým prvkom slovenského zdravotníctva.

Ako sa vyrovnať s novoregistrovanými liekmi na zriedkavé ochorenia, kde je dostupnosť jedna z najnižších na Slovensku z krajín EÚ, a aká časť liekového rozpočtu v % by mala byť vyhradená podľa poisťovne na úhradu liekov na zriedkavé ochorenie, tzv. orphan liekov?

Opäť téma, ktorá súvisí s tým, že akú silnú ekonomiku budeme mať, toľko si budeme môcť dovoliť aj za tieto lieky. Krajiny k tomu pristupujú rôzne. Máme krajiny, kde je na niečo vysoká spoluúčasť, ako Poľsko, získavajú teda viac zdrojov, ktoré môžu využiť z verejného systému. Radi sa porovnávame s Čechmi, im ide do systému o 2 miliardy viac v porovnaní so Slovenskou republikou, čiže si môžu dovoliť viac, aj nové lieky.

Nemyslím si, že by malo byť definované nejaké percento, ktoré sa má vynaložiť na niečo – napr. na lieky. Máme skúsenosť s programovou vyhláškou, kde sa definuje, koľko percent a aké sumy musí zdravotná poisťovňa vynaložiť, a ukazuje sa, že to nie že absolútne nepomáha slovenským pacientom, ale ešte im to navyše škodí. Treba si transparentne povedať, na čo máme.

Ak chceme mať viac orphan liekov, tak si povedzme, že bežné, lacné lieky vôbec nebudú hradené zo zdravotného poistenia, budú si ich ľudia kupovať, alebo sa povie, že pri liekoch bude percentuálna spoluúčasť omnoho vyššia, ako je dnes. Viac peňazí nevieme vytlačiť. Ak chceme mať k dispozícii viac liekov, tak férovo povedzme, čo iné musíme v systéme pacientom zobrať. Iná možnosť nie je.

Aký by podľa vašej poisťovne mal existovať systém vzájomne uznávaných údajov o počte pacientov (prevalencia, incidencia), ktorý by bol rovnako dostupný a akceptovaný všetkými partnermi na trhu – poisťovne, MZ SR, výrobcovia, lekárske združenia? Ako systém vytvoriť na to, aby riziko počtu pacientov bolo vyvážené a primerané pre všetkých partnerov na trhu?

Aj v tomto prípade ide o anomálie v liekovej politike. No podstatné je povedať si, čo chceme platiť a čo nechceme platiť. Opäť sa vraciame k spoluúčasti, aj keď vieme povedať, koľko sú ľudia ochotní na Slovensku minúť za hazard, koľko vedia minúť v pohostinských zariadeniach, koľko vedia minúť inde, strašne sa bránime tomu, aby ľudia časť svojho spotrebného balíka míňali v zdravotníctve.

Dušan Zachar, INEKO

Na Slovensku roky absentuje komplexné nezávislé hodnotenie zdravotných poisťovní. Aké indikátory, ukazovatele či kritériá na hodnotenie zdravotných poisťovní by ste navrhovali, aby bolo takéto hodnotenie široko rešpektované?

Hodnotenie poisťovní by som uvítal. Ale asi by som bol obvinený z konfliktu záujmov, ak by som povedal konkrétne kritériá. :-)

Jedno hodnotenie, aj keď neoficiálne, máme, a to je hodnotenie klientov. Klienti hlasujú nohami, ak sú so službami zdravotnej poisťovne spokojní, tak do nej pôjdu, ak sú so službami zdravotnej poisťovne nespokojní, tak do tej zdravotnej poisťovne nepôjdu.

Na druhej strane sa však, samozrejme, nebránim tomu, aby zdravotné poisťovne hodnotené a porovnávané boli. V minulosti sa to dialo pred viac ako 10 rokmi, keď sa hodnotila kvalita zdravotných poisťovní. Veľkou výhodou pri zdravotných poisťovniach je, že neexistuje žiadna bariéra na zmenu. Keď klient nie je spokojný so svojou zdravotnou poisťovňou, ľahko na pár klikov dokáže zdravotnú poisťovňu zmeniť. Na rozdiel od napríklad poskytovania zdravotnej starostlivosti v poistení nie sú absolútne žiadne bariéry.

Klient má garanciu, že keď chce zmeniť zdravotnú poisťovňu, tak ju zmení, nikto mu v tom nezabráni.  A klient vie, že ho iná zdravotná poisťovňa musí prijať. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti túto garanciu nemá. Zdravotná poisťovňa nevie, či je človek chorý alebo zdravý. To znamená, že keď príde do Dôvery akýkoľvek potenciálny záujemca sa prepoistiť, vôbec nevieme, či je chorý, zdravý, či je nákladný, či nie je nákladný, musíme zobrať zo zákona každého.

Za posledné roky sa nikdy nestalo, že by zdravotná poisťovňa niekoho nechcela zobrať len preto, že sa lieči na nejaké ochorenie, je starší alebo dieťa. Keby náhodou odmietla, je to zo strany poisťovne vážne porušenie zákona.

Martin Vlachynský, INESS

Vidíme, že aj na Slovensku postupne opatrne vznikajú nové komerčné riešenia v sektore zdravotníctva, ale takmer žiadne nemajú charakter poistných či finančných produktov. Očakávate, že v nasledujúcich rokoch sa aj bez pričinenia štátu otvorí priestor vyskúšať niečo nové aj pre zdravotné poisťovne, alebo je regulačná brázda príliš hlboká a bez zásadnej zmeny zákonov nemajú zdravotné poisťovne šancu „prekročiť tieň“ dnešnej ponuky jedného univerzálneho produktu?

V tomto platí, že regulačná brázda je príliš hlboká, a ak by akékoľvek produkty boli životaschopné – a tých pokusov tu bolo viacero –, tak či už zdravotné, alebo komerčné poisťovne ich dávno ponúkajú. Rôzne doplnkové pripoistenia tu boli, ale nikdy sa neskončili úspechom.

Áno, niečo komerčné poisťovne ponúkajú aj dnes, ale s takýmto systémom a s nestabilitou prostredia, ktorá tu je, je brázda hlboká. Bol by som rád, keby sa to zmenilo, ale je to veľmi nepravdepodobné.

ozdravme

Už ste to pri predchádzajúcich otázkach naznačili, že si klameme o tom, čo si môžeme dovoliť. Pri rozhodnutí o kategorizovaní nových liekov do Zoznamu kategorizovaných liekov vie ministerstvo zdravotníctva priložiť tabuľku, kde udáva napríklad očakávanú skutočnosť výdavkov na lieky, vplyv liekov zaradených do tohto zoznamu, vplyv osobitnej cenovej regulácie či úsporné politiky.

A pod touto tabuľkou napíše: „Na základe odhadu dopadu liekov zaradených do zoznamu kategorizovaných liekov a odhadovaného vývoja výdavkov na lieky z VZP ministerstvo zastáva názor, že nemôže nastať situácia, že prostriedky zdravotných poisťovní v súčasnosti určené nebudú postačovať na úhradu týchto liekov v roku 2024.“

Ministerstvo tam síce zároveň spomína, že vychádzalo z programovej vyhlášky a rozpočtu, ale celkom mi to nevychádza. Zdravotné poisťovne sú v strate, neviem, o koľko je prekročený rozpočet na lieky. Ako to teda je – môže alebo nemôže nastať spomínaná situácia?

Pri zaraďovaní nových liekov sa veselo porušuje zákon, pretože je tam podmienka, že musia byť zabezpečené finančné zdroje. Keď sa pozrieme na programovú vyhlášku, rozpočet a na realitu zdravotných poisťovní za posledné mesiace, tak vidíme, že zdroje nie sú.

Pred niekoľkými týždňami NIHO informoval o tom, ako nášmu systému ušetrili 110 miliónov. Pri otázke, že si tento údaj nevieme overiť, ešte súčasný riaditeľ Michal Staňák v rozhovore pre ozdravme povedal, že „túto informáciu si nemôžete z verejne dostupných dát overiť, ale to, že sme ušetrili 110 miliónov eur, si dokáže overiť každá zdravotná poisťovňa, ministerstvo zdravotníctva a členovia kategorizačnej komisie“.

Viete si tento údaj overiť?

Treba sa pozrieť, oproti čomu je úspora. Poviem príklad, cenníková cena lieku je 1000 eur, ministerstvo ho zakategorizovalo na základe odporúčania NIHO za sumu 700 eur. No čo ak férová cena je 600 eur? Ceny sú tajné nielen u nás, ale aj v Európe. Hráme sa na transparentnosť – v celom systéme zdravotníctva platí zásada, že nemôže byť účinná žiadna zmluva, skôr ako je zverejnená –, no pri zaraďovaní týchto liekov dáme výnimku. Popierame princíp transparentnosti v celom systéme.

Som presvedčený, že zďaleka to nie sú také úspory, ako NIHO deklaruje. Navyše odporúčanie NIHO je pre ministerstvo len odporúčaním, nie je to nič záväzné. Keď sa pozrieme na realitu, som presvedčený, že inými formami vyjednávania a zliav by sme vedeli dosiahnuť rovnaký efekt. Pozor, nechcem spochybniť NIHO. Dobre fungujúca HTA agentúra má priestor, ale to tvrdenie o spomínaných číslach je podľa mňa prehnané. Všetci vieme, že cenníkové ceny sú len na oklamanie publika.