Cievna mozgová príhoda (CMP) je závažný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervového tkaniva. Pri cievnej mozgovej príhode dochádza k nedokrveniu mozgu, čím sa mozgové tkanivo poškodí.

Na Slovensku každý rok približne 13 000 pacientov dostane cievnu mozgovú príhodu, pri ktorej je dôležitým faktorom – čas. Ak je pacient správne diagnostikovaný a liečený, je možné zlepšiť jeho prognózu a minimalizovať aj jeho trvalé následky.

Vďaka spolupráci s občianskym združením Život po porážke nájdete na webe ozdravme.sk rozhovory, ktoré sa venujú cievnej mozgovej príhode. Postupne sa v nich budeme venovať témam, ktoré sú späté s prekonaním cievnej mozgovej príhody.

V nasledovných rozhovoroch sa budeme venovať:

1. Čo sa deje s pacientom po prekonaní cievnej mozgovej príhody
2. ‍Spasticita po cievnej mozgovej príhode. Prečo vzniká a ako ju zvládať?
3. ‍Inovácie v rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode. Kedy začať?
4. Ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode

{{suvisiace}}

V druhom rozhovore nadviažeme na predchádzajúci rozhovor, v ktorom sme sa rozprávali s docentkou MUDr. Zuzanou Košutzkou, PhD., Univerzitná nemocnica Bratislava, o tom, čo sa s pacientom deje po prekonaní cievnej mozgovej príhody. S docentkou Košutzkou sme hovorili aj o následkoch cievnej mozgovej príhody. Jedným z možných následnej mozgovej príhody je spasticite.

O tom, čo je spasticita, prečo vzniká a ako ju zvládnuť, hovorí MUDr. Jana Martinková, PhD, MPH zo špecializovanej nemocnice v Bratislave CINRE.

Spasticitu na začiatku nie je vidno, vyvíja sa

Na úvod MUDr. Martinková zhrnula, že trvalé následky po cievnej mozgovej príhode môžu byť rôzne. Medzi najčastejšie patrí porucha reči, problém s artikuláciou, poklesnutý ústny kútik, problémy so zrakom, s rovnováhou, či porucha citlivosti. Medzi najhoršie príznaky okrem poruchy reči, zraku je ochrnutie časti tela. Po mozgovej príhode okrem narušeného vôľového ovládania končatiny väčšinou dochádza k narastaniu pokojového napätia svalu a to nazývame spasticita.

Spasticita je teda rýchlosťou zvýšené svalové napätie. „Čím rýchlejšie potiahneme končatinu, a snažíme sa ňou pohnúť, napríklad vyrovnať v lakti, roztiahnuť prsty, tým viac sa zvyšuje napätie svalu a pohyb sa paradoxne zhoršuje,“vysvetlila MUDr. Martinková a dodala, „ak je toto prirodzené napätie poškodené, tak dochádza k dezinhibícii. To znamená, naruší sa tlmiaci vplyv vyšších centier nervovej sústavy a to vedie ku zvýšenému napätiu“.

To, či sa u pacienta vyvinie spasticita, je individuálne. Spasticita závisí od miesta a rozsahu poškodenia. „Čím je väčšie poškodenie, tým je vyššia pravdepodobnosť spasticity,“ uviedla MUDr. Martinková.

Zároveň prítomnosť spasticity ovplyvňujú i ďalšie faktory – skorá prevencia, včasná rehabilitácia, neuroplasticita mozgu (pozn. neuroplasticita je schopnosť mozgu tvoriť nové spojenia a prispôsobovať svoju štruktúru a funkciu v reakcii na skúsenosti, učenie a poškodenie), vonkajšie vplyvy,napríklad niektorým pacientom zhoršuje spasticitu stres, bolesť, infekcie,chlad, či vône. „Mám pacienta, pri ktorom nemôžeme mať parfum na sebe, zhoršuje sa u neho spasticita najmä chrbtového svalstva,“ spomína neurologička. 

Spasticitu na začiatku človek nevidí, vyvíja sa a pacient ju môže zistiť rýchlym preťažením, kedy končatina vykazuje nejaký odpor. „Bezprostredne po mozgovej príhode vzniká takzvaná pseudochabá obrna, to znamená, že končatina je ochabnutejšia ako druhá. Napätie svalstva je paradoxne slabšie a ochabnutejšie, ale vpriebehu dvoch až šiestich týždňov stúpa svalové napätie a začína sa objavovať spasticita. O 1 až 3 mesiace je spasticita už viditeľná a väčšinou jedokonaná do 6 mesiacov,“ vysvetlila MUDr. Martinková.

Ako ďalej uviedla, i preto je indikácia k liečbe predĺžená v súčasnosti a môže sa aplikovať do dvoch rokov od prekonania cievnej mozgovej príhody. „U niekoho môže spasticita vzniknúť aj neskôr a častokrát spasticita býva prehliadaná a nerozpoznaná. Potom, keď ju chceme liečiť, je neskoro, už musíme žiadať výnimku na liečbu,“ dodala.

MUDr. Martinková tiež vysvetľuje, že spasticite nie je možné predísť, ale je ju možné zmierniť. Závisí to od viacerých individuálnych faktorov pacienta, ako napríklad od miery poškodenia, od rozsahu poškodenia, rehabilitácie, veku, individuálnej regenerácie. „Správnou liečbou a cvičením vieme pomáhať, aby sa regeneračné schopnosti zlepšovali,“ doplnila.

Spasticitu by si mal podľa nej všímať pacient, neurológ, rehabilitačný lekár alebo fyzioterapeut. Vzhľadom na to, že spasticita sa vyvíja postupne, MUDr. Martinková zdôrazňuje význam edukácie. „Pacient na začiatku nemusí mať spasticitu, môže sa ale vyvíjať,“ opakuje a upozorňuje na častý problém. „Pacient odíde po hospitalizácii s nejakým ochrnutím končatiny, spasticita nemusí byť prítomná, častokrát sú pacienti ležiaci, čiže príbuzní len prídu k obvodnému lekárovi so správou alebo prídu k neurológovi pre lieky, toho pacienta poriadne lekár ani nevidí.Alebo sa zanedbáva rehabilitácia a pacient nie je upovedomený, že by bola o tri mesiace vhodná cielená návšteva neurológa alebo centra pre spasticitu, kde by sme skontrolovali svalový tonus, hybnosť končatiny, vyšetril by ho rehabilitačný lekár a spravil by sa terapeutický plán, či má význam chodiť na liečbu botulotoxínom“.

{{odporucane}}

Pacienti vítajú liečba botulotoxínom

Podľa MUDr. Martinkovej kľúčovou liečbou spasticity by mala byť aplikácia botulotoxínu. Botulotoxín je známy ako botox alebo klobásový jed, ktorý sa používa rozšírene v estetike, ale má indikácie aj pri ďalších ochoreniach, ako napríklad pri spasticite.

MUDr. Martinková v rozhovore vysvetlila, že „botulotoxín sa aplikuje injekčnou formou, dáva sa raz za 3-4 mesiace, pretože jeho nástup účinku je zhruba 2 týždne“. Pacienti túto liečbu podľa nej vítajú, pretože sa im to zvýšené napätie uvoľní.

Zároveň zdôrazňuje, že pacientom odporúčajú po aplikácii absolvovanie rehabilitácie.

Pri spasticite sú narušené bežné činnosti, tým, že je narušená jemná motorika, a ak sa spasticita týka prstov, pacienti nevedia chytiť pohár, uchopiť pero. Okrem rehabilitácie je často nutná aj logopedická reedukácia, ak je narušená aj reč,môžu mať problém s rečou. „Ak sa pacient nemá s kým ani porozprávať, tak je výrazne ovplyvnený jeho stav a dochádza potom aj k nemotorickým prejavom,ako sú napríklad depresie, úzkosti, čo je dané aj sociálnou izoláciou, stratou zamestnania, socio-ekonomickými dopadmi. V tomto je veľmi nevyhnutná podpora rodiny a najbližších,“ zdôraznila MUDr. Martinková.

Podotkla tiež, že väčšina pacientov sa chce liečiť a ich compliance, teda spolupráca je vysoká.

Vyliečiť sa nedá, zmierniť áno

Spasticita sa úplne vyliečiť nedá. „Postihnutie mozgového tkaniva je definitívne a, žiaľ, nervové tkanivo nám znova nenarastie,“ podotkla neurologička. Spasticita sa ale podľa jej slov môže zmierniť správnym podchytením pacienta a správnou rehabilitáciou a liečbou.

MUDr. Martinková v rozhovore tiež upozorňuje, že záchyt pacientov so spasticitou je nízky. „Napriek tomu, že celkovo liečených pacientov je cez 400-tisíc, záchyt je veľmi nízky. Pokiaľ však pacienti nie sú liečení, je to problém, pretože spasticita sa potom prehlbuje, dochádza ku skráteniu svalov, dochádza k prestavbe svalom a vznikajú kontraktúry. Kontraktúra znamená fixované držanie tela alebo jeho časti, spôsobené skrátením svalu a väzivovou premenou, ktoré obmedzuje pohyb.

Význam edukácie

MUDr. Martinková opakovane v rozhovore zdôrazňovala, že treba dbať na to, aby pacienti so spasticitou prišli do centier čo najskôr. Zároveň kládla dôraz na edukáciu.A to nielen na edukáciu pacientov a ich rodiny, ale aj lekárov –neurológov, rehabilitačných lekárov, všeobecných lekárov aj fyzioterapeutov.

Vyzdvihla aktivity občianskych združení, napríklad ako Život po porážke, ktoré robia rôzne aktivity, kde sa verejnosť môže dozvedieť niečo viac o cievnej mozgovej príhode,ako i následkoch po mozgovej príhode.

„Z nášho pohľadu by bolo dobré lepšie edukovať všeobecných lekárov, aby pacienta nielen poslali k neurológovi, ale ho aj informovali. Takisto robiť lepšie edukáciu aj na fyzioterapeutov a rehabilitačných lekárov, aby taktiež boli viac špecializovaní na liečbu spasticity,“ vyzvala MUDr. Martinková. Podľa jej slov totiž na Slovensku viazne spolupráca medzi rehabilitačnými lekármi a neurológmi.

V rozhovore hovoríme aj o týchto témach:

• aké sú najčastejšie trvalé následky po prekonaní cievnej mozgovej príhody
• čo je spasticita
• od čoho závisí, či sa po cievnej mozgovej príhode vyvinie u pacienta spasticita
• či je pri spasticite prítomná bolesť
• v akom časovom období po prekonaní cievnej mozgovej príhody sa objavujú prvé príznaky
• je možné spasticite predísť
• ktorí špecialisti diagnostikujú a liečia spasticitu
• aká je liečba
• je aplikácia botulotoxínu časovo obmedzená
• ako spasticita ovplyvňuje každodenný život pacienta
• aká je spolupráca pacienta
• akú rolu v terapii zohráva pacient a rodina
• aká je prognóza spasticity
• je možné spasticitu vyliečiť
• aké sú možnosti zlepšenia, ak sa príznaky spasticity nevšimnú alebo odignorujú
• zvykne sa spasticita vracať
• majú telemedicína a inovácie priestor v terapii spasticity