Cievna mozgová príhoda (CMP) je závažný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervového tkaniva. Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí.

Na Slovensku každý rok približne 13 000 pacientov dostane cievnu mozgovú príhodu, pri ktorej je dôležitým faktorom – čas. Ak je pacient správne diagnostikovaný a liečený, je možné zlepšiť jeho prognózu a minimalizovať aj jeho trvalé následky.

Vďaka spolupráci s občianskym združením Život po porážke nájdete na webe ozdravme.sk rozhovory, ktoré sa venujú cievnej mozgovej príhode. Postupne sa v nich budeme venovať témam, ktoré sú späté s prekonaním cievnej mozgovej príhody.

V nasledovných rozhovoroch sa budeme venovať:

1. Čo sa deje s pacientom po prekonaní cievnej mozgovej príhody
2. Spasticita po cievnej mozgovej príhode. Prečo vzniká a ako ju zvládať?
3. Inovácie v rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode. Kedy začať?
4. Ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode

O tom, čo sa s pacientom deje po prekonaní cievnej mozgovej príhody, sme sa rozprávali s doc. MUDr. Zuzanou Košutzkou, PhD, ktorá pôsobí v Univerzitnej nemocnici Bratislava.

Cievna mozgová príhoda je stav, pri ktorom dochádza z dôvodu buď nedokrvenia alebo krvácania k poškodeniu mozgového tkaniva, vysvetľuje docentka. Od uvedeného sa následne odvíjajú aj klinické príznaky.

Príznaky cievnej mozgovej príhody sa môžu podľa docentky veľmi líšiť. Môže ísť najtypickejšie o poruchu reči - artikulácie alebo vyjadrovania, pokles ústneho kútika, prípadne môže ísť o ťažkosti s končatinami, ako sú slabosť alebo tŕpnutie.

Docentka Košutzká podotýka, že to, čo sa deje s telom po prekonaní cievnej mozgovej príhody, závisí od lokalizácie mozgovej príhody a od veľkosti postihnutia, teda či bola postihnutá reč alebo motorika, prípadne oba deficity súčasne.

Pri cievnej mozgovej príhode sa môžu objaviť porucha reči, motoriky, ťažkosti s videním, s tým môžu hlavne v období po prekonaní cievnej mozgovej príhody súvisieť nemotorické príznaky, porucha koncentrácie, rôzne iné kognitívne problémy, nadmerná únava, apatia alebo aj poruchy emotivity.

{{suvisiace}}

Zmena trendov

Prekonanie cievnej mozgovej príhody môže mať vplyv na fyzický stav pacienta. Jedným z kľúčových prvkov terapie je rehabilitácia. Doc Košutzká podotýka, že rehabilitácia je potrebná v každej fáze rekonvalescencie. „Na našej klinike sa snažíme začať s rehabilitáciou prakticky bezprostredne po prekonaní cievnej mozgovej príhody, ak to dovoľuje stav pacienta. Rehabilitácia následne pokračuje na rehabilitačnom oddelení, a potom podľa rozsahu postihnutia pacient pokračuje (s rehabilitáciou) aj v ambulantnej sfére“.

Docentka zároveň spomína na zmeny v trendoch, kedy je potrebné začať s rehabilitáciou pacienta po prekonaní cievnej mozgovej príhody. „Keď som pred 15 rokmi začínala pracovať na neurologickej klinike, bola skôr tendencia počkať pár dní s rehabilitáciou. Teraz je trend, a myslím, že je to správny postup, začať s mobilizáciou pacienta bezprostredne po prekonaní cievnej mozgovej príhody, prakticky na druhý deň, aby pacient stratil čo najmenej z každodenného fungovania rutinných výkonov.“

Následky cievnej mozgovej príhody

Očakávateľné následky závisia podľa jej slov od postihnutia. Rekonvalescencia závisí aj od biologických daností a aj od fyzickej kondície, teda či mal pacient pohybovú aktivitu pred cievnou mozgovou príhodou. „U mladších pacientov, ktorí prekonali cievnu mozgovú príhodu, je rekonvalescencia relatívne úspešnejšia, samozrejme všetko závisí od veľkosti postihnutia,“ podotýka.

Medzi najčastejšie trvalé následky uvádza problémy s motorikou, čiže hybnosť horných a dolných končatín, s čím súvisí aj chôdza, a spomínané poruchy reči.

Úspešnosť obnovenia funkčnosti organizmu závisí od veľkosti a anatomického umiestnenia cievnej mozgovej príhody. „Niektorí pacienti majú to nešťastie, že majú malú cievnu mozgovú príhodu, ale majú ju lokalizovanú v kritických oblastiach, ktoré majú na starosti hybnosť alebo reč,“ hovorí. Samozrejme, úspešnosť závisí aj od toho, ako pacient chce a vládze rehabilitovať, akú má motiváciu a aké má príležitosti na rehabilitáciu.

Slovenské dáta k dispozícii nemáme, ale doc. Košutzká hovorí, že na základe zahraničných štúdií je známe, že približne 50 až 60% pacientov sa podarí vrátiť do zamestnania po prekonaní cievnej mozgovej príhody.

{{odporucane}}

Liečba botulotoxínom

Okrem rehabilitácie je možné podstúpiť aj inú liečbu. Na Slovensku je k dispozícii liečba botulotoxínom. „Ide o kontrolované lokálne podanie botulotoxínu do svalov, a to vo veľmi nízkych koncentráciách. Cieľom botulotoxínu je, aby sa sval uvoľnil, a aby bola fyzioterapia čo najľahšie realizovateľná,“ vysvetľuje doc. Košutzká. A dodáva, že je to liečivo, ktoré znižuje svalové napätie a pomáha pacientovi, aby mohol dobre a efektívne využívať končatiny.

Táto liečba je podľa jej slov pre každého pacienta po cievnej mozgovej príhode, ktorý má potenciál na zlepšenie funkcie končatiny. Jedno z kritérií je na Slovensku i časové hľadisko, to znamená, že botulotoxínová liečba musí byť indikovaná do dvoch rokov od prekonania cievnej mozgovej príhody. Na druhej strane ale docentka podotýka, že „nedá sa povedať, že po dvoch rokoch by to už nemalo zmysel. Máme pacienta, ktorý prišiel po 10 rokoch, začali sme s botulotoxínovou liečbou a mali sme pekný efekt liečby“.

Botulotoxín sa dá aplikovať horných alebo dolných končatín. A podľa doc. Košutzkej dostupnosť špecialistov, ktorí podávajú botulotoxín, naprieč Slovenskom je dobrá. Dodáva však, že okruh špecialistov oprávnených aplikovať botulotoxín by sa mohol rozšíriť. Na Slovensku totiž toto liečivo môžu podávať iba neurológovia (v prípade potreby i urológovia).

V rozhovore hovoríme aj o týchto témach:

• aké sú typické príznaky cievnej mozgovej príhody
• čo sa deje s organizmom po prekonaní cievnej mozgovej príhody
• aké funkcie môžu byť porušené
• čo sa zregeneruje časom samé a čomu treba pomôcť
• aká je následná starostlivosť
• kedy je potrebné začať s rehabilitáciou
• aké sú očakávateľné následky a aké sú najčastejšie trvalé následky cievnej mozgovej príhody
• od čoho závisí úspešnosť obnovenia funkčnosti pacienta
• koľko pacientov sa dokáže vrátiť do „normálneho“ života
• akí špecialisti by mali byť zapojení do uzdravovacieho procesu
• akú liečbu pacient podstupuje
• o liečbe botulotoxínom
• akú rolu zohrávajú samotní pacienti a ich príbuzní
• majú inovácie a telemedicína priestor v terapii
• prevencia a pri čom by mal človek spozornieť