Z ekonomického pohľadu však ide o jednorazovú udalosť, ktorej dopady budú prinajhoršom veľmi krátkodobé. Trhový tlak potlačí mzdy pri vyjednávaniach s jednotlivými zamestnávateľmi, alebo s vládou zase na ďalší rok.

Oveľa menej pozornosti sa dostalo úplne najkatastrofálnejšiemu opatreniu, ktoré v balíčku je – transakčnej dani. Je to možno tým, že väčšina ľudí vidí len zdanlivo minimalistickú sadzbu 0,4 % a nerozumie reťazovému dopadu tejto dane. No transakčná daň má priniesť vláde skoro 700 miliónov eur za jeden rok. Poriadna suma, ktorá by nám mala signalizovať, že s touto daňou to nebude len tak.

{{suvisiace}}

Vzhľadom k tomu, že hotovosť v obchodných vzťahoch dnes funguje už len na úrovni remeselníkov a drobných podnikateľov, môžeme de facto hovoriť o transakčnej dani ako o dani z obratu. Pri každom pohybe vyprodukovanej hodnoty medzi rôznymi právnymi subjektami príde k zdaneniu, až do momentu predaja fyzickej osobe. Rozdiel oproti DPH je v tom, že DPH zdaňuje len pridanú hodnotu, transakčná (obratová) daň zdaňuje vždy celú hodnotu. Podľa návrhu by mal existovať strop transakcie 10 000 eur, nad ktorým by už daň neplatila.

Ukážme si to na príklade zdravotníctva. Štartovacím bodom sú zdravotné poisťovne (na platby odvodov sa daň nemá vzťahovať). V roku 2025 by mali disponovať zhruba 8,7 miliardami eur. Poisťovne v drvivej väčšine nevyplácajú fyzické osoby - nepodnikateľov, s výnimkou preplatkov ročného zúčtovania. Poisťovne takmer celú sumu pošlú o stupeň ďalej - nemocniciam, lekárňam, ambulanciám, či laboratóriám. Prichádza k prvému zdaneniu.

Nejaká časť takto posunutých 8+ miliárd sa následne vyplatí fyzickým osobám v podobe miezd a z ďalšieho kola „vypadáva“. No väčšina si dá nové koliesko platieb – nemocnice zaplatia dodávateľom, ambulancie zaplatia prenajímateľom priestorov, laboratóriá zaplatia splátku za prístroje. Prichádza k druhému zdaneniu tých istých peňazí.

{{odporucane}}