Akciová spoločnosť je obchodnou spoločnosťou s definovanými povinnosťami a s určenou zodpovednosťou za výkon spoločnosti, v tomto prípade nemocníc. Funguje podľa pomerne detailnej právnej úpravy ukotvenej v obchodnom zákonníku (513/1991 Z. z. § 154 – 220gd) ktorá vytvára tlak na zodpovednú prípravu obchodno-finančných plánov a dôsledného mesačného reportingu umožňujúci vykonávať včasné opatrenia v prípade pochybení v hospodárení spoločnosti.

Povinné zverejnenie vybraných údajov v Obchodnom registri a povinné zverejňovanie účtovných závierok a ďalších dokumentov v zbierke listín by zvýšili transparentnosť hospodárenia a zjednodušili vzájomné porovnávanie výkonnosti jednotlivých nemocníc a tak dohľad.

Právna forma akciovej spoločnosti by mohla tiež zjednodušiť implementáciu motivačných odmeňovacích schém pre riadiacich pracovníkov naviazaných na výkonnostné a finančné parametre spoločnosti, čo umožní zosúladiť záujmy MZ SR so záujmami riadiacich pracovníkov. V prípade dosiahnutej straty akciovej spoločnosti je nutné vykonať nápravné opatrenia minimálne raz ročne bez ohľadu na likviditu spoločnosti, čím sa vytvára dodatočný tlak na vyrovnané hospodárenie.

Príkladom je Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorej prípadná strata predstavuje urgentný problém v porovnaní s dlhodobo neriešenými dlhmi štátnych nemocníc.

Akciové spoločnosti je možné financovať bankovými úvermi, alebo emisiou akcií či dlhopisov na kapitálových trhoch, čím sa zníži potreba prostriedkov zo štátneho rozpočtu na oddlženie a modernizáciu nemocníc. Takto vzniká dodatočná kontrola zo strany financujúcich bánk, ktoré disponujú skúsenými manažérmi, ktorí by mohli na pravidelnej báze kontrolovať hospodárenie nemocníc.

Je ale potrebné povedať, že dodatočné investície do nemocníc zo strany štátu by boli v prípade akciových spoločností komplikovanejšie uskutočniteľné ako tomu je pri príspevkových organizáciách (pokiaľ by štát si chcel udržať 100 % majetkovú kontrolu). Obdobne, aj potenciálna potreba dodatočného operatívneho financovania je z pohľadu MZ SR menej flexibilná pri akciových spoločnostiach.

Z pohľadu lekárov či ostatných zdravotníckych zamestnancov je právna forma v zásade irelevantná – minimálne platové tabuľky (podľa zákona NR SR č. 578/2004 Z. z. § 80a - § 80b) sa vzťahujú na všetkých zdravotníckych pracovníkov v ústavnej zdravotnej starostlivosti, bez ohľadu na právnu formu, či majiteľa.

Viac vlastníkov, viac kontroly

Akciové spoločnosti by umožnili delené vlastníctvo medzi viaceré štátne inštitúcie ako MZ SR, MF SR / MH SR a VÚC, prípadne konkrétne lekárske fakulty, čo by prispelo k aktívnejšej spolupráci kľúčových aktérov, väčšiemu dohľadu, ale aj k väčšej stabilite vo vedení a vízií týchto nemocníc.

Zo všetkých benefitov akciových spoločností je možné tento považovať za jeden z najzásadnejších a transformáciu na a.s. bez deleného vlastníctva by som považoval za premárnenú príležitosť. Delené vlastníctvo by nie len zvýšilo dohľad, záujem o výsledky, prizvalo k rozhodovaniu aj vyššie územné celky ale aj zvýšilo stabilitu vo vedení, kedy po výmene vedenia ministerstva by na výmenu riaditeľov musela aspoň prebehnúť diskusia a zdôvodnenie medzi členmi valného zhromaždenia.

Je potrebné podotknúť, že bez deleného vlastníctva samotná transformácia na a.s. nemá prečo znížiť politické vplyvy na výmeny vedenia nemocníc. Aj pri delenom vlastníctve by pri vzniku a.s. bolo možné zabezpečiť ich zotrvanie v 100 % vlastníctve štátu.

Porovnanie právnej formy akciová spoločnosť a príspevková organizácia [9, 10, 11]

Druhá strana mince

Faktom je, že mnohé z týchto výhod by bolo možné realizovať aj v príspevkovej organizácii pri silnej vôli ministerstva. Ministerstvo má podľa zákona aj podľa svojho štatútu (čl. 9 ods. 2 písm. a číslo 2 [12]) v kompetencii riadiť a kontrolovať štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Išlo by v mnohých prípadoch ale o „vymýšľanie kolesa“ a duplikovanie dohľadovej zodpovednosti, nakoľko tieto mechanizmy sú rokmi kultivované a vymožiteľné obchodným zákonníkom, ktorým sa akciové spoločnosti musia riadiť.

Nemôžeme ale opomenúť aj nevýhody, resp. úskalia transformácie nemocníc na akciové spoločnosti.

V prvom rade by bola táto transformácia drahá a nebolo by možné už pred sebou „tlačiť“ finančné problémy nemocníc. Pri transformácii by sa štát musel jednorazovo vyrovnať s existujúcimi záväzkami, musel by v krátkom čase pre vyše 10 obrovských spoločností pripraviť komplexnú transformáciu (zmeny zmlúv, aktualizáciu právnych vzťahov, ohodnotenie majetku, obsadenie dohľadových orgánov a vedenia...) a implementovať ďalšie nevyhnutné kroky ako dizajn mechanizmu na elimináciu investičného dlhu (tak aby to nebolo následne vnímané ako štátna pomoc), poctivá implementácia a kultivácia DRG, poctivá implementácia optimalizácie siete nemocníc, rozvoj a podpora ambulantu... V skratke, transformácia na a.s. nie je žiaden všeliek.

Suma sumárov, právna forma je parciálnou súčasťou zmien na lepšie riadenie štátom vlastnených nemocníc, ktorá by niektoré neduhy veľkých štátnych nemocníc mohla zmierniť. Ďalšie skvalitnenie správy a riadenia štátom vlastnených organizácií v oblastiach transparentnosti, výberu riadenia, merania výkonnosti či kontrolného prostredia by sa mohlo diať po vzore severských krajín, tak ako popisujú štúdie od OECD [13] a Svetovej Banky [14].

Akciové spoločnosti nie sú jediné a ani dostatočné riešenie. Veďme o tomto poctivú diskusiu, budem sa tešiť na rozumné argumenty v prospech aj proti transformácii, prípadne či niečo v týchto úvahách bolo nesprávne pomenované. Aj v zahraničí sa o tomto vedú debaty [15, 16, 17, 18].

Zároveň by bolo vhodné sa zamyslieť aj nad modelmi z iných krajín – verejné neziskové organizácie, trusty či nadácie s nejakou špecifickou zákonnou úpravou. Pri týchto formách ale (predpokladám) vyvstáva obdobný problém ako je tomu dnes pri príspevkových organizáciách a teda nedostatočné kontrolné mechanizmy a slabý governance pri aktuálnej právnej úprave.

Finálne, aj ak sa na Slovensku pustíme do transformácie je nevyhnutné ju správne nastaviť, či sa budú nemocnice transformovať postupne (čo by vytvorilo podmienky pre prirodzený experiment), ako sa nastavia majetkové podmienky, či sa vytvorí rovno aj holdingová štruktúra a podobne.

[1] “Správa o výsledku kontroly 2024: Odporúčania NKÚ SR z kontroly verejných financií a majetku zdravotníckych zariadení,” NKÚ, 2024.

[2] “Informácia o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za rok 2023,” Ministerstvo zdravotníctva SR, 2024.

[3] “Výročná správa o činnosti UNB za rok 2023,” UNB, 2024.

[4] “Výpis z obchodného registra SR - Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s.” Ministerstvo spravodlivosti SR.

[5] “Výpis z obchodného registra SR - Východoslovenský onkologický ústav, a.s.” Ministerstvo spravodlivosti SR.

[6] Eurostat, “Hospital beds by hospital ownership: Statistics | Eurostat.” 2022.

[7] R. B. Saltman and European Observatory on Health Systems and Policies, Eds., Governing public hospitals: reform strategies and the movement towards institutional autonomy. in Observatory studies series, no. 25. Copenhagen: WHO, Regional Office for Europe, 2011.

[8] J. Husár, “Zákonný článok XXXVII/1875 a jeho vplyv na vývoj slovenského obchodného práva,” Právny Obz., vol. 100, no. 1, pp. 38–58, 2017.

[9] Slov-lex, “513/1991 Zb. - Obchodný zákonník,” Slov-lex.

[10] Slov-lex, “523/2004 Z.z. - Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov” Slov-lex.

[11] Slov-lex, “578/2004 Z.z. - Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov” Slov-lex.

[12] Štatút ministerstva zdravotníctva SR. Accessed: Sep. 26, 2024.

[13] OECD, OECD Guidelines on Corporate Governance of State-Owned Enterprises, 2015 Edition. OECD, 2015.

[14] “Corporate Governance of State-Owned Enterprises: A Toolkit | State-Owned Enterprises (SOE),” The World Bank. Accessed: May 08, 2024.

[15] A. Brown, “Understanding corporate governance of healthcare quality: a comparative case study of eight Australian public hospitals,” BMC Health Serv. Res., vol. 19, no. 1, p. 725, Oct. 2019.

[16] M. A. Jalilvand, A. R. Raeisi, and N. Shaarbafchizadeh, “Hospital governance accountability structure: a scoping review,” BMC Health Serv. Res., vol. 24, no. 1, p. 47, Jan. 2024.

[17] A. Durán and R. B. Saltman, “Governing Public Hospitals,” in The Palgrave International Handbook of Healthcare Policy and Governance, E. Kuhlmann, R. H. Blank, I. L. Bourgeault, and C. Wendt, Eds., London: Palgrave Macmillan UK, 2015.

[18] E. Ditzel, P. Štrach, and P. Pirozek, “An inquiry into good hospital governance: A New Zealand-Czech comparison,” Health Res. Policy Syst., vol. 4, no. 1, p. 2, Feb. 2006.