Komentáre

Titulnú otázku som dostal ako tému diskusie na nedávnej konferencii Vizionári. Tento typ otázok je často pozvánkou do neproduktívneho amatérskeho filozofovania. No zároveň sa verejná debata nedá posúvať bez toho, aby sme sa nedotýkali aj fundamentálnych vecí.

Graf z analýzy rakúskej HTA agentúry ukazuje, ako sme spolu s Poľskom, čo sa týka vzťahu výšky prahovej hodnoty liekov k produkcii ekonomiky v prepočte na obyvateľa, „uletení“.

V čase, keď sa svet rozhodol nastaviť jasné pravidlá pre spoločnú ochranu zdravia, Slovensko sa rozhodlo nebyť tímovým hráčom.

V roku 2020 som s opatrným optimizmom (a ako hovorí môj obľúbený kolega Miro Žáčik z Oravy, asi trochu aj „pri otupení zmyslov“) otvárala neštátnu pneumologickú ambulanciu.

Parazitovanie, lobistické ovládanie, zvýhodňovanie cez zmluvy. To sú naratívy, ktorými predseda NKÚ vysvetľuje, prečo v zdravotníctve nevidíme 2,5 miliardy eur, ktoré sme doň naliali za posledné 4 roky.

Slovensko chce opäť zaujať. Mnohí by sme si želali, aby sme zaujali niečím iným, žiaľ, opäť je to nesprávnym spôsobom.

Elektronické zdravotníctvo nefunguje. Po 15 rokoch budovania, desiatkach preinvestovaných miliónov, po opakovaných ­reštartoch. Je to zlyhanie štátu a jeho inštitúcií.

Len včera Dr. Kotlár odhalil „vedeckú prácu“. Toto majstrovské dielo bolo publikované v časopise, ktorý by sme, pri všetkej úcte, mohli diplomaticky označiť za menej známy.

Slovensko zúfalo potrebuje novú národnú nemocnicu. Rozhodnutie, že po desaťročiach nemohúcnosti ju postaví minister obrany, je ale úplne scestné.

Pani predsedníčka dostala pri menovaní jasné politické noty. Tak znie parafráza výroku Mareka Krajčího na margo menovania Renáty Bláhovej do funkcie predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

To, čo bolo kedysi nepredstaviteľné, zrazu sa stalo smutnou realitou.