Povedal by som, že slovenské zdravotníctvo visí nad priepasťou a všetci okolo sa ho snažia uchrániť pred strmým a bolestivým pádom. No berúc do úvahy, aké sú vyhliadky do budúcna, možno ešte budeme na tento rok spomínať s nostalgiou.  

Pre Union bol tento rok o to náročnejší, že sme si ako jediná zdravotná poisťovňa prenášali do roku 2025 stratu z roku 2024, ktorú nám spôsobilo skôr regulačné prostredie ako my sami. Mali sme tým pádom zložitejšiu pozíciu v porovnaní s ostatnými hráčmi na trhu, no v mnohých veciach sme sa poučili, napr. v tom, že na politické sľuby dofinancovania sa už v budúcnosti nemožno spoliehať. Dnes už môžem prezradiť, že tento rok by sme mali skončiť s pozitívnym hospodárskym výsledkom a dostali sme sa do podstatne lepšej kondície, čo nás navyše v spojitosti s výsledkami prepoisťovacej kampane samozrejme teší a napĺňa nás to určitou motiváciou do nasledujúceho obdobia.

{{suvisiace}}

Samostatnou kapitolou roka 2025 boli rokovania medzi Lekárskym odborovým združením a predstaviteľmi štátu, ktoré napokon vyústili do Zmluvy o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve. Táto dohoda medzi lekárskymi odbormi a vládou mala ďalekosiahle dopady - nielen na nemocnice, nielen na zdravotníkov, ale aj na zdravotné poisťovne. Zavedenie ostrého DRG, tlak poskytovateľov na navyšovanie úhrad v súvislosti s platovým automatom či povinnosť zverejňovať konsolidované zmluvy s poskytovateľmi sú kroky, ktoré menia fungovanie celého systému. Z pohľadu poisťovne môžem povedať, že rešpektujeme legitímne požiadavky lekárov aj nemocníc, no zároveň musíme zabezpečiť, aby úhradové mechanizmy zostali finančne udržateľné a spravodlivé.

Dôležitým momentom bolo aj spustenie tzv. ostrého DRG systému, v rámci ktorého sa časť produkcie nemocníc začala financovať mimo paušálnych rozpočtov. Tento krok považujem za potrebný, pretože slovenské zdravotníctvo sa bez jasného prepojenia medzi produkciou a úhradou neposunie ďalej. No zároveň platí, že každý takýto prechod musí byť riadený a predvídateľný. Čo sa týka financovania nemocníc, dlhodobo považujeme naše postupy za správne nastavené a transparentné. Hodnotenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou týkajúce sa financovania nemocníc to opakovane potvrdzujú. Každoročne sa snažíme s nemocnicami nastaviť také úhradové podmienky, ktoré čo najviac zohľadňujú potreby nášho poistného kmeňa, reálne možnosti nášho rozpočtu aj východiská štátneho programového rozpočtu.

Zároveň treba povedať, že na Slovensku existujú nemocnice, ktoré aj pri nižších DRG základných sadzbách dokážu generovať zisk alebo vytvárať zdroje na investície. Na druhej strane sú zariadenia, ktoré napriek opakovaným oddlženiam, vyšším DRG základným sadzbám a kapitálovým investíciám dlhodobo generujú stratu. V takýchto prípadoch je namieste otázka smerom k ich zriaďovateľovi – prečo je tomu tak. Z môjho pohľadu ide o problém efektívnosti prevádzky, produktivity práce či organizačného riadenia, nie o problém úhrad zo strany zdravotných poisťovní. Úlohou zdravotných poisťovní nikdy nebolo a nemôže byť riešenie dlhoročného investičného dlhu niektorých nemocníc, ani financovanie dôsledkov neefektívneho fungovania či prebytočných personálnych kapacít. Verejné zdravotné poistenie nemá takú kapacitu, aby donekonečna sanovalo neefektívnosť len preto, aby sa niekto nezadlžoval. Ak má byť náš systém udržateľný, musí presadzovať efektívne, transparentné a spravodlivé financovanie poskytovateľov.

{{odporucane}}

Nemenej podstatnou výzvou bola preto aj skutočnosť, že vyhláška o programovom rozpočtovaní bola opäť publikovaná až na konci marca, teda dva mesiace po zákonnej lehote. Samozrejme, treba tiež povedať, že oceňujeme významne väčšiu transparentnosť zo strany ministerstva zdravotníctva pri jej tvorbe, než tomu bolo v minulých rokoch. Chápeme, že proces tvorby zmienenej vyhlášky je komplikovaný a komplexný. No každopádne, neskoršie vydanie vyhlášky spôsobilo, že rokovania s poskytovateľmi sa pretiahli až do júna či júla, čo v praxi znamenalo neistotu, napätie v sektore a zložitejšie plánovanie rozpočtov. Na druhej strane vyhláška o programovom rozpočtovaní viac zdrojov do systému neprináša, lebo to závisí od platby štátu a od výberu poistného od ekonomicky aktívnych osôb. Takže, v uvedenom kontexte sa naskytá otázka, či vyhláška o programovom rozpočtovaní vôbec niekomu alebo niečomu prospieva?

Rok 2025 priniesol aj pilotné testovanie nového zoznamu zdravotných výkonov u vybraných ambulantných špecialistov. Tento krok vítame, pretože lekári aj poisťovne už dlhodobo upozorňujú, že zoznam výkonov neodráža modernú medicínu ani reálnu prax. Ak chceme, aby ambulantná starostlivosť bola atraktívna pre lekárov a dostupná pre pacientov, nestačí len dotiahnuť pilot do reálu. Je tiež potrebné zabezpečiť aj jej náležité financovanie v rámci plánovania zdrojov verejného zdravotného poistenia.

Jednou z najväčších „veľkých tém“ roka bol tender na výber nových prevádzkovateľov ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Sektor s napätím očakával, či to dopadne tak, ako sa predikovalo v kuloároch aj v médiách. A pravdou je, že ani ku koncu roka nemáme definitívne odpovede, čo sa s ním bude diať ďalej. Som rád, že sa našlo aspoň provizórne riešenie v podobe poverenia pre existujúcich prevádzkovateľov, pretože neistota do oblasti urgentnej medicíny rozhodne nepatrí. Aj keď dlhodobé provizórium rozhodne nie je žiaducim stavom a aj v tejto oblasti je potrebné zaviesť nové pravidlá ohľadom výberu prevádzkovateľov ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Bude zaujímavé sledovať, ako to dopadne s rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie súvisiace ešte s predchádzajúcim tendrom.  

Ak by som mal zhrnúť rok 2025 jednou vetou, povedal by som, že to bol rok ako v čakárni u lekára. Kým niekto sa do tej ambulancie dostal a aj niečo vybavil, ďalší čakajú pred dverami a netušia, či sa ich problémy dostanú na rad a či sa budú riešiť.

Ja, ako generálny riaditeľ Union zdravotnej poisťovne, môžem povedať toľko, že aj v ďalšom roku urobíme maximum pre to, aby sme boli naďalej stabilným partnerom pre našich poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a aby naši poistenci, dlhodobí, aj tí novoprichádzajúci, cítili, že v tom nie sú sami a že sa majú na koho spoľahnúť v ťažkých chvíľach.