Zabehnutý lekár je žiadaný všade. Rozdiel medzi atestovaným a neatestovaným je v plate, aj odrobené roky budú väčšie, čiže, ak by to bolo len o plate, atestovaní lekári majú väčšiu motiváciu podať výpoveď. Ale v tomto marazme, keď tu príde doktor, beriem ho všetkými desiatimi.

Myslím si, že nie som jediný riaditeľ, ktorý to takto vníma. Vo veľkých mestách si môžu vyberať, pretože absolventi sa ťahajú do väčších miest, ale v menších nemocniciach prijmeme každého. Máme tri mesiace skúšobnú dobu, aby sme sa potom rozhodli, či budeme pokračovať alebo nie.

Čo hovoríte na snahu LOZ-u zabrániť transformácii nemocníc na akciové spoločnosti? Svidnícka nemocnica je akciová spoločnosť. Ovplyvňuje to chod samotnej nemocnice?

Začnem z inej strany. Existuje tu paradigma, že súkromné nemocnice si vyberajú iba čerešničky a iba oddelenia, ktoré sú ziskové a stratových sa zbavujú. Tak si stačí pozrieť portfólio súkromných regionálnych nemocníc. My tu máme doliečovacie oddelenie, neurologické oddelenie, pediatriu, OAIM. Niektoré oddelenia nemajú šancu byť ziskové, ani nemajú byť ziskové, napriek tomu nemocnica ako taká zisková je.

Je nelogické báť sa, že pri prechode na akciové spoločnosti štátnych nemocníc ich zoberie nejaký súkromník, keď majú miliónové straty. To si odporuje so zabehnutou paradigmou. Prechod na akciovú spoločnosť by tým nemocniciam len prospel. A aj keby boli štátne nemocnice akciovky, boli by to štátne akciovky.

Čo tým nemocniciam strašne ubližuje, je to, že sa tam mení vedenie každú chvíľu, že riaditeľ je menovaný a odvolateľný ministrom bez udania dôvodu, že riaditelia sa menia ešte častejšie ako ministri, chýba tam kontinuita a finančná zodpovednosť. Akciová spoločnosť je o tom, že je tam lepší kontroling, dozorná rada, že potrebujú byť vo vyrovnanom rozpočte. Tým nemocniciam by to len a len pomohlo.

Operujete aj poobede?

Operujeme aj v noci, keď je to potrebné. Plánované operácie sa snažíme počas pracovnej doby, samozrejme, keď sa pretiahne operácia, operuje sa aj po nej a akútne sa operujú aj v noci.

Pýtam sa, lebo už neraz som počula argument, že akciové spoločnosti nemôžu operovať poobede, lebo majú limity. A keby operovali poobede, tak by to už nemali zaplatené. A i preto sú štátne nemocnice v strate, lebo oni operujú i poobede.

Akútne veci sa preplácajú. Ak je niečo neodkladná zdravotná starostlivosť, prepláca sa, či je operovaná doobeda alebo poobede alebo v noci. Robil som aj v štátnej nemocnici, viem, že po 14 hod. sa veľmi už neoperovalo, keď sa nemuselo. Ako študent som bol v Nemecku vo veľkej fakultnej nemocnici a tam jedna sála išla pravidelne každý deň do 22 hod. večer. Sú veci, ktoré sú limitované, napríklad plánované operácie, ale akútne nie sú. Všetko je to o tom, ako si manažment zmanažuje operácie.

V tomto vôbec nevidím dôvod toho, že sú stratoví. Stratoví sú často, pretože je tam nadstav ľudí, sú tam ľudia, ktorí neprispievajú behu nemocnice a sú tam často ľudia, ktorí si naháňajú pacientov potom do súkromných ambulancií. Keby vo fakultných nemocniciach z niektorých oddelení 20 percent personálu odišlo, nikto si to ani nevšimne.

Fakultné a univerzitné nemocnice sú čierne diery na peniaze. Tam sa neracionalizuje nič, od odberov cez liečbu. Robí sa tam výskum na kolene, zvyková medicína, nie je zavedená žiadna antibiotická politika, vyrábame si rezistencie na baktérie. Akciovky by boli cesta, že by sa to troška zefektívnilo.

Tak rokovania s LOZ sú i na úrovni diskusie o efektivite, či financovaní nemocníc. Majú však vôbec odborári meniť a určovať, akým smerom pôjde zdravotníctvo?

Odborári nemajú ani čo rozprávať do toho, či majú byť štátne nemocnice akciové spoločnosti alebo nie. Lekár, ktorý ani nemá vyštudovaný manažment alebo niečo podobné, by sa k tomu nemal vôbec vyjadrovať. A aby som odpovedal, nie, má to riešiť štát, ako hlavný stakeholder, a zdravotné poisťovne. Zároveň každý si môže pozrieť ako Union alebo Dôvera financujú nemocnice. Plus existuje takzvaný „prerozdeľovák“, takže výhovorka, že Všeobecná zdravotná poisťovňa má ťažší kmeň, tiež úplne neobstojí, pretože na prerozdelení sa to potom čiastočne vyrovnáva.

Štátne nemocnice sú jednoducho neefektívne, preto strácajú veľa peňazí, neplatia ešte dokonca ani do Sociálnej či zdravotnej poisťovne.

V tejto veci sa potom spomína, že riaditelia štátnych nemocníc podpisujú nevýhodné zmluvy, vďaka ktorým majú zaplatené od poisťovní menej. Vy si dovolíte podpísať nevýhodnú zmluvu?

Tým, že sme holding, máme holdingové riadenie, ja nepodpisujem neoverené zmluvy. Stále mám nad sebou poradenstvo a kontrolu. Podpisujem ako štatutár, ale vždy je to po konzultácii aj s právnikom, aj s niekým iným. Nemôže sa stať, že podpíšem nevýhodnú zmluvu, pretože je to kontrolované minimálne na 2 alebo 3 miestach.

U nás to nefunguje tak, že za mnou príde nejaká firma, ponúkne mi napríklad stenty alebo iný zdravotnícky materiál a ja si vyberiem. Posuniem to vyššie. Ak to bude potrebné, urobí sa centrálny nákup, tender a vyberie sa najlepšia ponuka. Nakupuje sa vo veľkom, tým pádom pre holding, nie samotnú nemocnicu, sú ceny potom lepšie.

Napríklad sa nekúpi ultrazvuk pre jednu nemocnicu, ale kúpia sa štyri pre štyri nemocnice. Tá suma je iná, ako keby sa kúpil iba jeden. Tým sa šetria financie. Ďalšie šetrenie je to, že sa platia faktúry načas.

Tak téma holding štátnych nemocníc sa tiež vo verejných diskusiách občas objaví.

Štátne holdingy fungujú. Nevidím dôvod, prečo by nemohol byť štátny holding, aj čo sa týka riadenia nemocníc, centrálny nákup liekov, materiálu, prístrojov. Dali by sa ušetriť obrovské peniaze,

Z LOZ som tiež zachytila argument, že podpísané memorandum pred dvoma rokmi zabezpečilo to, že slovenskí lekári - medici po ukončení štúdia ostávajú na Slovensku, podobne ako sestry, a že sa nám zo zahraničia vracajú lekári. Registrujete, že by sa za tie 2 roky zvýšil prísun zdravotníkov do systému?

Mne je ťažko hodnotiť, pretože táto nemocnica je od ruky a náš región je troška zastrčený. Nie každý sa hrnie do Svidníka, aj keď tu máme elektrinu a teplú vodu, dokonca aj internet. Vo veľkých nemocniciach je niekedy pretlak lekárov na niektorých oddeleniach.

Sestry začínajú byť problém. Vo Svidníku zatiaľ nemáme žiadne ťažkosti, čo sa týka sestier. Ako som povedal, nemuseli sme „maľovať“ ani kvôli lekárom, ani kvôli sestrám. Snažíme sa obnovovať, snažíme sa vychovávať si vlastné sestry. Zoberieme praktickú sestru, dáme ju na školu, vychováme si sestru, potom sestru špecialistku. Je to aj o výchove vlastného personálu.

Máte spoluprácu s Lekárskou fakultou v Košiciach?

Naša nemocničná sieť áno. Ako nemocnica sa snažíme podchytiť medikov z tohto regiónu. Vieme, kto študuje, kto je piatak, šiestak. Skôr máme holdingové veci smerom na študentov, aby sme si ich podchytili ešte predtým ako skončia školu, aby potom nastúpili do našich nemocníc. Nie je to priamo cez fakultu, ale ide to priamo cez študentov, ktorí sú z regiónov. Vieme im dať štipendium s tým, že keď skončia, nastúpia do našich nemocníc.

Diskutuje sa aj o „uprataní“ úväzkov. Aký je váš pohľad? Mal by mať lekár viacero úväzkov?

Ja som za súbeh praxe. Ale malo by to fungovať napríklad tak, že človek má úväzok 0,4 v nemocnici, to znamená, 2 dni je v nemocnici, a 0,6 úväzku čiže tri dni, je vo svojej ambulancii. Napríklad chirurg si vyšetrí pacientov, pošle ich do nemocnice, sám si ich zoperuje. Takto by to mohlo a malo fungovať, je to bežná prax aj v zahraničí.

Ale to, že si v nemocnici, či už v štátnej alebo súkromnej, urobím odbery a pošlem si už vyšetreného pacienta do svojej súkromnej ambulancie a ešte ho pošlem na nejakú súkromnú artroskopiu, tak takto by to fungovať nemalo.

Myslíte si, že by mal zotrvať platový a vekový automat?

Všeobecne aj medicína, aj celý LOZ je ťažko socialisticky založený. To, čo ubíja systém, je, že každý dostáva rovnaký plat nezávisle od toho, aký podáva výkon. Podľa mňa mladý šikovný lekár, ktorý je efektívny, by mal zarábať viac ako starý, ktorý dostáva peniaze za to, že chodí do práce. Keď je niekto šikovný, mal by dostať vyšší plat. A čo sa týka vekového automatu, hovorí sa, že s vekom prichádza múdrosť, avšak niekedy prichádza len ten vek.

Tam sa asi argumentovalo, že skúsenosti stúpajú a odovzdávajú sa mladším kolegom.

Áno, ak ich odovzdáva, lebo nie každý je schopný a ochotný odovzdať skúsenosti, pretože niekto má pocit, že si vyrába konkurenciu. Ale áno, ak je to starší lekár a je mentor, tak ako riaditeľ by som mal mať možnosť mu zdvihnúť plat. Ak je to starší lekár, ktorý iba chodí do roboty a odrobí si to najnutnejšie, čo musí, tak nemusí mať taký vysoký plat ako ten prvý.

Jednotný plat pre všetkých zabíja, nenúti nikoho sa zlepšovať a môže demotivovať šikovných, lebo si povie, že robí ako kôň, chce sa zlepšovať a dostáva rovnaký plat ako ten, čo nič nerobí.

Neviem, či sa to tak dotkne priamo vašej nemocnice, možno skôr všeobecne siete. Pripravujete sa na možný scenár, že lekári výpovede nestiahnu?

Jediné, čo môžeme urobiť, je posilniť služby. Absolútny počet lekárov nenavýšime, iba žeby sme zobrali potom tých, čo dali výpovede. Ale myslím si, že oni nebudú chcieť ísť do súkromných nemocníc, lebo tu treba aj pracovať. Ak budeme vidieť nárast akútnych pacientov, dá sa posilniť služba na chirurgii, internom, aby sme to zvládli. Nenafúkneme oddelenia, čiže kapacitne to zvládneme tak, že skrátime priemernú dĺžku hospitalizácie, alebo budeme musieť posúvať plánované veci, aby sme boli schopní ošetriť akútnych pacientov. Ale predpokladám, že k tomu nedôjde.

Uvidíme, aká bude situácia. LOZ predpokladá, že výpovede budú ešte stúpať. V redakcii predpokladáme skôr pokles.

Zvlášť, keď sa aj mení rétorika LOZ-u. Zo začiatku to bolo takmer výlučne o peniazoch a teraz, žiaľ, vyrábajú z nás triednych nepriateľov. Ľudia nerozlišujú medzi ambulantným doktorom a nemocničným doktorom. Nerozlišujú kto, kde, ako a akú starostlivosť poskytuje. Bežný laik to nerozlišuje, pre neho sme už všetci nenažratí doktori.

Je podľa vás zisk v zdravotníctve zlý, ako o tom často niektorí hovoria?

Zisk nie je zlý, zisk naopak musí byť. Otázka je, ako by mal byť potom použitý. Ak sa použije na rozvoj nemocnice, na nákup prístrojov, pretože ich treba obnovovať, a nie na úkor pacienta alebo na úkor kvality, zisk je potrebný. Je zvláštne, že súkromní ambulantní lekári môžu byť ziskoví, to nám akosi nevadí, ani LOZ, ani nikomu inému, pretože by to inak nikto nerobil  Ale zisk v nemocniciach  vadí. Nevidím v tom logiku.

Máme opäť nového ministra. Máte od nejaké očakávania?

Zatiaľ nie. Od určitého času už nemám očakávania od žiadneho. Neviem, aké mám mať očakávania od ministra, ktorý má priemer necelý rok na svojej stoličke. Mal som očakávania od Kalavskej, potom ešte možno od Palkoviča, ale ten bol obmedzený tým, že bol v úradníckej vláde. Od ostatných ministrov som veľa neočakával.

Reforma sa tu pýta, v zdravotníctve sa musí niečo zmeniť. Len my začíname od strechy, začíname od nemocníc. Chceme rušiť alebo niekde chceme robiť doliečováky z akútnych nemocníc. Keď sme niekde chceli začať, mali sme posilniť ambulantný sektor, aby pacienti menej chodili do nemocníc, lebo nemocnice často suplujú nedostatočný počet ambulantov. Potom by sme sa mohli začať baviť o reformách a o tom, že niekde chirurgia nemusí byť, lebo je o 18km po rovnej ceste iná. A niekde musí byť, lebo sú dojazdy také, aké sú.

Nerád to prirovnávam k hasičom, ale ani oni nerušia stanice tam, kde menej hovorí, lebo raz ten oheň príde a potom budú chýbať. Nemôže to byť tiež len o počte výkonov. Lekár by mal mať nejaké skúsenosti, lebo si neuvedomujeme, že keď má oddelenie 6 lekárov a keď má oddelenie 26 lekárov, tak koľko operuje jeden na malom oddelení a koľko operuje jeden na veľkom oddelení. Niekedy je v menšej nemocnici na menšom oddelení chirurg vyoperovanejší ako niektorý z chirurgov na veľkom oddelení. Viem, ako to funguje vo veľkých nemocniciach, kto operuje, kto neoperuje.

Ak si dobre pamätám, o tom sa diskutovalo aj pri svidníckej nemocnici, keď sa rušila pôrodnica.

Áno, keď máte 5 pôrodníkov, ktorí urobia 500 pôrodov, tak na 1 vychádza priemerne 100 pôrodov. Keď máte veľké oddelenie, kde sa urobí 1000 pôrodov a je 20 pôrodníkov, tak to vychádza 50 pôrodov na jedného. Takže to nie je relevantný argument. V malých nemocniciach sú lekári niekedy odkázaní sami na seba, tým pádom sú „vycvičenejší“ ako mnohí vo väčších nemocniciach. Nie všetci, samozrejme, sú centrá excelentnosti a pracoviská, ktoré robia výkony, ktoré sa v regionálnych nemocniciach nerobia a ani nemajú a ani nesmú robiť.

Ale naozaj v malých nemocniciach sa lekár dostane skôr ku veciam sám, skôr je samostatný, je dosť často odkázaný sám na seba. Samozrejme, má supervíziu, ale operuje určite častejšie mladý chirurg, ktorý nastúpi do malej nemocnice, ako mladý chirurg, ktorý nastúpi do veľkej nemocnice.

Máte tu odbory?

Máme, ale relatívne nízko počtové.