Okrem iného aj preto, že súdy už päťkrát označili rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR o liekoch za nezákonné, naposledy pri imunoglobulínoch. Napriek tomu aj po schválení liekovej reformy nedôjde k zmenám, ktoré by tieto chyby potenciálne eliminovali. V praxi to znamená, že ministerstvo zdravotníctva od roku 2021 prehralo so zdravotnými poisťovňami už päť sporov o cenu liekov a o podmienkach zaradenia liekov do kategorizácie.

Dôsledkom toho, že ceny liekov vyjednáva ministerstvo zdravotníctva je okrem iného podľa Najvyššieho kontrolného úradu i to, že systém za lieky neefektívne minul 244 až 356 miliónov eur. O cenách a úhradách liekov rozhoduje aj po novele to isté ministerstvo, ktoré tieto súdne spory prehráva, nie zdravotné poisťovne, ktoré majú v hre žetóny a ich bytostným záujmom je s farma svetom vyrokúvať čo najnižšie ceny.

Najčerstvejšia prehra ministerstva na súde

Len nedávno prehralo ministerstvo zdravotníctva ďalší spor so zdravotnými poisťovňami. Rozsudok vo veci vedenej pod spisovou značkou 1S/87/2022 vydal Správny súd v Bratislave 10. februára 2026 a právoplatným sa stal 16. apríla.

Jadrom sporu bolo, že ministerstvo v roku 2022 z vlastného podnetu zvýšilo úradne určenú cenu viacerých imunoglobulínov s odôvodnením, že tieto lieky na trhu chýbajú. Konanie odštartovali štyri podnety: od hlavných odborníkov ministerstva, prezidentky neurologickej spoločnosti, Združenia pacientov s primárnou imunodeficienciou a primára kliniky imunológie v Martine. Žalobu proti tomu podali zdravotné poisťovne Dôvera a Union, ktoré vyššiu cenu platia. Ako ďalší účastníci konania v ňom vystupovali výrobcovia imunoglobulínov Grifols, Baxalta, CSL Behring a Takeda. Súd dal poisťovniam za pravdu, rozhodnutie zrušil a vrátil rezortu na ďalšie konanie

Rozhodnutie ministerstva zdravotníctva zvýšiť svojvoľne cenu liekov podľa súdu neobstálo, lebo bolo nepreskúmateľné a nezrozumiteľné.Nebolo z neho zrejmé, podľa ktorých zákonných ustanovení rezort rozhodol,odôvodnenie neobsahovalodostatočné skutkové zistenia a nedalo sa overiť, ako ministerstvo určiloeurópsku referenčnú cenu. Argument o nedostatku liekov pritom rezort nijakoneprepojil s tým, ako má zvýšenie ceny ich dostupnosť zlepšiť.

Súd to v rozsudku pomenoval priamo. O chýbajúcich podkladoch napísal: „Rozhodnutie neobsahuje dostatočné skutkové zistenia ani ich hodnotenie, v dôsledku čoho nie je možné závery orgánu verejnej správy preskúmať.“ K spôsobu výpočtu ceny dodal: „...nie je z rozhodnutia zrejmé, akým spôsobom žalovaný dospel k určeniu samotnej európskej referenčnej ceny.“ A k samotnému dôvodu zvýšenia uviedol: „...absentuje základná úvaha o príčinnej súvislosti medzi zisteným stavom a prijatým opatrením.“ Súd sa dotkol aj poradných orgánov. Zákon pri tomto type konania ich odporúčanie nevyžaduje ako podmienku, jeho absencia však podľa súdu môže mať význam pri posúdení, či mal rezort dostatočný odborný a skutkový podklad pre svoje rozhodnutie.

„Za každým z týchto konaní existujú rozhodnutia MZ SR, ktoré považujeme za nezákonné, a preto sme proti nim podali správnu žalobu," uviedla pre ozdravme.sk zdravotná poisťovňa Dôvera.

Od HPV po Keytrudu

Takéto rozhodnutie súdu nie je prvé. Najstarší z týchto prípadov sa týka vakcín proti HPV. Ministerstvo od roku 2019 rozhodlo, že sa budú uhrádzať v plnej výške, hoci zákon pri nepovinnom očkovaní dovoľoval úhradu len do desiatich percent ceny. Náklad nad rámec zákona znášali z verejného zdravotného poistenia poisťovne. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie 31. marca 2021 zrušil pre nezákonnosť a vrátil ho rezortu.

Súd zrušil aj rozhodnutia o revízii úhrad liekov. Dôvera už v roku 2017 zistila, že ministerstvo neprepočítava výšku úhrad správne. Krajský súd dal poisťovni za pravdu a Najvyšší správny súd v apríli 2022 zamietol kasačnú sťažnosť rezortu; vtedajšia ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská podľa neho rozhodnutie riadne neodôvodnila. Zbytočný odliv z verejného poistenia vyčíslila Dôvera na 72 miliónov eur ročne.

Obdobný prípad nastal aj pri onkologickom lieku Keytruda. Rezort v roku 2018 pochybil procesne aj vecne a súd jeho rozhodnutie v roku 2022 zrušil. Poisťovne štyri roky preplácali liečbu, ktorú oficiálne hradiť nemuseli, a náhradu škody si dnes uplatňujú na súde.

Nuž a čo sa stane, ak ministerstvo tieto spory prehrá? V podstate nič, ak by aj nastala nejaká sankčná penalizácia pre ministerstvo, úradníkom to môže byť úplne jedno, keďže rezort za svoje rozhodnutia nenesie žiadne – iste, okrem tých politických – následky. Ministerskí úradníci pri liekoch nemajú tzv. „skin in the game“ - rozhodujú o financiách, no nenesú žiadne finančné a v princípe ani iné následky. Novela Kamila Šaška a jeho riaditeľky Martiny Vulganovej ponecháva kompetenciu rozhodovať o cenách liekov a rokovať s farmafirmami o cenách na pôde rezortu. Ergo, na tom ministerstve zdravotníctva, ktoré trpí personálnou nestabilitou a nezriedka aj osobnostnou podvýživou.

{{suvisiace}}

K týmto trom starším prípadom pribudli v roku 2026 dve rozhodnutia Správneho súdu v Bratislave: v marci zrušenie kategorizácie najdrahšieho lieku sveta Zolgensma, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31. marca, a vo februári verdikt o imunoglobulínoch, ktorý sa na verejnosť dostáva až teraz.

Podľa Dôvery sa jej právny postup po sérii verdiktov nemení. „Naša stratégia právnej argumentácie sa rozhodnutím vo veci Zolgensma nemení," uvádza poisťovňa s tým, že každé z konaní má svoje odlišnosti. Od rozsudkov očakáva dosah aj na ďalšie rozhodovanie rezortu: súd sa podľa nej vyjadril k požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutí ministerstva, najmä k tomu, či sa kategorizácia robí tak, aby verejné zdroje poisťovní postačovali na úhradu liekov. „Veríme, že MZ SR to v odôvodneniach ďalších rozhodnutí bude zohľadňovať," dodáva.

Čo novela mení a čo nie

Novelu zákona o úhradách liekov schválila vláda 6. mája a Národná rada ju 10. júna posunula do druhého čítania; pri hlasovaní o postupe nebol proti ani jeden poslanec. Druhé čítanie sa očakáva na septembrovej schôdzi. Novela síce poisťovniam zmluvu o podmienkach úhrady lieku, takzvanú MEA zmluvu, po novom sprístupní a istú rolu pri nej dáva aj Národnému inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO), samotné rokovanie o cenách a uzatváranie zmlúv však ponecháva výlučne na ministerstve. V tomto modeli vzniklo aj rozhodnutie o Zolgensme, ktoré súd zrušil ako nezákonné.

Na otázky portálu ozdravme k týmto prehrám ministerstvo odpovedalo, že „vždy rešpektuje rozhodnutia súdov a ich právny názor vyjadrený v ich odôvodnení“ a že ho „zohľadňuje pri vydávaní nasledujúcich rozhodnutí".

Konkrétne systémové opatrenie, ktoré by opakovaniu nezákonných rozhodnutí zabránilo, rezort nepomenoval. Prvú z dvoch formálnych žiadostí o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. ministerstvo napokon zamietlo: otázky o vlastnom postupe odmietlo zodpovedať s tým, že ide o žiadosti o stanovisko, ktoré nemá povinnosť vytvárať. Pri druhej požiadalo o predĺženie lehoty.

S rozhodnutím zachovať centralizáciu Dôvera nesúhlasí. „O zachovaní centralizovaného modelu uzatvárania MEA zmlúv rozhodol regulátor, čiže MZ SR. Dôvera sa k tomuto rozhodnutiu stavia kriticky, svoje stanovisko sme jasne argumentačne prezentovali v rámci pripomienkového konania k novele," uviedla poisťovňa. Pripomienky zdravotných poisťovní, ktoré žiadali stať sa zmluvnou stranou týchto zmlúv, ministerstvo neakceptovalo

Rovnako argumentuje aj zdravotná poisťovňa Union. Väčšina jej pripomienok k novele podľa vlastných vyjadrení neprešla a bez možnosti vyjadriť sa k obsahu zmluvy podľa nej vznikajú situácie, keď poisťovne musia hradiť lieky za podmienok, ku ktorým sa nemohli vyjadriť. Taký model je podľa Unionu „v rozpore s princípom rovnosti účastníkov systému a oslabuje ich postavenie pri ochrane verejných zdrojov".

{{gift}}

Ministerstvo centralizáciu obhajuje. V odpovedi pre ozdravme uviedlo, že model zaviedla už predchádzajúca vláda v roku 2022, pretože samostatné vyjednávanie výrobcu s každou poisťovňou bolo podľa dôvodovej správy „extrémne časovo náročné“, a že dlhodobým európskym smerovaním je spoločná negociácia, „ktorá vedie k centralizácii, nie k fragmentácii". Model podľa rezortu zabezpečuje aj rovnaký prístup pacienta k liečbe bez ohľadu na to, v ktorej poisťovni je poistený. Hoci zmluvu podpisuje ministerstvo, novela podľa neho postavenie poisťovní „výrazne posilňuje", keďže môžu do zmlúv vstupovať a pripomienkovať ich ešte pred podpisom.

Toto posilnenie je však v tom lepšom prípade kozmetické. MEA zmluva ostáva medzi ministerstvom a držiteľom registrácie, poisťovne sa jej zmluvnou stranou nestávajú. Návrh síce pred podpisom posúdi kategorizačná komisia, v ktorej poisťovne zasadajú, no tá je len poradným orgánom: jej stanovisko nie je pre ministra záväzné a rozhodnúť môže aj inak. Že to nie je teória, dokladá NKÚ: od rovnako odporúčacích záverov NIHO sa ministerstvo odklonilo v 51 % prípadov. Pred súdom to priznal aj samotný rezort, keď v spore o imunoglobulíny argumentoval, že jeho poradné orgány predkladajú len odborné, medicínske posúdenie a že rozhodnutie patrí ministrovi.

Stabilné ako odkvitnutá púpava

Ako sme uviedli vyššie, lieky aj po novele má vyjednávať ministerstvo zdravotníctva a rozhodne si nemusíme klamať, konečné rozhodnutie je na ministrovi zdravotníctva a na jeho ľuďoch. Tí sú však často vymenení vo funkcii skôr, ako sa spamäti naučia čísla na šoférov alebo nájdu kávovar. Na čele liekovej politiky stojí hádam piaty riaditeľ len od volieb v roku 2023.

Pamätníci alebo tí, ktorí čítali programové vyhlásenie vlády, si ešte určite spomenú, že nestabilita rezortu protirečí aj vlastným sľubom vlády. Programové vyhlásenie vlády si dalo za cieľ personálnu a procesnú stabilizáciu ministerstva zdravotníctva, ba dokonca jeho odpolitizovanie. Transparency International však zhrnula situáciu už v titulku svojej analýzy: vláda sľubovala stabilitu, priniesla „personálne zemetrasenie". Za prvý rok štvrtej Ficovej vlády vymenilo vedenie ministerstva šéfov v 28 zo 48 podriadených organizácií. Od volieb v roku 2023 viedli rezort už dvaja ministri; Zuzana Dolinková podala demisiu po necelom roku s odôvodnením, že necítila politickú podporu. Samotnú liekovú politiku vedie za jedno volebné obdobie už piaty riaditeľ.